Na ukrajinský konflikt sa vraj nezabudlo, ale veľa sa nezmenilo. Kyjev sa naďalej teší podpore USA, zbližuje sa s EÚ a Moskva sa od separatistov ako vždy dištancuje

So vznikom separatistického Maloruska na svojej západnej hranici nesúhlasí ani Rusko, ktoré Západ viní z podpory separatistov na východe Ukrajiny. Kremeľ po tomto kroku zopakoval, ako už viackrát v minulosti, že sa drží Minskej dohody z počiatku roku 2015. V nej sa Nemecko, Francúzsko, Rusko a Ukrajina dohodli na okamžitom zastavení bojov, ale to sa doteraz nenaplnilo.  

 

Vodca proruských separatistov v Doneckom regióne na východe Ukrajiny Alexander Zacharčenko, ktorý stojí na čele Doneckej ľudovej republiky, hlása, že Malorusko nahradí Ukrajinu a metropolou má byť Doneck. 

 

Od samotného názvu Malorusko sa však dištancujú nielen ukrajinskí, ale aj ruskí politici, ktorí odmietajú, že by mala Moskva niečo spoločné s tým, čo sa od apríla 2014 deje u našich východných susedov. USA zase trvajú na tom, že to je práve Rusko, ktoré má využiť svoj údajný vplyv na separatistov, aby sa konflikt konečne skončil. 

Podľa prezidenta Petra Pororšenka je však pomenovanie separatistického útvaru ďalší dôkaz o zapojení Kremľa v bojoch na východe Ukrajiny. „Od začiatku vojenskej agresie proti môjmu národu bolo cieľom Ruska rozdrobiť Ukrajinu,“ tvrdí Porošenko. 

 

Takzvané Malorusko, o ktorom sme viac písali TU, založili separatisti na čele so Zacharčenkom v čase, keď na upokojenie situácie a dodržiavanie prímeria dohodnutého v Minsku tlačí Organizácia spojených národov. Začiatkom júla generálny tajomník OSN António Guterres zopakoval mantru západných mocností, keď vyzval, aby Kyjev aj rebeli rešpektovali dohodu a umožnili prísun pomoci pre obyvateľov okupovaného územia. 

 

O dianí na Ukrajine a konflikte na východe jej územia médiá až do najnovšieho separatistického vyhlásenia vzniku Maloruska už takmer neinformovali, ale podľa šéfa OSN sa na ľudí v regiónoch pod kontrolou rebelov nezabudlo. „Môžete si byť istí, že pre nás je to niečo, čo držíme stále vo svojej agende. Nie je to zabudnutá situácia,“ povedal Guterres na spoločnej tlačovke s Porošenkom. 

Ukrajinský prezident je rozhodnutý konflikt na ukrajinsko-ruskej hranici ukončiť a má na to aj spojencov. Podporu Porošenkovmu snaženiu o ukončenie bojov na východe Ukrajiny mu ešte koncom júna vyjadril francúzsky prezident Emmanuel Macron a teraz sa do hry dostal ďalší vplyvný spojenec. 

 

Na stranu Kyjeva sa už v roku 2014 pri vypuknutí nepokojov postavili aj Spojené štáty, ktoré podporili Porošenka aj teraz. Minister zahraničných vecí Spojených štátov Rex Tillerson na nedávnej návšteve Kyjeva ubezpečil ukrajinského prezidenta, že sa môže spoľahnúť na pretrvávajúcu podporu zo strany Spojených štátov. 

 

Podľa šéfa americkej diplomacie by mala dohovory z Minska dodržiavať ruská strana. Moskva však tvrdí, že nemá so separatistickými tendenciami na východe Ukrajiny nič spoločné, aj keď v Doneckej a Luhanskej oblasti bola v minulosti už viackrát vyfotená ruská vojenská technika. Tillerson preto trvá na tom, že by Moskva mala „využiť svoj vplyv na separatistov, aby sa zdržali násilností“. 

 

Trumpov minister zahraničných vecí sa na júlovej návšteve Ukrajiny nevyhol vyhrážkam. „Sankcie zo strany USA a EÚ voči Rusku zostanú v platnosti, kým Moskva nezvráti činy, ktoré ich spustili,“ vyhlásil Tillerson. Zrejme myslel na údajnú prítomnosť ruských jednotiek, na stiahnutie ktorých vyzval aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. 

 

Spojené štáty v Kyjeve vymenili špeciálneho vyslanca zodpovedného za záležitosti na východe Ukrajiny a udržanie prímeria. Na miesto Victorie Nulandovej, ktorá zastupovala v tejto veci USA počas administratívy Baracka Obamu, nastúpi Kurt Volker. Bývalý vyslanec USA pri NATO bude mať teraz v Kyjeve na starosti záležitosti Doneckého regiónu, z ktorého si rebeli spravili separatistické Malorusko. 

Napriek zamrznutému konfliktu sa u našich východných susedov nezastavila snaha priblížiť sa aspoň k bránam Európskej únie. Tá sa v uplynulých týždňoch vyplatila. Ukrajine sa podarilo dosiahnuť s Bruselom asociačnú dohodu, ktorá posúva vzťahy medzi Kyjevom a EÚ na novú úroveň. 

 

Formálne bola asociačná dohoda pripravená už v novembri 2013 za vlády vtedajšieho prezidenta Viktora Janukoviča, ale ten pod tlakom Moskvy od jej podpisu ustúpil. Po násilnom prevrate zo začiatku roka 2014 Janukovič ušiel do Ruska a moci sa neskôr chopil západne orientovaný Petro Porošenko. 

 

Prvý veľký pokrok vo vzťahoch medzi EÚ a Ukrajinou prišiel už pár dní po podpise asociačnej dohody. Ministri zahraničných vecí členských krajín Únie schválili opatrenia, ktoré umožňujú Ukrajine vyvážať do EÚ viac priemyselných a poľnohospodárskych produktov bez poplatkov za dovoz. 

 

Opatrenie, ktoré umožní Ukrajincom viac vyvážať do krajín EÚ, začne platiť od konca septembra. Brusel napríklad Kyjevu odpustí dane za dovoz hnojív, farbív či topánok. Jednoduchšie to bude mať Ukrajina aj pri vývoze medi, hliníka, televízorov alebo vybavenia na záznam zvuku. 

 

Boje na východe Ukrajiny teda nič nezmenili na európskom smerovaní štátu, ktorý už vyše tri roky trpí konfliktom. K situácii v Doneckej oblasti, ktorú separatisti premenovali na Malorusko, sa navyše pridáva aj problém s Krymom, ktorý Rusko anektovalo na základe referenda v marci 2014. To žiadna západná krajina neuznáva, ale to nebráni Moskve budovať most, ktorý má prepojiť polostrov s ruským územím. Priame pozemné spojenie medzi Krymom a Ruskom nateraz neexistuje.