Návrhy na prísnejšie majetkové priznania od OĽaNO a Beblavého v parlamente neprešli

    0
    Miroslav Beblavý (Autor: TASR)

    OĽaNO a Beblavý však nečakali na túto skupinu a predložili vlastné zmeny, ktoré dnes neprešli. OĽaNO navrhovalo rozšíriť zoznam verejných funkcionárov, ktorí by museli podávať majetkové priznania.

    Súčasný zákon síce presne vymenúva verejné funkcie, ale dnes už viaceré z nich nie sú aktuálne.

    Ďalej chceli zaviesť nový a rozšírený formulár majetkových priznaní pre všetkých verejných funkcionárov vrátane tých zo samosprávy.

    Úrad pre etiku

    Podľa ich novely mali byť jasnejšie popisované príjmy a tiež malo byť možné porovnávať majetkové prírastky. Novela mala riešiť zverejňovanie majetkových priznaní v samospráve aj darov.

    OĽaNO tiež volá po zriadení úradu pre etiku, ktorý by dohliadal na majetky či správanie verejných funkcionárov. Chce, aby ho zriadila vláda.

    Beblavý tiež navrhoval rozšíriť okruh verejných funkcionárov. Ďalej upraviť odmeňovanie verejných funkcionárov v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vo verejnoprospešnom záujme.

    Funkcionár by tiež podľa Beblavého mal pred hlasovaním o veci, pri ktorej je v konflikte záujmov, tento konflikt oznámiť.

    Chcel tiež precíznejšie vykazovanie majetku verejných funkcionárov. V tejto súvislosti žiadal, aby tlačivo oznámenia verejných funkcionárov bolo prílohou ústavného zákona.

    Beblavého novela mala upraviť aj otázku zverejňovania pasívnych príjmov. Súčasný zákon podľa neho nedostatočne zohľadňuje pasívne príjmy, napríklad z dividend či prenájmu.

    “To znemožňuje reálny výkon kľúčovej úlohy ústavného zákona – porovnávanie majetkových prírastkov a legálnych príjmov verejného funkcionára,” vysvetlil poslanec.

    Zmeny sa majú dotknúť aj oznámení o prijatí daru. Novela mala umožniť kontrolu majetkových prírastkov a tiež opakované pokutovanie verejného funkcionára, ktorý nereaguje na právoplatné rozhodnutie.

    Beblavý tiež navrhoval, aby sa proti rozhodnutiu o zastavení konania mohla odvolať okrem verejného funkcionára aj 1/3 členov orgánu, ktorý o veci rozhoduje.

    Konečné slovo má Ústavný súd, na ktorý sa môže verejný funkcionár nespokojný s rozhodnutím výboru obrátiť. Zákon o konflikte záujmov spadá do kompetencie parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

    Závisí od väčšiny

    Ak sa v ňom väčšina poslancov rozhodne zastaviť konanie voči verejnému funkcionárovi, hoci ten zákon porušil, konanie sa končí napriek nevôli menšiny. 

    Sprísnenie majetkových priznaní sa spomína už roky, zriadené boli viaceré pracovné skupiny.

    Jedna tvorila zmenu ústavného zákona o konflikte záujmov aj v minulom volebnom období. Hoci sa dohodla na zmenách, Smer-SD od nich odstúpil.

    Následne prišli ďalšie návrhy od opozície aj vládnej strany, ale ani jeden pre nedostatok hlasov neprešiel. Ďalší pokus urobí nová pracovná skupina, ktorú len nedávno zriadili.

    - Reklama -