Moslim je konzervatívny, slušný a pracuje. Asad zabil 190-tisíc ľudí, IS len 25-tisíc, deklarovali zástancovia imigrácie. Strieľať ich na hraniciach, kričali na nich z publika

11.12.2015 11:00

REPORTÁŽ Štvorica debatérov sa vo štvrtok 2. decembra v českom Liberci zamýšľala nad súčasnou imigrantskou krízou a nie dobrou situáciou v niektorých krajinách, kde „skončila civilizácia“. Všimli si „dvojitú morálky Západu, keď je našim spojencom Saudská Arábia, jeden z najbrutálnejších režimov“. Alebo robíme rozhovory do televízie s človekom, ktorého režim má na svedomí 190-tisíc mŕtvych. Do roka sa asi Európa uzavrie, azda len dočasne. Ak budeme ale situáciu siliť a podľahneme hystérii, neskončí sa to dobre.

Moslim je konzervatívny, slušný a pracuje. Asad zabil 190-tisíc ľudí, IS len 25-tisíc, deklarovali zástancovia imigrácie. Strieľať ich na hraniciach, kričali na nich z publika
Foto: SITA
Popis: Migranti v Maďarsku

Imigračná kríza - Zlyhanie EÚ? Debatu s týmto názvom zorganizovali miestny Slobodní v libereckom dome kultúry. Úplne vpravo - a podľa jeho názorov úplne oprávnene - usadili trojnásobného blogera roka Františka Matějka, po jeho ľavej ruke sedela islamologička a analytička z Asociácie pre medzinárodné otázky Zora Hesová, religionista, vysokoškolský pedagóg a liberecký zastupiteľ David Václavík a bývalý liberecký primátor a teraz jeho námestník Jan Korytář.

Kríza ako výzva a príležitosť

Ako prvý sa moderátor akcie Radim Pochop obrátil na Davida Václavíka. Vyhľadal si jeden jeho rozhovor, kde ho zaujala jeho veta, že „Európska únia funguje ako inštitúcia v čase pokoja, ale ak sa dostane do nejakej krízovej situácie, zdá sa, že nefunguje".  Požiadal ho, aby túto myšlienku rozvinul a dovysvetľoval.
 
„Keď si spomeniete, s akou eufóriou vstúpila Česká republika do EÚ, tak tu vnímam počiatok potenciálnych problémov. Keď sme do nej vstupovali, mysleli sme, že Únia za nás vyrieši celý rad problémov. Čo bola trošku romantická vízia, ktorú značná časť českej verejnosti vnímala veľmi dlho - EÚ nám prinesie len benefity a svetlé zajtrajšky,“  upozornil Václavík.

V súvislosti s utečeneckou krízou sa podľa neho najvýraznejšie ukázalo, že keď EÚ čelí nejakému zásadnému problému, je vidieť, že nie všetci rozumieme tomu, čo je európska identita, čo je Európska únia. „Je to zlyhanie elít. V tom, že neboli schopné vysvetliť ostatným, ako by mala EÚ fungovať. A že so sebou prináša nielen určité prísľuby, ale aj isté záväzky. Zároveň ale situáciu nechápem ako mnohí iní v tom, že Európska únia zlyhala. Ale v pôvodnom význame gréckeho slova krísis, teda súd. Okamih, keď sa rozhoduje, čo ďalej. Keď sa z toho môžem poučiť, môžem si z toho zobrať nejakú reflexiu a urobiť reformu,“ vysvetlil.
 
Podľa neho nie je riešením, keď povieme, že Únia skrachovala, a vrátime sa do stavu pred. „To ani nie je možné, a ani rozumné. Nie je ale ani možné to, aby EÚ fungovala tak ako doteraz. Ako akýsi moloch. Takže, paradoxne, súčasnú situáciu spojenú s imigrantskou vlnou chápem ako veľkú výzvu aj ako veľkú príležitosť,“ konštatoval.

Únia musela zlyhať a zlyhá aj nabudúce

Pre zvýšenie napätia sa potom moderátor obrátil na Matějka, podľa niektorých názorov muža rýchlych, ráznych a niekedy až príliš jednoduchých súdov. „Myslím si, že tak ako Európsku úniu dnes poznáme, je absolútne nereformovateľná. Z princípu musela zlyhať a zlyhá v ďalších veciach, ktoré nás čakajú. Dôvod je prostý. Nemôžete na jednom mieste, s jednými pravidlami, s jednou legislatívou, s jednými predpismi pre všetkých dať dohromady Grékov s Nemcami a Švédmi a očakávať, že budú všetko vnímať zhodne, rovnako a potiahnu za jeden povraz. Jediným východiskom, ako znovu naštartovať rast, je konkurencia medzi štátmi - hospodárska, sociálna aj daňových systémov. Nie teda zosúlaďovanie, ale prirodzenú konkurenciu jednotlivých štátov spolupracujúcich medzi sebou. To je jediná cesta, ktorou sme schopní napraviť chyby, ktoré ľudia v Bruseli urobili,“  uviedol.

Zora Hesová vyjadrila, naopak, názor, že súčasná kríza je dôkazom, že len jednotlivé štáty samotnú krízu nezvládnu. „Širšia organizácia a väčšia federalizácia EÚ sú možnosti, ako sa k týmto problémom postaviť. Reakciu Únie považujem za veľmi pomalú, komplikovanú a pasívnu voči kríze, ktorá sa ohlasovala už rok,“ spozorovala. „Konečne teraz v poslednom čase sa rysuje nejaké riešenie,“ zadúfala.

Západný zahraničnopolitický avanturismus

David Václavík pripomenul, že Česko má skúsenosť s dobre zvládnutou migračnou krízou. „V deväťdesiatych rokoch sem prichádzali desaťtisíce ľudí z oblasti islamskej kultúry - Bosniaci. Tí, ktorí tu zostali, sa celkom dobre integrovali. Veľká časť sa však po skončení konfliktu vrátila domov,“ upozornil. Čo by sa podľa neho mohlo stať u Sýrčanov, akonáhle tam skončí vojna. „Musia sa vytvoriť podmienky, aby sa mali kam vrátiť,“ povedal.
 
Inou otázkou sú štáty ako Líbya, Somálsko, Eritrea. „To sú v podstate nefunkčné štáty,“ konštatoval. Je to problém, ktorý si Západ sám spôsobil. „Celý rad vecí je daný európskou koloniálnou politikou. Ale tiež špecifickým západným zahraničnopolitickým avanturismom. Je to vidieť na príklade Sýrie a Líbye. Nikto nepripravil žiadnu alternatívu. Ten štát sa rozpadol a my sme k tomu rozpadu pomohli. Ale nemali sme scenár B. To isté sa stalo v Iraku,“ domnieval sa.

„Od začiatku som mal problémy s americkou inváziou do Iraku. Ale keď už Američania do Iraku vstúpili, tak nemali odchádzať. Prvou vecou, ktorú Američania urobili, bolo, že rozpustili všetky mocenské zložky vrátane hasičov. Keď odchádzali, bolo evidentné, že je ten štát v rozklade. Západný svet za to nesie časť zodpovednosti,“ myslel si.

S tým súhlasil aj Matějka. „Západ je ten, kto nechal v púšti zlynčovať a zabiť Kaddáfího. Len preto, že odmietol odoberať zbrane od Sarkozyho z Francúzska, chcel ich odoberať odinakiaľ a chcel zaplatiť za ropu, ktorú Európa odobrala. Úplne rovnaký postup bol aj v Iraku. Vývoz demokracie prostredníctvom bômb a odklon prirodzeného vývoja týchto krajín, sú najväčší problém, ktorý sme ako Západ spôsobili,“ upozornil.

Asadov režim - 190-tisíc mŕtvych

Neskôr sa hovorilo o arabskej jari a sýrskom prezidentovi Asadovi. Islamologička Hesová v tejto súvislosti opísala situáciu pred rokom 2011. Krajiny od Egypta až po Irak boli autoritárske. Neboli schopné zaisťovať už ani základnú prosperitu. Pretože boli ekonomicky nefunkčné. Arabská jar vznikla spontánne. V rokoch 2011 - 2012 sa tieto štáty viac-menej sami zrútili. Tam, kde boli silné armádne zložky, sa režimy bránili - aby zostali pri moci - aj za cenu zničenia celej krajiny. Práve v Sýrii má Baššár Asad na tom veľkú zodpovednosť. Práve on začal využívať násilie proti demonštrantom,“ objasnila. „Baššár Asad potom začal bojovať proti oponentom ťažkou technikou. V Sýrii bolo zničených sedemdesiat percent infraštruktúry - bytov, domov. Nie je tam kde žiť. Ľudia strácajú nádej, že sa vrátia. Preto až v roku 2015, štyri roky po začiatku vojny, sa začali vydávať ďalej,“ vysvetlila.
 
Asadovu neblahú úlohu dokumentoval na číslach aj Václavík. „Za tri a pol roka interného konfliktu v Sýrii zomrelo až 230-tisíc ľudí. Niečo okolo 190-tisíc ľudí má na svedomí Asadov režim. Okolo 25-tisíc Islamský štát. Zvyšok nálety spojencov, Rusov či roztržky medzi jednotlivými frakciami,“ poukázal na to, kto má, symbolicky povedané, v Sýrii jednoznačne najviac krvi na rukách. Ten, s kým robí rozhovor Česká televízia...

Dvojitá morálka Západu - brutálny režim našim spojencom

„V Sýrii sa teraz hrajú regionálne hry. Na jednej strane Saudská Arábia, na druhej Irán. Saudská Arábia - jeden z najbrutálnejších režimov, je náš spojenec. A my mlčíme. To je, mimochodom, tá dvojitá morálka Západu, na ktorú raz prídeme. Ako veľký problém, naopak, vnímame Irán. Keď ale oba tieto režimy porovnáte, ten iránsky je nám v mnohých ohľadoch bližší. Ale my ho vnímame ako zlo,“ všimol si Václavík.
 
Súčasné debaty o imigrácii, o chudobe a vojnách pripomínajú Václavíkovi tridsiate roky minulého storočia. „Medzi rokmi 1933 až 1939 utieklo z Nemecka - zaplať pánboh - okolo 150-tisíc židov. Celý rad európskych krajín, ale aj USA ich vrátili späť. Aj s odôvodnením - oni nám sem prinesú divnú kultúru,“ pripodobnil.

Páči sa mi, čo robí pápež

Po viac ako hodine dorazil na debatu Jan Korytář, ktorého ako námestníka pre ekonomiku zdržalo rokovanie finančného výboru. Dostal otázku, ako sa pozerá na reakciu európskych inštitúcií na imigrantskú krízu. „Čo sa týka tej rýchlosti, je to obrovský problém, ktorý sa rýchlo riešiť nedá. Taký zložitý mechanizmus, ako je Európska únia, tento problém ťažko vyrieši nejako operatívne. Verejnosť to asi očakáva, ale Európska únia to nie je schopná splniť, aj keby chcela. Druhá vec je, či by sa štruktúry Európskej únie nemali zefektívniť,“ konštatoval.
 
Kríza podľa neho nevznikla sama od seba. „Možno ste sa o tom už bavili. Ale Európa spolu s USA si to pokazili tým, že dostali nápad, že vezmú armády a pôjdu do Iraku, Líbye a ďalších krajín. A teraz sa nám to vracia. Na boj proti terorizmu sa nasadili obrovské peniaze a po rokoch sme kde?“ opýtal sa.

„Mne je oveľa bližšia politika, ktorú sa snaží raziť pápež. To sú hodnoty, ktoré sa tu dvetisíc rokov učíme. Aj keď máme v histórii obdobia podobné Islamskému štátu. Upaľovanie čarodejníc, to boli desiatky tisíc ľudí. Našťastie už túto etapu máme za sebou. Preto by sme k riešeniu problému mali pristupovať aj iným spôsobom, ako to tam zrovnáme so zemou a bude to fungovať. Myslím, že nebude. Čo však neznamená, že sa nemáme brániť teroristom,“ oznámil Korytář.
 
Zora Hesová, ktorá z prítomných ako islamologička o islame vie najviac, sa podľa jej slov islamu nebojí. „Bojím sa islamistov a džihádistov. Priemerný moslim má ešte konzervatívnejšie hodnoty ako my - rodina a podobne. Priemerný moslim pracuje, aby zabezpečil rodinu. A to je jediné, čo ho zaujíma. Bojím sa tejto krízy, ktorej dimenziu si vôbec nedokážeme predstaviť. Sme niekoľkotisíc kilometrov od krajín, ktoré sa úplne rozpadli. Tam sa rozpadla civilizácia,“ spozorovala. V Sýrii vidia jediné riešenie v tom, že si sadnú k jednému stolu tí, ktorí vojnu financujú. „A nie je to Západ. Saudská Arábia, Irán, Katar a Turecko sú štáty, ktoré tam posielajú miliardy dolárov,“ objasnila.

Ako si strážim byt dverami, záhradu plotom, budem si strážiť hranice

Debata sa chýlila k záveru, a tak moderátor položil otázku, čo bude podľa nich o rok. „Schengen a Európa si budú strážiť hranice silou. Vrátane technických prostriedkov, stien a armády. Stane sa to. Je to jediná cesta, ako mať prehľad o tom, kto do Európy chce, a nám dáva príležitosť posúdiť u každého jednotlivého človeka, ktorý do Európy chce, či ho príjmeme,“ okomentoval bloger Matějka. „Naši parťáci z Talianska a Grécka nám s úsmevom posielali státisíce imigrantov. To však prestane. Pretože jednotlivé vlády nebudú chcieť prísť o svojich voličov. Vrátime sa na začiatok. Ako si chránime byt dverami, záhradu plotom, budeme si chrániť štát ostrahou hraníc,“ doplnil.

„Dúfam, že sa podarí zastaviť alebo silno obmedziť tok neriadenej imigrácie. Že za rok budú fungovať kontrolované hranice a oveľa efektívnejšie a rýchlejšie azylové konania. Kde sa bude rozhodovať, kto získa azyl a kto nie. Tí, ktorí sú už v Nemecku, podľa mňa k nám neprídu. Nemecko to zvládne, aj keď s problémami,“ domnievala sa Zora Hesová. Nehroťme situáciu.

Pevnosť Európa nie je riešenie

„Neviem, kde budeme 2. decembra 2016. Pretože nikto nevedel, čo bude 2. decembra 2015. To nikto neočakával. Môžem len povedať, čo by som si prial. Aby Európa začala hovoriť jedným hlasom, čo sa nedeje. Aby sme si sadli a s chladnými hlavami povedali, aký prístup má svoje plusy a mínusy. Potom treba dodržiavať pravidlá. Aj vo vzťahu k otázke Schengenu. Myslím ale, že nič nevyriešime, keď sa uzavrieme do nejakej pevnosti menom Európa. Tým ten problém len oddialime. Treba si uvedomiť, že súčasťou problému je aj situácia v tých krajinách. A tam do toho musíme aktívne vstúpiť. Keď to neurobíme, čo sa stane? Budeme mať stenu a pred ňou dva milióny ľudí. O šesť rokov tých ľudí bude desať miliónov a zistíme, že múr je príliš nízky. Zúfalý človek robí zúfalé veci,“ povedal David Václavík.

Podľa Jána Korytářa je možné, že sa hranice zatvoria. „V kríze sa to môže stať. Zároveň ale verím - a to neviem, či bude stačiť - že to bude len na nejaké prechodné obdobie,“ uviedol. Bol by rád, keby sa celková atmosféra upokojila. „Kríza, ktorá je v Európe teraz, sa dá tlmiť alebo siliť. Deje sa to druhé. Zbytočne naskakujeme na hrotenie a eskaluje sa napätie. Bol by som rád, aby sme sa tomu vyhli. Neviem ale, či to dokážeme,“ zmienil sa námestník libereckého primátora.
 
Podľa reakcií niektorých návštevníkov aj tejto debaty to bude ťažké. Z publika dokonca zaznievali výkriky, že by sa malo po utečencoch na hraniciach strieľať. Azda čiernobiele radikálne videnie s prvkami fanatizmu a v neposlednom rade aj hlúposť zostanú v menšine.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Oldřich Szaban
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

VIDEO Napínavé video z Nemecka. V diskusii sa stretol najznámejší sýrsky utečenec z fotky s Merkelovou a ultrapravicový politik. Stálo to za to

18:00 VIDEO Napínavé video z Nemecka. V diskusii sa stretol najznámejší sýrsky utečenec z fotky s Merkelovou a ultrapravicový politik. Stálo to za to

Už v nedeľu si Nemci budú voliť nových zástupcov do parlamentu. Prah Bundestagu podľa prieskumov pre…