Na proteste proti Robertovi Kaliňákovi a kauze Bonaparte, ktorý ste začiatkom septembra zorganizovali spolu s Miroslavom Surmánkom, ste na margo vlády uviedli, že „väčšie zlo tam už byť nemôže“. Ako vidíte neúspešné odvolávanie ministra vnútra teraz s odstupom času?
Myslel som si, že táto garnitúra už vtedy práve cez leto dosiahla úplné dno, ale dokázala, že to dno dokáže byť ešte hlbšie. Robia chyby, ľudia sa začínajú ozývať, akoby celý systém začínal padať. Politici sú nervózni a nemajú žiadnu víziu a myslím si, že keby bol Smer normálna strana, mal by v prieskumoch tak jedno percento, ale to, akú voličskú základňu má, dáva Smeru stále prvenstvo najsilnejšej strany. Je to obraz ľahko manipulovateľného národa, ktorý sa zatiaľ nenaučil sám si vládnuť.
Vtedy, keď neodvolali ministra Kaliňáka, sme si mysleli, že Smer ide vabank a že sa nič horšie nemôže stať, ale zistili sme, že je zlodejín oveľa viac. Všetka slušnosť zo strany vládnej koalície padla. Tam už nie je o čom, ja sa už len obávam, keď nastane policajný štát a začnú prenasledovať opozičných politikov alebo kohokoľvek iného, kto im vidí pod prsty.
Pozvanie na septembrový protest pred slovenskou ambasádou v Prahe prijal Ľubomír Galko. Chystáte sa organizovať nejaké ďalšie protesty alebo sa inak politicky angažovať, možno aj v spolupráci so SaS?
My sme vďační pánovi Galkovi za podporu, ale musím povedať, že sme neboli tak úplne spokojní s podporou politických strán. Ďakujeme OĽaNO a SaS, že protest marketingovo zviditeľnili, ale očakávali sme, že to budú brať ako spoločnú snahu za tú istú vec. Čo sa týka ďalších protestov, na Slovensku ich bolo veľa a v Prahe by sa, myslím, protest ujal a azda by tam prišlo veľa študentov, ale otázne je, aký by to malo význam. Skôr sme sa bavili s kolegom Surmánkom, že by sme začali robiť verejné debaty zamerané na občiansku angažovanosť, aby si ľudia uvedomili, že so stavom spoločnosti na Slovensku sa dá niečo robiť.
Študovali ste na vysokej škole v Prahe. Plánujete sa vrátiť na Slovensko?
Plánujem. Tým, že môj odbor je medicína, tak podmienky začínajúcich lekárov na Slovensku nie sú úplne ideálne a to sa netýka len zle fungujúceho zdravotného systému u nás, ale aj množstva práce, ktorú človek spraví navyše, ktorú mu často nik nezaplatí. Celý ten systém zdravotníctva je kúsok od kolapsu, a aj keď sa to nezdá, držia ho pokope obetaví zdravotníci, ktorým nejde primárne o vlastný zisk ale o ľudí, o nás všetkých. Takže by som chcel ísť do zahraničia. Tam nabrať skúsenosti, spraviť si atestáciu a vrátiť sa na Slovensko, kde by som potom rád pôsobil v súkromnej ambulancii. Do verejnej zdravotnej sféry sa mi pre uvedené ísť nechce.
Prečo je podľa vás zdravotníctvo v zlom stave?
Teraz je zdravotníctvo v takom stave, v akom je, lebo ho každá vláda zanedbávala. Problém vidím v tom, že sa tam nestrážili peniaze. Najväčší problém slovenského zdravotníctva je nedostatok financií, spôsobený či už zlodejinami, alebo tým, že jednoducho nie je dosť peňazí v rozpočte. Zdravotníctvo je špecifický odbor, vieme vyrátať, koľko stojí liečba pacienta pri takej či onakej diagnóze. Ak napríklad niekto kúpi CT-čko predražené o milión korún, vieme povedať, koľko ľudí by sme za tieto peniaze mohli zachrániť a oni by, napríklad, zbytočne nezomreli. Každý, kto kradne v zdratovníctve, pripravuje ľudí o zdravie, v horšom prípade o život. V Česku umiera na liečiteľné ochorenia o 4000 ľudí ročne menej ako u nás, to nepotrebuje ďalší komentár.
Ďalšou vecou je neochota samotných zdravotníkov aktívne veci meniť. Zoberte si, že ako lekár za päť rokov práce do atestácie musíte zniesť toľko buzerácie, že buď tento nátlakový systém opustíte, alebo sa za tých päť rokov prispôsobíte a robíte všetko tak ako vaši predchodcovia, zabudnete, že ste niekedy aj dáke ideály mali. Potom sa, samozrejme, nič nezmení.
Do zahraničia odchádzajú nielen za štúdiom, ale stále častejšie aj za prácou tisícky mladých Slovákov. Prečo myslíte, že nastáva taký veľký “únik mozgov”, čím to podľa vás je?
Je to podľa mňa verejne známou, neviem, či pravdivou vecou, lebo som na Slovensku na vysokej škole neštudoval, že stav vysokých škôl je biedny. Jediné, čo môžem porovnávať, sú informácie z diskusií so slovenskými študentmi, keď sa bavím o tom, ako sa učíme. Oni sami hovoria, že naše podmienky v Prahe sú určite lepšie, ako majú oni, takže múdri ľudia idú za lepšími podmienkami do zahraničia, to je celé. Považujem to ale za veľkú chybu. Po prvé tam tí ľudia často zostávajú a po druhé sa s tým systémom potom nič nerobí. Keby bolo na školách viac šikovných a angažovaných ľudí tak, ako je v Prahe, kde je obrovské množstvo angažovaných Slovákov, tak by možno aj školy na Slovensku fungovali lepšie. Pretože šikovný a múdry človek nebude len tak sedieť, keď sa mu na škole niečo nepáči, tak sa snaží to zmeniť.
Kandidovali ste tento rok do Akademického senátu Karlovej Univerzity a ste organizátorom protivládneho protestu. Chystáte sa rozbehnúť niekedy v budúcnosti politickú kariéru?
Určite by som sa tomu chcel venovať. Zvlášť preto, lebo zo strany koalície aj opozície vidím, že robia veci, ktoré by sa dali robiť oveľa lepšie. Sú veľmi vzdialení od problémov obyčajných ľudí. Chcel by som však najprv v nejakej oblasti získať odbornosť, aby som mohol byť spoločnosti nápomocný.
Aký je váš názor na dianie okolo kauzy Bašternák a jej vyšetrovanie? Myslíte si, že opakované opozičné protesty a k nim aj ten váš v Prahe, niečomu pomohli?
Do samotného vyšetrovania nevidí verejnosť, takže ťažko povedať, čo sa tam pohlo. Pre mňa je len fascinujúce, že tí ľudia, ktorí pracujú na finančných úradoch, polícii, NAKA a ďalších, sú schopní kryť niekoho, kto s veľkou pravdepodobnosťou spáchal trestný čin. Vidno, že Smer v zločinnej činnosti podporuje veľké množstvo ľudí: prokurátorov, policajtov, sudcov a ďalších. Ako potom môže taký človek zatknúť alebo odsúdiť niekoho, kto, povedzme, ukradol niekomu mobil a takých, ktorí kradnú milióny, kryje? Ja len dúfam, že legitimizovanie zločineckej činnosti nie je obrazom ľudí na Slovensku.
Na Slovensku teraz rezonuje kauza okolo údajne predražených zákaziek na organizovanie slovenského predsedníctva Rade EÚ, ktorú vyniesla na verejnosť Zuzana Hlávková. Čo si myslíte o reakcii vlády na túto informáciu?
Reakcia vlády bola z môjho pohľadu celkom zaujímavá. Minister Lajčák bol totiž považovaný za to lepšie zo Smeru a ukázalo sa, že je to rovnaké ako celá strana. Zaujímavé však je, že to neprišlo od opozície, ale od mladej dámy, ktorá nemala, pokiaľ vieme, žiadne postranné úmysly. Reakcia vlády bola určite iná, čo sa týka rýchlosti. Bol to úplne iný prípad a na takéto niečo podľa mňa neboli pripravení. Na ňu si pred verejnosťou nemôžu dovoliť kydať ako na Matoviča.
Čo hovoríte na to, že premiér nazval niektorých novinárov „špinavými prostitútkami“?
Je to pre mňa niečo neuveriteľné. Novinári predsa vytvárajú verejnú mienku a ak by o mne niečo také povedal, tak by som si toho Fica riadne podal. Neviem, či sú novinári skutočne nejakým spôsobom zapletení do hier majiteľov médií, ktorí s Ficom kšeftujú, rozumejte, kradnú. Myslím si však, že je to obraz Slovenska, kde si takéto niečo môže premiér dovoliť a najväčší problém je, že sa takéto veci stávajú normálne. Kauza, kde sa ukradne 100-tisíc eur, nič neznamená a sme radi, že to nebolo viac. Mám pocit, že sa posúva hranica toho, čo je spoločensky prijateľné. Keď takto rozpráva premiér, ktorý by mal byť váženou osobou, čo očakávame od populistov, ktorí len zdvojnásobia tento slovník a ak to pôjde týmto tempom, tak dialóg v politike bude poriadna žumpa.
Ste mladý človek, čo podľa vás vedie mladých ľudí vo viacerých krajinách EÚ, vrátane Slovenska, k tomu, že volia krajne pravicové zoskupenia?
Podľa mňa sú sociálne siete zaplavené informáciami. Buď sa vám tam snaží niečo niekto predať, alebo sa tam prezentuje politika a ľudia nehľadajú a idú po jednoduchých riešeniach. To zneužívajú títo politici a chtiac-nechtiac sa vám to dostane do uší. Chápem, že ich reči môžu byť ľúbivé, môže sa to mnohým páčiť, ale ak si neoveríme morálne kvality toho človeka, tak sa potom nemožno čudovať, že ide často len o prázdne slová a žiadne skutočné riešenia neprichádzajú.
Čo si myslíte o migračnej kríze, ktorá trápi niektoré krajiny EÚ, vrátane Nemecka, ktoré s Českom, kde teraz žijete, susedí?
Nemám k tomu toľko informácií, aby som sa mohol vyjadriť, ale je mi skôr ľúto, a za týmto názorom si stojím, keď vidím ako krajiny, napríklad Nórsko, trpia multikulturalizmom. Tam, keď sme pred desiatimi rokmi vrátili majiteľovi auta kľúčik od auta, tak nechápal, čo to je, lebo ho nikdy nevyťahoval zo zapaľovania. Keď sme sa tam vrátili tak tri roky dozadu, už mali všetko pozamykané, autá, domy a ja neobviňujem zo všetkého migrantov, ale jediné, čo sa tam zmenilo, bol prílev týchto ľudí. Mne osobne sa páčia kultúry Nemecka, Francúzska, severských štátov a podobne. Je mi ľúto, že tieto kultúry tak trošku miznú. Paradoxne si však myslím, že na Slovensku alebo v Českej republike by zopár migrantov neuškodilo, aby Slováci a Česi videli, že aj inde na svete žijú ľudia, ktorí majú hlavu, ruky a nohy. Väčšina z nich je normálna a chce iba žiť.
Ak by ste na Slovensku mohli niečo zmeniť, čo by to bolo?
Tou oblasťou by bolo určite školstvo. Najdôležitejšie je podľa mňa zaviesť, aj keď neviem, či sa to vôbec dá, nejaký predmet, ktorý by učil mladých ľudí, aby boli aktívni. Aktívni tam, kde žijú, čiže napr. vo svojej komunite. Podľa istej štatistiky OECD sme boli na posledných priečkach v záujme mladých ľudí o politiku. Myslím si, že na Slovensku sme dospeli do štádia, keď mladí ľudia rezignovali a neangažujú sa vo verejnom živote. Treba im povedať, že je to možné, že ak nás bude dostatok, budeme mať legitímne právo niečo zmeniť. Tak ako generácia pred nami si slobodu budeme, žiaľ, musieť vydobyť. Lenže na Slovensku prevláda názor, že sa nedá nič zmeniť a to je zlé. Toto myslenie národa a najmä mladých by sme radi aj s kolegom Surmánkom zmenili.
- Reklama -
