Merkelová ani za, ani proti. Preboha, hlavne žiadne škaredé obrázky, opakovala stále. Otrasné svedectvo o dianí v Nemecku, keď imigranti stáli na hraniciach

    0
    Rohingovia utekajú z Mjanmarska do Bangladéša. (Autor: TASR)

    Migračný nápor Nemecko vôbec nemuselo zažiť. Nemecké vedenie totiž pred dvomi rokmi najskôr rozhodlo, že hranice budú zavreté a že do krajiny nebudú migranti vpustení. Niekoľko hodín predtým, než sa tak malo stať, sa však nemecká vláda otočila, pretože mala strach prevziať zodpovednosť.

    Policajné zátarasy na hraničných priechodoch s Rakúskom, odkiaľ prúdili davy utečencov, mali byť vztýčené v nedeľu 13. septembra 2015. Rozkaz mal podľa všetkého 24 strán a migrantom nedoprial žiadny priestor na to, aby mohli do krajiny vkročiť bez toho, aby boli skontrolovaní. „Kľúčová veta znie, že kto nemá doklady alebo vstupné vízum, bude vrátený späť, hoci žiada o azyl,“ píše MF Dnes.

    K hraniciam prichádzali policajti z celej krajiny, Nemecko tak chcelo dať najavo, že vítacia kultúra utečencov, ktorú kancelárka Merkelová vyhlásila pred týždňom, je minulosťou.

    „Dôvody totálneho čelom vzad, ktoré Nemecko vykonalo v priebehu niekoľkých hodín, sú rovnako fascinujúce ako obrat samotný aj prípravy na uzatvorenie hraníc, ktoré mu predchádzali. V podstate sa dá povedať, že namiesto racionálnej úvahy a toľkokrát skloňovanej snahy pomôcť za tým boli len obavy z televíznych kamier, ktoré by prenášali do nemeckých aj svetových obývačiek zábery stretov policajtov s migrantmi na nemeckých hraniciach,“ dodáva Vodička a všíma si Alexandrove slová, že v rozhodujúcich momentoch nikto nenašiel odvahu, aby prevzal zodpovednosť za uzatvorenie hraníc.

    A ako sa to celé začalo? Bol začiatok septembra a na vlakovú stanicu v Budapešti dorazila vlna utečencov. Merkelová vtedy, keď jej telefonoval rakúsky kancelár Werner Faymann a pýtal sa jej, či kolega, premiér Maďarska Viktor Orbán má pustiť migrantov na cestu do Nemecka, povedala áno. Myslela si vraj, že ide o tisíc ľudí, za pol roka ich však prišlo milión. Po týždni však už krajina hlásila kritický stav.

    „Minister vnútra Thomas de Maiziere mal ťažkú bronchitídu a vysoké horúčky. Možno preto sa s nimi nehádal. Nakoniec povedal: ‚Rozhodnúť musí Merkelová.‘ Tá bola pod tlakom. Nastal čas politických hier. Bývalý minister vnútra Hans-Peter Friedrich, ktorého pred časom vyhodila, ju v médiách silno kritizoval. Hovoril o bezpríkladnom politickom zlyhaní, nedozerných následkoch, naivite a slepote, chybe, ktorá bude Nemecko zamestnávať ešte dlho, a tiež o tom, že s utečencami sa zvezú teroristi Islamského štátu,“ konštatuje sa v knihe. Na rokovaní 12. septembra tak došlo k rozhodnutiu zavrieť hranice.

    „Ďalší deň sa však vynorili pochybnosti, minister vnútra de Maiziere si nebol istý rozhodnutím, kancelárka Merkelová chcela záruky, že nebude musieť vysvetľovať škaredé obrázky policajtov bijúcich sa s migrantmi a že rozhodnutie obstojí pred súdom. Dostať ich nemohla,“ konštatuje Vodička.

    De Maiziere nato nechal v tridsaťstranovom rozkaze polícii prepísať kľúčovú vetu. Rozkaz po novom povolil vstup príslušníkom tretích štátov žiadajúcim o azyl, aj ak budú bez dokumentov oprávňujúcich na vstup. „Merkelová nie je ani za, ani proti. Pred týždňom otvorila hranice a teraz sa nerozhodla ich uzavrieť,“ konštatuje Vodička.

    - Reklama -