Namiesto veselých Vianoc oslavujeme v Kanade „sezónne sviatky“, vraví český vedec. Prispôsobiť by sa mali migranti, nie väčšinové obyvateľstvo krajiny

24.12.2017 10:00

PRÍBEH Je zaujímavé, že moslimovia opúšťajú svoju spoločnosť z rôznych dôvodov, ktoré sa im nepáčia, ale vyžadujú, aby hostiteľská spoločnosť prijala ich zákon šaría a iné zvyky, a tak vlastne vytvorila podmienky, pre ktoré oni sami opustili svoje rodné piesky. To hovorí vedec Miloš Kaláb, ktorý žije od roku 1966 v Kanade. Zaujímavo opisuje aj príhodu s moslimským kolegom, ktorý odmietol podať ruku šéfke.

Namiesto veselých Vianoc oslavujeme v Kanade „sezónne sviatky“, vraví český vedec. Prispôsobiť by sa mali migranti, nie väčšinové obyvateľstvo krajiny
Foto: TASR
Popis: Budova kanadského parlamentu v Ottawe.

„Oveľa skôr, než som stál zoči-voči jednému zvlášť militantnému moslimovi, som čítal v ottawských novinách o miestnych školách, ktoré chystali vianočné besiedky s betlehemom a koledami a potom dostávali sťažnosti, že sa ich pre svoje náboženské presvedčenie nemôžu zúčastniť moslimské deti. Aby sa necítili odstrčené, radšej besiedky zrušili. Aby sa necítili prehliadaní moslimovia ako zákazníci, prestali sa vydávať vianočné reklamy a pohľadnice s prianím ,veselých Vianoc‘ a namiesto toho oslavujeme ,sezónne sviatky‘ alebo ,sviatočnú sezónu‘. V potravinových obchodoch začali pribúdať arabské potraviny a trh sa obohacoval, ale pozastavujem sa nad označením mäsových výrobkov výrazom ,halal‘, čo trochu zodpovedá judaistickému ,kóšer‘.

Znamená to, že zviera zabili rituálnym spôsobom. Kanadské aj európske zákony síce nariaďujú, aby zvieratá na jatkách pred usmrtením omráčili, a tak znížili ich utrpenie, lenže pre náboženské presvedčenie moslimov bola urobená výnimka. Dánsko, Nórsko, Švédsko, Island a Švajčiarsko však výnimky údajne moslimom neposkytujú,“ hovorí Miloš Kaláb, ktorý žije a pracuje ako chemik špecializujúci sa na potravinársky priemysel vyše päťdesiat rokov v Kanade. Teraz v hlavnom meste Ottawa. O islame sa nebojí hovoriť aj politicky nekorektné pravdy.

Neústupný Pakistanec

Domnieva sa, že aj islam je rozpínavé náboženstvo. „Vyšiel z rovnakých koreňov ako judaizmus a kresťanstvo, takže prestúpiť na túto vieru bolo pre tamojších obyvateľov jednoduché. Na Strednom východe, kde vznikol, využil politické nepokoje v Byzantskej i Perzskej ríši. Po sérii vojen, ktoré sa skončili vyčerpaním oboch protivníkov v roku 627, si moslimovia vedení kalifom Abú Bakrom podmanili oblasť dnešného Iraku, onedlho aj oblasť dnešnej Sýrie a potom k nim pridali severnú Afriku. Na takú rozpínavosť potrebovali armádu, a teda peniaze na ňu. Tým, že kalifovia zaťažili daňami nemoslimské obyvateľstvo, prinútili ho k tomu, aby prestúpilo na islam. Okrem toho obratne zahŕňali miestne zvyky do svojej vlády, a tak sa ovládané obyvateľstvo necítilo ako porazené,“ rozvádza.

Do priameho osobného kontaktu s islamom sa dostal pred niekoľkými rokmi v súvislosti s rastúcim prisťahovalectvom z Blízkeho a Stredného východu. Jedného dňa sa stretol s mladým vedeckým pracovníkom, ktorý ho prekvapil hneď prvou otázkou, či je bohatý. „Videli sme sa prvýkrát a on sa nepýtal na to, čo robím, ale či som bohatý. Odpovedal som mu, že nie som, a ihneď sa spýtal, či je azda bohatý on. Asi to čakal, aby sa mohol pochváliť, aké latifundiá jeho rodina v Pakistane vlastní.

Nie som politicky korektný, tak ma zaujímalo, prečo prišiel do Kanady, kde ako vedec nezbohatne. ,V Pakistane bude zle, tak chcem odsťahovať deti do krajiny, kde by sa mohli mať lepšie,‘ odvetil. Pred časom ho totiž Alah chytil za ruku a môj nový známy mi hneď názorne ukázal, ako ho Alah chytil a zaviedol na kanadské veľvyslanectvo, aby požiadal o presťahovanie. Po tom, ako ho teda Alah dostal do stavu miestnych vedeckých pracovníkov, nastal problém, keď mu riaditeľka ústavu podala ruku. Pre Mohamedove fúzy, tú on ako moslimský muž nemohol v žiadnom prípade prijať, pretože aj keď je to riaditeľka a má doktorát, je to ,iba žena‘ a on sa nesmie ušpiniť tým dotykom. Pýtal sa ma na radu, čo má urobiť. Odporučil som mu, aby sa správal ako všetci slušní kanadskí muži a ruku pani riaditeľky prijal alebo sa vrátil do Pakistanu. Vraj pre neho neprichádza do úvahy žiadna alternatíva. Bol pri tom kanadský kolega, ktorý vraj mal z mojej odpovede radosť. Sám by si ju nedovolil vysloviť, ale ako emigrantovi by mi to podľa jeho názoru asi prešlo.“

Miloš Kaláb Zdroj: archív M. K.

O niekoľko rokov neskôr sa s ním stretol znova a pýtal sa ho, či si už na podávanie ruky s pani riaditeľkou zvykol. „Nie,“ odpovedal Pakistanec a dodal, že berie svoju vieru vážne a dotykom so ženami sa nešpiní – zakázal to vraj prorok. „Takže sa správate veľmi neslušne,“ povedal mu a on ukázal, že pani riaditeľke salutuje dvoma prstami k čelu.

„Na tej situácii je ešte jedna zvláštnosť, a to že tohto muža zaviedol Alah do Kanady a nie do nejakej prosperujúcej moslimskej krajiny, kde by to mal so svojou vierou a svojimi zvykmi jednoduchšie. Je vôbec zaujímavé, že títo ľudia opúšťajú svoju spoločnosť z rôznych dôvodov, ktoré sa im nepáčia, ale vyžadujú, aby hostiteľská spoločnosť prijala ich zákon šaría a iné zvyky, a tak vlastne vytvorila podmienky, pre ktoré oni sami opustili svoje rodné piesky. Čítanie o dejinách islamu mi však ukázalo, že ich viera je nemenná a Korán platí, len keď je v arabčine, takže sa tento jazyk museli naučiť všetci vyznávači tejto svätej knihy,“ diví sa.

Hriechy kresťanstva

Priznáva, že nie je odborník na žiadne náboženstvo, je chemik. Ale treba sa ku všetkému postaviť objektívne, a preto rozoberá aj kresťanstvo: „Je predsa známe, že aj kresťanstvo je veľmi rozpínavé náboženstvo. Veď ho nájdeme takmer všade na svete, ako ho misionári šírili nielen slovom Božím, ale tiež, a to predovšetkým, ohňom a mečom. Ešte v minulom storočí sa šírilo násilím aj v Kanade medzi domorodým obyvateľstvom, dnes nazývaným ,prvými národmi‘. Deti boli vládou odoberané rodičom a odosielané do internátnych, takzvaných rezidenčných škôl. Tam ich tvrdo trestali za porušovanie disciplíny vrátane zákazu používať svoje materinské jazyky,“ pokračuje.

„Súdne procesy s cirkvami a jednotlivými učiteľmi, ak ešte žijú, prebiehajú dodnes. Posledné školy zrušili až v roku 1996. Celkovo nimi prešlo asi 150 000 domorodých detí. Asi 20 000 ich bolo násilím adoptovaných bielymi rodinami a asi 6 000 ich zahynulo. V roku 2008 sa ,prvým národom‘ ospravedlnil kanadský ministerský predseda Stephen Harper za odnárodňovanie, náboženskú indoktrináciu a navyše za sexuálne zneužívanie detí. Koncom novembra 2017 sa verejne ospravedlňoval ,prvým národom‘ na Newfoundlande a Labradore za tie isté zločiny súčasný premiér Justin Trudeau,“ hovorí.

„Sotva som priletel do Kanady ako stážista, už ma lákali mormóni. Ihneď som súhlasil, ale keď som označil polygamiu za skvelú vec, okamžite ma opustili, ale zato viac ako pol roka pravidelne navštevovali a presviedčali môjho pražského kolegu, ktorý neznalý situácie ich nechcel nezdvorilo odmietnuť. Po nastúpení do práce sa na mňa sústredil môj vedúci skupiny a pravidelne ma lákal do Ottawskej moslimskej obce, kde vraj v ,rade starších‘ bol už jeden Čech. Po mojej reakcii na tú správu od ďalšieho presviedčania upustil. Pri mikroskope na mne však o to usilovnejšie začala pracovať svedkyňa Jehovova. To ma priviedlo k tomu, že som škrtol ,katolícke vyznanie‘ vo svojom životopise a stal sa podporovateľom štátnych škôl namiesto katolíckych,“ dopĺňa.

Zamyslenie sa nad Warnerom

Všetkým odporúča rozbor práva šaría od známeho autora kníh o vlastnej interpretácii Koránu Billa Warnera, ktorý jasne hovorí, že Kanaďania politické debaty neriešia: „O pánovi Warnerovi viem z Parlamentných listov a z internetu. Lenže tu sa nikto o politike nebaví, podobne ako sa nebaví o náboženstve či o platoch, ba ani o zdravotnom stave, pretože to sú riskantné námety. Predmetom diskusií je počasie, šport, najmä hokej, americký futbal a golf, pohyb na burze, novinky v automobilizme a v informačných technológiách, predovšetkým televízoroch.

V Ottawe sú len jedny noviny, Ottawa Citizen, kde sa väčšina správ týka miestnych dopravných a stavebných nehôd, vrážd, požiarov, sexuálneho obťažovania, krádeží a súdnych prípadov. Navyše sa rozoberá situácia na mestskom úrade, nekonečne dlho sa tiahnuca stavba ľahkej koľajovej dopravy, zúfalá situácia v takzvaných domovoch pre starých ľudí a politická situácia vo vládnucej Liberálnej strane Kanady, najmä rozpor medzi tým, čo sľubovala pred voľbami a čo uskutočnila. Aj to je zúfalé. Okrem vládnucej strany sú už len ďalšie dve v opozícii, a tak sa o nich nedozvedáme takmer nič.“

Medzinárodné správy sú vraj často preložené z americkej tlače. Pred niekoľkými dňami rozvíril záujem verejnosti nový zákon v Quebecu, ktorý požaduje, aby ženy, ktoré sú zvyknuté si zahaľovať tvár, ju v styku s provinčnými úradmi odhalili. Anglofónni Kanaďania písali do novín proti zavádzaniu neslobody a niekoľko bielych Kanaďaniek si provokatívne nasadilo nikáby, aby demonštrovali za slobodu náboženstva. Jedna moslimka však vysvetľovala, že nie všetky moslimské ženy sú so svojím „dress code“ spokojné.

Riskantná diskusia

„Možno by som však mohol vysvetliť, prečo sú niektoré námety diskusie riskantné. Na to som bol upozornený hneď po príchode do Kanady jedným prisťahovalcom z Holandska. ,Vedúcich štátnej politiky vrátane ministerského predsedu sa nemusíte báť kritizovať, pretože väčšina Kanaďanov má zrejme podobné názory ako vy. Dávajte si však veľký pozor na to, čo hovoríte o svojich nadriadených, pretože by ste mohli prísť o prácu a zo svojho doterajšieho postavenia klesnúť do situácie bezdomovca. Nebavte sa ani o náboženstve, ľudia sú na to veľmi citliví a neviete, kto všetko by sa mohol dozvedieť o vašich prípadne kacírskych alebo naopak bigotných názoroch. Samozrejme, nikomu sa nezverujte so svojím platom, čiže sa ani nesťažujte na nízky, ani sa nechváľte vysokým. A nakoniec, nech už sa cítite akokoľvek mizerne a možno sa aj liečite na vážnu chorobu, v práci o tom nehovorte, mohli by ste vzbudiť dojem, že na svoju prácu nestačíte alebo čoskoro nebudete stačiť, a mohli by ste o ňu prísť ani nebudete vedieť ako a prečo,‘“ podotýka.

„Tieto rady som, pochopiteľne, dostal desaťročia pred príchodom Facebooku, Twittera a iných sociálnych sietí, ktorých možný vplyv na zamestnanie je dnes už známy aj v Českej republike. Potvrdil som si odpor k diskusii o ,chúlostivých‘ záležitostiach pred niekoľkými dňami, keď som pred oveľa mladšími spolupracovníkmi nadhodil ako zaujímavosť skutočnosť, že správny moslimský muž odmietne ruku, ktorú mu podáva jeho nadriadená. Okamžite moju poznámku zahovorili. Zažil som aj rozhliadanie sa na všetky strany, keď sa kritizovalo zavádzanie dvojjazyčnosti – úplne ako v Československu, keď sa tam viedli protištátne reči. Úzkostné obavy z následkov politicky nekorektného správania, pre ktoré je v Českej republike dosť neslušný výraz, sú zrejme vlastné ľuďom i v iných – skrz-naskrz demokratických – krajinách,“ dopĺňa.

Sila v žiadnom prípade

Práve Bill Warner v rozhovore pre Parlamentné listy povedal, že na islamistov platí len sila. Vtrhnúť do krajiny, všetko zničiť a varovať, že nabudúce to bude ešte horšie. „Absolútne nesúhlasím. Vidno, že ide o Američana – tí už asi majú intervencie do cudzích krajín v krvi alebo v génoch, a preto je dnes na svete toľko problémov. Tá sila, o ktorej pán Warner hovoril, by sa mala použiť na to, aby zabránila islamskej kolonizácii nemoslimských krajín. Až do dnešnej ,vykĺbenej‘ doby suverénne štáty rozhodovali o tom, koho na svoje územie vpustia a za akých podmienok mu dovolia sa vo svojej krajine usadiť. Vtrhnúť na ich územie a ničiť ich životy a majetok je po prvé barbarské a po druhé to vyvoláva nenávisť a túžbu po odplate. Vy by ste sa azda cítili bezpečnejšie v štáte, ktorý by posielal svoje bojové drony a vojakov do moslimských krajín stovky kilometrov vzdialených od Českej republiky? To predsa urobil George W. Bush a následky jeho ,hrdinstva‘ pozná celý svet,“ vysvetľuje.

„Mohol by som sa opýtať, prečo by mali vojaci nasadzovať svoje životy tam, kde politici nedokážu krajinu uchrániť pred nechceným prisťahovalectvom. A pridať otázku, ako sa taký tvrdý štát bude vyrovnávať s hrozbou terorizmu. Predsa v civilizovanej spoločnosti je logickejšie podporovať svojich pohraničníkov, než vysielať expedičné zbory. A nerušiť vianočné besiedky, nepovoliť jatky na výrobu mäsa ,halal‘. Zastávam totiž názor, že ani zvieratá nie sú nemé tváre, aj keď nie som vegán. Súhlasím s tým, aby sme sa k nim správali ako k živým tvorom. Mimochodom, jedna americká veterinárka navrhla dopravu zvierat na jatky takým spôsobom, aby do poslednej chvíle pred omráčením netušili, že idú na smrť. Ako úplne najúčinnejší trest proti agresívnym moslimským štátom navrhujem ekonomické sankcie. Zákaz vývozu ropy ich ochromí podobne, ako Západ ochromuje Rusko,“ hovorí ďalej.

„Islam je veľmi nebezpečný tým, že sľubuje všetkým bojovníkom, ktorí padnú ,mučeníckou‘ smrťou z rúk nepriateľského muža – ale nie ženy – cestu do neba a do náručí tucta dievčat. Teroristickí samovrahovia, ktorí sa tešia na svoju vlastnú smrť, sú zvláštnym javom práve vinou učenia svojho náboženstva, teda islamu. Zatiaľ čo islam nabáda na zabíjanie nepriateľov, iné náboženstvá hlásajú lásku – milujte svojho blížneho ako seba samého –, a ak vás niekto udrie, nastavte mu aj druhé líce. Kam by to však viedlo? Preto rozhodne nesúhlasím ani s francúzskym akademikom a autorom niekoľkých publikácií Christianom de Molinerom, ktorý podľa Parlamentných listov navrhuje umožniť moslimom žiť podľa zákona šaría. Obyčajne čítame len ten názov, ale málokto si čítal zákonitosti toho pojmu, hoci je pre nemoslimov prístupný aj v češtine,“ dodáva.

O neradostnom vývoji

„Na rozdiel od moslimských mužov, ktorí chodia oblečení podobne ako všetci Kanaďania, ale pestujú si čierne fúzy, sú na prvý pohľad badateľné moslimské ženy. Staršie chodia nakupovať vo dvojiciach alebo trojiciach a sú oblečené do dlhých abájí so šatkami hidžáb na hlavách. Občas sa objavia s tvárou zahalenou nikábom. Napokon na to sú zvyknutí občania českých Teplíc, ako som videl na internete.

Mladé moslimky, ktoré sú zamestnané, možno stále častejšie vidieť v lekárňach a pri pokladniach obchodov. Aj tie, ktoré sa narodili v Kanade, nosia šatku hidžáb. Sú však medzi nimi aj také, ktoré by sa chceli prispôsobiť tunajšiemu životu, hovoriť so spolužiakmi, chodiť na schôdzky, na koncerty, tancovať, obliekať sa ako iné Kanaďanky a nepátrať úzkostlivo, či nemajú na tanieri prísne zakázané bravčové mäso.

O troch Shafiových dcérach a ich tete, ktoré na to doplatili v roku 2009 svojimi životmi, sa píše podrobne na Wikipédii. Boli zavraždené svojimi rodičmi a bratom. ,Teta‘ bola prvá manželka vraha, ktorá neporodila žiadne dieťa, bola nahradená druhou ženou a vyhlásená za ,tetu‘, pretože Kanada nedovoľuje bigamiu. Všetci traja vrahovia boli odsúdení podľa kanadských zákonov na doživotné väzenie s možnosťou prepustenia až po dvadsiatich piatich rokoch. Až tam zaviedla neprispôsobivosť afganskú rodinu. Podľa zákona šaría by nepochybne dostali naopak tvrdé tresty všetky obete. Tak by si to prial pán Christian de Moliner vo Francúzsku,“ podotýka.

„Na záver by som povedal, že nevidím dnešné miešanie ľudí ako harmonický vývoj vylepšeného ľudstva, ale ako počiatok nepríjemných nevraživostí, a to preto, že život znamená boj o prežitie. Aké obludné je myslenie politikov, ktorí si dovoľujú požadovať od občanov svojej krajiny, aby sa prispôsobili prisťahovalcom, namiesto toho, aby vyžadovali prispôsobenie sa od tých prisťahovalcov. Boj o prežitie sa bude zostrovať tak, ako bude aj naďalej pribúdať na Zemi obyvateľov a obývateľná rozloha sa bude zmenšovať vplyvom klimatických zmien, napríklad vzostupom morskej hladiny topením ľadovcov.

Väčšina ľudí, najmä politikov, nechápe, že Zem je veľkou miskou so živinami, ktorú spotrebováva rastúci počet živých tvorov, ktorým na ich technický spôsob života nestačí energia dodávaná slnkom, čiže potrava, ale spotrebúvajú a rozptyľujú nerastné ložiská,“ uzatvára vedec Miloš Kaláb s tým, že ide o názory človeka, ktorý vo svojich desiatich rokoch zažil okupáciu Československa nacistami, žil za rôznych režimov v dvoch krajinách, odchádzal do penzie sedem rokov pred teroristickým útokom na Svetové obchodné centrum v New Yorku a sleduje vývoj na Zemi vlastnými očami už 88 rokov.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jan Rychetský
Diskusia obsahuje 2 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

VIDEO Dráma údajného únosu dieťaťa. Blahová bránila vlastným telom odchodu auta s dieťaťom

10:35 VIDEO Dráma údajného únosu dieťaťa. Blahová bránila vlastným telom odchodu auta s dieťaťom

Pred niekoľkými dňami prebehla médiami správa, že poslankyňa SaS Natália Blahová sa vraj pokúsila o …