Africký politik Thabo Mbeki poskytol rozhovor výskumnému pracovníkovi a šéfredaktorovi magazínu Rusko v globálnych záležitostiach Fyodorovi Lukyanovovi. Mbeki v najvyššej ústavnej funkcii Juhoafrickej republiky vystriedal v roku 1999 nositeľa Nobelovej ceny za mier Nelsona Mandelu a v úrade zotrval až do roku 2008.
„Svet sa v mnohom zmenil; dnes žijeme v multipolárnom svete, musí to tak byť,“ uvádza Thabo Mbeki na úvod.
„Pre africké štáty je najúčinnejším systémom obrany medzinárodné právo. Nemáme žiadne atómové zbrane, ktoré by nám pomohli ubrániť našu nezávislosť, preto potrebujeme všeobecne záväzné medzinárodné právo. Ale ako to má fungovať v multipolárnom svete? To bude skutočne veľká výzva; už dnes vidíme slabnúcu rolu OSN,“ tvrdí Mbeki.
Africký politik uviedol ako príklad americkú intervenciu v Iraku z roku 2003, ku ktorej došlo bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Podobná situácia vraj nastala aj v Líbyi. „To sa musí zmeniť, NATO si nemôže robiť, čo sa mu zachce, v tomto musí multipolaritu rešpektovať.“
Multipolárny svet je realita, to je podľa Mbekiho očividné. „Ako však môžeme v takomto systéme zorganizovať medzinárodné inštitúcie, ako je OSN? Spoločnosť národov nemôže v multipolárnom svete fungovať tak, ako fungovala doteraz. Nemôžete mať Bezpečnostnú radu OSN, kde je len pár krajín, ktoré majú také privilégium. To sa musí zmeniť,“ zdôrazňuje bývalý prezident Juhoafrickej republiky.
Multipolárny svetový poriadok musí podľa afrického politika nadobudnúť inštitucionálny rámec, ktorý zaistí jeho funkčnosť. Tento systém by mohol vzniknúť na základe už existujúceho systému Spojených národov, netreba vymýšľať niečo úplne nové. „Nový inštitucionálny rámec zodpovedajúci novej politickej realite však vzniknúť musí.“
Najmä krajiny, ako sú tie, ktoré sa nachádzajú na africkom kontinente, naozaj potrebujú dobre fungujúci medzinárodný systém. „Minulý rok bol na Valnom zhromaždení OSN schválený plán na trvalo udržateľný rozvoj, čo sme v Afrike prijali s nadšením. Ak pôjde všetko podľa plánu, už v roku 2030 by sme sa mali dočkať mnohých zmien k lepšiemu,“ dúfa Mbeki.
Pre dosiahnutie aspoň čiastočného vyrovnania dnešnej nerovnosti medzi štátmi budú musieť vzniknúť nové inštitúcie.
„Nemôžete otvorene hovoriť o probléme nerovnosti bez toho, aby ste sa zamerali na fundamentálne princípy svetového kapitalistického systému. Väčšina dnešných štátov je kapitalistická. Problém je v tom, že kapitalistický systém inherentne vytvára nerovnosť, má ju v sebe zakomponovanú,“ poznamenal.
„Toto nemôže zmeniť žiadna krajina na svete; zmena musí byť globálna a musí reflektovať dnešnú multipolaritu, keď existuje mnoho centier moci. Nebude to však jednoduché; kapitalisti budú, samozrejme, proti, sú proti všetkému, čo vnímajú ako nevýhodu pre svoj obchod.“
Samotná existencia Sovietskeho zväzu znamenala, že sa riešilo množstvo otázok, ktoré sú dnes normálne zmätené zo stola, ako je napríklad nerovnosť. „Mali by sme sa zamerať presne na to, čo bolo v tej dobe tým, čo umožnilo, že sa o podobných otázkach hovorilo. Z toho by sme si mali vziať ponaučenie.“
Juhoafrická republika mala pred niekoľkými rokmi možnosť vytvoriť si vlastný jadrový potenciál, ale vláda sa nakoniec rozhodla v jadrovom programe nepokračovať.
„Hoci v dnešnom svete majú krajiny s jadrovými zbraňami oveľa väčšiu váhu, som presvedčený, že sme sa vtedy rozhodli správne. Krok vpred je jadrové odzbrojovanie, nie vyzbrojovanie. Problém je v tom, že krajiny s jadrovým potenciálom nerešpektujú dohody o odzbrojovaní. V takom prípade však nemôžu od ostatných vyžadovať, aby nevytvárali vlastné jadrové zbrane.“
