„Hoci bývame blízko, vôbec sme nevedeli, že je to mešita. Mysleli sme si, že to bude ústredie nejakej počítačovej firmy alebo vedecký ústav,“ priznávajú pre PL so smiechom pôvabné študentky ekonomickej žurnalistiky Kristine a Katarina. Stojíme pred takmer dokončenou centrálnou mešitou v Ehrenfelde, v jednej zo štvrtí viac ako miliónového Kolína nad Rýnom. Dvanásť percent obyvateľov tu tvoria tureckí moslimovia a kvôli nim radnica stavbu mešity povolila.
Kolínska megamešita
Z obrovskej stavby z betónových kvádrov rastú dva symbolické minarety pripomínajúce sviečky. Je ešte sčasti pod lešením a za plotom. Napriek tomu už do veľkého podzemného parkoviska jazdia veriaci a v jednej z postranných modlitební vzývajú Alaha klaňajúc sa smerom k Mekke. Podľa nápisov na zvoncoch by v nej mali sídliť sociálna poradňa, študovňa Koránu, vydavateľstvá, knižnica, Centrum pre dialóg, a dokonca aj telocvičňa. Z jednej strany susedí svätostánok moslimov s benzínovou pumpou, z druhej s futbalovým ihriskom. Na jednom z letákov vylepených na vstupných dverách sú ponuky integračných kurzov a kurzov nemčiny pre migrantov.
Supermoderná mešita vyzerajúca na nákresoch ako vesmírna raketa alebo naopak kostra pravekého zvieraťa by mala pojať až 1 300 veriacich. Navrhol ju miestny architekt Paul Böhm. Celkom by mala stáť až dvadsať miliónov eur a prispelo na ňu osemsto tureckých spolkov a organizácií. „Nemôžeme moslimom zakazovať vieru a nechať ich modliť sa niekde na dvoroch a v starých továrenských halách,“ uviedol v roku 2008, keď padol súhlas s jej stavbou, niekdajší kolínsky starosta Fritz Schramma. Na oplátku však požiadal Turecko, aby povolilo stavbu kresťanského kostola v starovekom Tarze, rodisku apoštola Pavla.
Študentky o utečencoch
„Veľa ľudí tu hovorí o silvestrovských útokoch. My sme tu ale neboli. Myslíme si, že strach z utečencov je najväčším problémom dneška. Mali by sme v Nemecku nájsť nejaké vhodné riešenie. Nie je možné, aby sme hovorili, že musíme zatvoriť hranice a nikoho sem nepustiť. Ostatne európska tradícia humanity nás k tomu zaväzuje. Nesmieme hovoriť, že je tu miesto len pre Nemcov a ostatní sem nesmú. To sa nezlučuje s moderným myslením a európanstvom,“ prekrikujú sa Kristine s Katarinou.
Býva v prenajatej garsónke neďaleko odtiaľ a pracuje v jednej z nemeckých televíznych staníc. „Utečenci žili vo vojne a mali by mať možnosť tu zapustiť korene. Angela Merkelová robí dobrú politiku. Viem, že je to ťažké. Aj ja som pracovala ako brigádnička v ubytovni medzi utečencami. Úprimne, bolo to pre mňa veľmi zložité. Všetci boli prekvapení, že žijem sama, sama riadim auto, že mi rodičia nepomáhajú, pretože si zarobím po rôznych brigádach,“ podotkne Katarina s tým, že ľudia v Európe občas myslia sebecky.
Útoky na mešitu
Hoci mešita ešte nie je dobudovaná, už na ňu bolo zaznamenaných niekoľko útokov. „Do roka by mala byť hotová. Monitorujeme okolie a vážnejšie problémy sme nezaznamenali. V roku 2009 niekto na nádvorí vrhol Molotovov koktail a občas sa pri stenách objavia malí sprejeri, ale to je tak všetko,“ podotkne muž v kombinéze s nápisom Storm Security. Predstaví sa ako Vigard. Mešita je tŕňom v oku utrapravicovej strany „Pre Köln“, ktorej predstavitelia varujú, že sa môže stať útočiskom pre islamských teroristov. Jeden zo straníckych sympatizantov navrhol, aby sa v mešite čítali Satanské verše Salmana Rushdieho.
Na druhej strane sa moslimovia v Kolíne občas nesprávajú veľmi demokraticky. Tunajší imám Sami Abu Yusuf z mešity Al-Tawhid údajne k silvestrovským sexuálnym útokom vyhlásil toto: „Musíme správne reagovať, nie prilievať olej do ohňa, musíme hľadať riešenie, a ak niekto zaútočí na ostatných, uráža ich, môže to byť nebezpečná situácia. Jedným z dôvodov, prečo migranti znásilnili dievčatá, je aj ich vina, ako chodia oblečené, sú polonahé, používajú parfumy a potom sa to stane, je to ako prilievať olej do ohňa…“ Avšak ide o citáciu pre ruskú televíziu REN TV, pričom je pri rozhovore počuť len ruský preklad.
Manažér o idiotoch
„Stavby mešít sú pre pluralitu a otvorenosť Nemecka dôležité. Možno sú v jednotlivých prípadoch prívrženci islamu, teda radikáli, nebezpeční, ale nemožno to zovšeobecňovať. Je v poriadku sa postarať o utečencov. Útoky na Silvestra boli strašné. Dúfam, že polícia tých šmejdov dostane, posadí za mreže a potom pošle domov. Máme tu kresťanských Nemcov idiotov, máme tu aj moslimov idiotov. Ide o pár ľudí, čo nerešpektujú naše hodnoty,“ hovorí pre PL tridsaťsedemročný marketingový manažér Jan s tým, že by sa mali podobní idioti z radov migrantov zobrať a ísť tam, odkiaľ prišli.
Na druhej strane si je vedomý neokolonialistickej politiky Európy a USA v Iraku, Afganistane a severnej Afrike. Považuje teda za logické, že ľudia bez perspektívy chcú pred bombami, vraždami a vojnou, ktoré nezavinili, utiecť. „Podľa mňa je to v poriadku. Je to taký bumerang. Západ tieto krajiny rozložil, teraz chcú ich obyvatelia žiť v pokoji Európy. Tiež ale rozumiem, že Nemecko nemôže prijať všetkých migrantov. Nemyslím si ale, že by sme dospeli do bodu, keď by sme sa o ľudí, ktorí to potrebujú, nemohli postarať. Merkelová, a to ju nevolíme, robí dobrú vec. Avšak spolužitie bude hlavne o vzájomnom rešpekte k hodnotám druhého,“ podotýka.
Mešity v Nemecku
Jan v červenej bavlnenej čiapke a kaki parke čaká pred mešitou na priateľku. Podľa neho je Európska únia stabilizačná organizácia. „Od tej chvíle, čo EÚ existuje, tu nebola vojna. Ide o postupný proces, preto s decentralizáciou EÚ nesúhlasím,“ myslí si a na námietky ohľadom vojen na území bývalej Juhoslávie a na Ukrajine odvetí: „V ich prípade nešlo a nejde o medzinárodné konflikty, ale o občianske vojny.“ Má jasno aj ohľadom Krymu a Donbasu: „Rusko začalo tlačiť na Ukrajinu, pretože si uvedomilo veľkú nespravodlivosť. Nakoniec sa to zmenilo na heslo: ‚Neojebávajte nám Putina!' Tomu rozumiem, pretože dohoda znela jasne. EÚ a NATO sa nemali rozrastať. Nešlo o žiadnu zmluvu, bola to džentlmenská dohoda. Západ ju porušil.“
V roku 1990 boli v Nemecku len tri mešity. V súčasnosti by mala byť centrálna mešita v Kolíne už stošesťdesiatou. Podľa niektorých kritikov budovania mešít v Európe existujú dva druhy moslimských svätostánkov. Jeden slúži miestnym veriacim, druhý je symbolický, monumentálny a má vyjadrovať akési „dobytie“ daného mesta. V Kolíne nad Rýnom však dominuje Katedrála svätého Petra, jedna z najväčších gotických katedrál, ktorá bola založená roku 1248 a dostavaná v rokoch 1823 až 1880. Jej veže sú vysoké 157 metrov. Teraz je súčasťou kultúrnych pamiatok svetového dedičstva UNESCO.
