Výskumníci vyspovedali 27 učiteľov z 21 škôl v Berlíne. Učitelia uviedli, že žiaci vyznávajúci prísnu interpretáciu islamu požívajú ako urážku najmä slovo „Žid“. Terčom ich urážok sú aj dievčatá, homosexuáli a sekulárni moslimovia.
Ako uviedla riaditeľka AJC Deidre Bergerová, štúdia ukázala, že tento problém „už nie o ojedinelých prípadoch“. „Antisemitizmus je súčasťou salafistickej ideológie,“ konštatovala. Podľa jej slov je potrebné, aby prebiehala v školách diskusia o Blízkom východe. Ale ako poznamenala, mnohí učitelia sa radšej týmto ťažkým diskusiám vyhýbajú.
Aj keď informácie o probléme boli predtým zriedkavé, autori štúdie uviedli, že i napriek tomu existovali „upozornenia od jednotlivých učiteľov a odborníkov na rastúce šírenie rôznych foriem salafizmu v berlínskych školách“.
Poznamenali, že táto štúdia nepredstavuje komplexný a reprezentatívny prieskum, ale podľa nich ukázala empirický trend. Štúdia sa uskutočnila v rámci berlínskeho projektu pod názvom Posilniť demokraciu – aktívny proti antisemitizmu a salafizmu.
Psychológ Ahmad Mansúr, ktorý sa špecializuje na prevenciu antisemitizmu, v reakcii na štúdiu uviedol, že problém sa dá vyriešiť len konfrontáciou názorov, ktorým sú niektorí moslimskí žiaci vystavení.
„Nie je to len o slove 'Žid' ako urážke, je to aj o konšpiračných teóriách a interpretácii islamu, podľa ktorej sú všetci Židia považovaní za nepriateľov. Je to o predstave obetí a nepriateľov. Konflikt na Blízkom východe hrá v tom veľkú úlohu,“ vysvetlil Mansúr.
Tento problém však podľa neho nie je ničím novým. „Je to fenomén, ktorý sme zažili v posledných rokoch a zažijeme ešte aj v nadchádzajúcich rokoch. Potrebujeme celoplošné opatrenia, najmä v rámci škôl, zamerané na riešenie takýchto problémov a na to, aby sme mladým ľuďom objasnili, že takéto názory nemajú nič spoločné s demokraciou. Koľko štúdií ešte potrebujeme, aby sme konečne začali riešiť tento problém?“ pýtal sa Mansúr v závere svojej reakcie.
