Moslimovia: Najskôr ich je len hŕstka. Potom viac, viac, viac a takto sa správajú, opísal starý profesor

    0
    Ilustračná fotografia (Autor: SITA)

    Islamizácia danej krajiny sa začne podľa neho v okamihu, keď je v spoločnosti dostatočný počet moslimov, ktorí prídu s požiadavkou všelijakých výhod, spočiatku prevažne náboženskej povahy. Ich zamýšľaný úspech je podmienený a neskôr zaručený politicky korektnou, tolerantnou spoločnosťou, ktorá je ochotná im privilégiá poskytnúť. Tým sa začínajú otvárať dvere k ďalším, množiacim sa požiadavkám. Tie sa začnú hromadiť a zintenzívňovať s rastúcim počtom a percentom prívržencov islamu.

    Ak nedosiahnu dve percentá celkovej populácie, prezentujú sa vraj moslimovia ako mierumilovná menšina, neposkytujú dôvod na to, aby ju väčšinová spoločnosť pokladala za celonárodnú hrozbu. V percentách do tejto kategórie zatiaľ patria USA (0,69 %), Austrália (1,5 %), Kanada (1,9 %), Čína (1,8 %) a z európskych štátov Taliansko (1,5 %) a Nórsko (1,8 %).

    S prívalom takého druhu imigrantov pribúdajú aj ich požiadavky voči pôvodnému obyvateľstvu, aby sa prispôsobovalo. Veľmi rýchlo potom nasleduje zákaz všetkého bravčového, varuje Ulč. A počas ramadánu povinný pôst od svitania až do súmraku.

    V štátoch s populáciou moslimov medzi 2 až 5 percentami sa podľa Ulča výrazne prejavuje snaha o získavanie nových stúpencov. Úsilie sa zameriava predovšetkým na kruhy nespokojencov, s pocitom krivdy, či už autentickej, alebo vymyslenej. Najčastejšie sa tak napĺňa v rôznych getách, pouličných gangoch a najmä medzi väzňami za mrežami. To je prípad Dánska (2 %), Veľkej Británie (2,7 %), Nemecka (3,7 %) a Španielska (4 %).

    Po dosiahnutí piatich percent sa vraj moslimom spravidla darí uplatňovať svoj vplyv v miere neúmerne presahujúcej dosiahnutú demografickú hranicu. Napríklad pri požiadavke prípravy stravy podľa islamských predpisov (tzv. halal) či poskytnutí zamestnania príslušníkom ich viery. Tlaku na maloobchodnú sieť, aby sa supermarkety podriadili, a vyhrážkach donútiť váhajúcich. Zároveň sa vyvíja nie vždy veľmi šetrný tlak na štátne orgány, aby súhlasili s uplatňovaním zákonov šaría vo vyznačených komunitách. Požiadavky, dosiahnuteľné alebo úplne nereálne, sa prípadne presadzujú násilím. Napríklad zapaľovaním automobilov v Paríži, píše Ulč.

    S ohľadom na percentuálne zastúpenie moslimov v spoločnosti ide o prípad Švédska (5 %), Holandska (5,5 %) a Francúzska (8 %). Nielen vo Francúzsku už vznikli enklávy sa stopercentným zložením obyvateľstva výlučne moslimskej viery, podotýka Ulč.

    Keď docielia 20 percent – čo zatiaľ nie je prípad ani jednej zo západoeurópskych krajín –, tvoria sa a začínajú vyčíňať džihádisti, ich ozbrojené skupiny, tvrdí Ulč. Zapaľovanie kresťanských chrámov, židovských synagóg, s občasným zabitím. Taká je napríklad súčasná skúsenosť Etiópie (32,8 %).

    V štátoch s moslimským obyvateľstvom nad 50 percent (Malajzia – 60 %, Sudán – 70 %) sa presadzuje totálna aplikácia práva šaría, s občasnou genocídou a zvláštnym zdanením pre prežívajúce zvyšky nevercov, píše Ulč.

    Pripomína, že v súčasnosti je na svete jeden a pol miliardy moslimov – čo je 22 % svetovej populácie. Zásluhou značnej – v priemere údajne dvojnásobnej – pôrodnosti, sa moslimom koncom tohto storočia podarí dosiahnuť absolútnu početnú väčšinu na tejto planéte, upozorňuje Ulč na záver.

    Celý text si môžete prečítať TU.

    - Reklama -