Keď minulý rok zaplavili vlny imigrantov Maďarsko, nemecká kancelárka Angela Markelová spravila všetko preto, aby prisťahovalcov z Blízkeho východu dostala zo strednej Európy do vlastnej krajiny. Berlín sa vtedy obával, že čím dlhšie imigranti v Maďarsku zostanú, tým pravdepodobnejšou sa stáva možnosť konfliktu medzi nimi a stále vyťaženejšími Maďarmi.
Nechajte si ich
Teraz sa podobná situácia odohráva v Grécku, pričom Atény nevedia, ako sa majú vyrovnať s uzavretím hraníc, ku ktorému sa odhodlalo Macedónsko. Ako však informuje týždenník Zeit, Merkelová sa ku Grécku postavila výrazne inak, ako to spravila cez leto v prípade Maďarska. Nemci teraz Grékom povedali, že im s priamym presunom imigrantov do Nemecka nepomôžu.
Merkelová požaduje, aby imigranti prichádzajúci z Turecka používali registračné záchytné centrá v Grécku, nepokúšali sa o prechod cez Balkán na vlastnú päsť a vyhli sa tak nutnosti registrovať sa na miestach, ako sú Berlín alebo Mníchov.
„Neexistuje žiadne právo pre utečenca, aby povedal, že chce ísť do nejakej konkrétnej krajiny, v ktorej bude žiadať o azyl,“ povedala Merkelová pri stretnutí s chorvátskym ministrom Tihomirom Oreškovićom.
Koniec (ne)systému?
Zmena v politike Merkelovej prichádza po tom, ako sa lídri EÚ na samite v Bruseli zhodli na zriadení pohraničných kontrol, ktoré majú nahradiť doterajšiu politiku deravých hraníc. Voľný pohyb osôb v Schengene by mal byť postupne obnovený po tom, ako sa podarí imigrantov ubytovať a zaregistrovať. Cieľom má byť konečne vyriešiť súčasný (ne)systém, pri ktorom sa imigranti pohybujú po Európe tak, ako sa im zapáči.
Merkelová tiež konštatovala, že imigrantská kríza ukázala nevhodnosť jednostranného vodcovstva, ktoré podľa nej nie je cestou na vyriešenie problému imigrácie. Jediným spôsobom ako sa k imigračnej kríze postaviť, je podľa kancelárky zomknúť EÚ a vytvoriť spoločný plán postupu. Merkelová tiež varovala, že prevádzači hľadajú nové cesty ako prepraviť ľudí do Nemecka, pričom namiesto už tradičnej, ale stále nepriechodnejšej macedónsko-srbskej cesty, by mohli využiť trasu cez Albánsko. Čoraz reálnejšou sa však stáva aj možnosť, že pašeráci odklonia migrantský prúd do Talianska alebo cez Jadranské more do Bosny, Slovinska a Rakúska.
Hrozí balkanizácia Balkánu
Merkelová tiež upozornila, že bez ráznych krokov členských štátov EÚ, môže dôjsť k vážnej destabilizácii Grécka, ktoré si teraz nevie poradiť s 10-tisíc imigrantmi uviaznutými na macedónskych hraniciach. Vážne ohrozené by boli aj nestabilné krajiny s prevládajúcimi etnickými pnutiami, ako sú napríklad Kosovo a Bosna. Kosovo sa nachádza v hlbokej ekonomickej kríze, pričom stále nevie ako naložiť so srbskou menšinou obývajúcou sever krajiny, ktorá nezávislosť Kosova od Srbska odmieta. Bosna je zase po mierovej dohode z roku 1995 rozdelená na Republiku srbskú a bosniansko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny. Vzťahy medzi Srbmi a väčšinovými Bosniakmi sa však v posledných rokoch vyhrocujú, pričom Republika srbská v decembri vykonala bezprecedentný krok, keď s druhou časťou federácie ukončila policajnú spoluprácu.
Na budúci pondelok sa nemecká kancelárka stretne s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom, aby naplánovali nasledujúci samit EÚ s Tureckom, ktorý by mal otázku imigračnej krízy riešiť. Merkelová už dlhodobo kladie dôraz na spoluprácu s Tureckom. Tento prístup však, zdá sa, zatiaľ svoje ovocie nepriniesol.
