Najnovší návrh na povinné prerozdeľovanie migrantov naráža na tvrdý odpor. Zlyhaný projekt, nedemokratické, nereálne, zaznelo

Blaha, ktorý predsedá parlamentnému výboru pre európske záležitosti, pre Parlamentné listy uviedol, že strana Smer-SD aj celá vládna koalícia trvajú na odmietavom stanovisku Slovenska voči akémukoľvek povinnému prerozdeľovaniu migrantov v rámci krajín EÚ. „Neobávam sa, že by sa slovenská pozícia nejakým spôsobom menila,“ povedal poslanec. 

 

Šéf európskeho výboru NR SR pripomenul, že Európska komisia sa už roky snaží všemožnými spôsobmi presadzovať takúto politiku. „Už to tu bolo v podobe legislatívneho aktu, potom sa to zmrazilo, chvíľku sa o tom nehovorilo. Už tu boli iné rôzne pokusy a toto je jeden z nich. Sú tu tlaky, ale nie je politická vôľa, aby sa to presadilo tak, že sa znásilní menšina (štátov), ktorá migrantov odmieta,“ myslí si Ľuboš Blaha. 

 

Prerozdeliť migrantov by malo byť podľa návrhu nariadené Európskou komisiou len vtedy, ak by počet žiadateľov o azyl v niektorej z krajín EÚ bol o viac než 50 percent vyšší, než je určený „spravodlivý podiel“ tohto štátu, a dobrovoľná pomoc by už nestačila. Tento „spravodlivý podiel“ by mal byť stanovený podľa faktorov, ako sú počet obyvateľov či hospodárska sila krajiny. Ako sme o návrhu podrobne písali TU, reálny stav rozdelenia azylantov by sa mal podľa návrhu pravidelne prehodnocovať. 

 

Blaha si myslí, že na navrhovaný systém prerozdeľovania utečencov niet politickej vôle ani v krajinách, ako je Nemecko či Francúzsko, ktoré v minulosti pristupovali veľmi otvorene k prijímaniu migrantov. „Tie krajiny sú vo zvláštnom povolebnom a predvolebnom období a hľadajú, čo bude ďalej a nemyslím si, že niečo takéto hrozí,“ uviedol poslanec. 

V utorok mal výbor pre európske záležitosti rokovať o tejto téme, ale vzhľadom na mimoriadnu schôdzu k odvolávaniu ministra vnútra Roberta Kaliňáka ju presunuli. Šéf rezortu vnútra by mal o navrhovanom systéme rokovať ešte tento týždeň s kolegami z ostatných členských krajín EÚ a podľa Blahu je už teraz jasné, že minister Kaliňák bude jednoznačne proti akýmkoľvek kvótam alebo iným typom povinného prerozdeľovania migrantov. 

 

„Aj keby tento legislatívny akt prišiel, tak vždy musí ísť o rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý by bol určite za (prerozdeľovanie migrantov), ako aj vždy bol, ale musela by rozhodnúť aj rada ministrov Európskej únie a by nás teoreticky mohli oblafnúť, ale nemyslím si, že je na to vôľa. Máme ešte niekoľko záchranných bŕzd, aby sme to zvrátili,“ povedal Blaha pre PL s tým, že podľa neho nie je záujem zase rozdeľovať EÚ na východ a západ. 

 

K téme sme oslovili aj politického analytika Jána Baránka, ktorý sa vyjadril jasne. „Neviem, či na to v EÚ je, alebo nie je politická vôľa, ale určite sa stráca a výstražným prstom by malo byť Nemecko, kde Merkelová aj vinou svojej migračnej politiky skončila tak, ako skončila. Možno je to jeden z posledných pokusov niečo také presadiť, pretože mentálne nastavenie vlád európskych krajín sa začína meniť. Vnímam to ako úplne nedemokratický pokus o vnútenie niečoho, čo možno už o rok Európa nebude chcieť,“ zhodnotil analytik. 

 

Opozičný poslanec Martin Klus (SaS) v tejto téme v mnohom súhlasí so svojím parlamentným kolegom z výboru NR SR pre európske záležitosti Ľubošom Blahom (Smer-SD). „Nerozumiem tomu, na čo vytvárať ten istý typ tlaku na krajiny, ako sú Poľsko alebo Maďarsko. Keďže sa v Maďarsku blížia parlamentné voľby, tak predpokladám, že bude (téma migrácie) hojne zneužitá na tento účel,“ povedal Klus. 

Blaha pripomenul, že aj v minulosti bolo prijaté rozhodnutie o kvótach na prijímanie utečencov, ale nerešpektovali ho nielen tie krajiny, ktoré boli nahlas proti ako Slovensko, Maďarsko či Česká republika, ale ani väčšina členských krajín EÚ. Podobne sa vyjadril aj Martin Klus. „Väčšina členských štátov si môže presadiť takúto zásadnú vec na úkor menšiny, ale tá menšina to jednoducho bude ignorovať a jednoducho sa to míňa účinkom,“ myslí si saskár. 

„Je to zlyhaný projekt, ktorý chce komisia prepláchnuť teraz iným zlyhaným projektom. Nikam to nevedie a čudujem sa, že komisia niečo takéto pripravuje, ale rozhodne dôjde k veľmi vážnemu odporu zo strany strednej Európy vrátane Slovenska. Nemyslím si ale, že to presadia alebo to budú chcieť reálne presadiť takýmto spôsobom,“ uzavrel Blaha. 

 

Ján Baránek dodal, že má obavy, aby nebolo už vopred rozhodnuté, a celé hlasovanie o tejto téme by tak bolo len formalitou. „Vidím v tom obrovský problém nielen pre samotnú Úniu, pretože to už nie je iba otázka krajín V4, ale aj ďalších krajín,“ povedal Baránek s tým, že sa k odporcom takýchto pokusov pridá aj Rakúsko a ďalšie krajiny. 

Opozičný poslanec a podpredseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Martin Klus si myslí, že otázkou nie je len to, ako prinútiť krajiny, aby si migrantov prebrali. „Pre mňa je oveľa väčším problémom zabezpečiť, aby migranti v tých krajinách aj zostali, pretože nie je žiadne tajomstvo, že pobaltské krajiny už v minulosti takýchto migrantov prevzali a viacerí z nich radšej volili návrat späť do krajiny pôvodu alebo z tejto krajiny ušli a stratili sa,“ povedal Klus pre PL s tým, že migranti jednoducho nechcú žiť v niektorých krajinách EÚ. 

 

Klus pripomenul, že takéto plány na spravodlivé prerozdelenie migrantov môžu byť v istom ohľade na škodu. „Povinné prerozdeľovanie migrantov, ktorí chcú prirodzene žiť tam, kde majú svoje komunity, je samé o sebe nezmysel bez ohľadu na to, aký kľúč na to zvolíme. Keď sa k tomu pridá fakt, že prerozdeľovanie je len pozvánkou pre pašerákov, aby pokračovali vo svojom špinavom biznise, lebo ak majú istotu, že si krajiny migrantov prerozdelia, tak nemajú dôvod, aby v tom nepokračovali,“ upozornil poslanec na podľa neho ďalší vážny problém. 

 

„Z politického hľadiska je dnes nereálne uvažovať o čomkoľvek inom ako o kompromise, ktorý bude politicky akceptovateľný všetkými. Pokiaľ sa niečo také nedosiahne, tak akékoľvek presadzovanie názoru väčšiny ako v prípade systému povinného prerozdeľovania migrantov na úkor menšiny, akou sú krajiny strednej a východnej Európy, bude viesť len k zbytočnému zvyšovaniu napätia,“ varoval Klus a dodal, že návrh považuje za kontraproduktívny. 

 

O návrhu, ktorý má byť kompromisom, majú rokovať ministri vnútra členských krajín EÚ ešte tento týždeň. Slovensko má zastupovať Robert Kaliňák, ktorý sa v utorok v Národnej rade SR dočká štvrtého pokusu o odvolanie. O reakciu požiadali Parlamentné listy aj Kaliňákov rezort a článok v prípade odpovede na naše otázky doplníme o stanovisko ministerstva vnútra.