Martin Jakubec: Fico je najschopnejší. No ešte som sa neukázal ja. Mám dokonalé predstavy, ako riadiť…

Rozdeľujete spoločnosť, ste presne ten typ, ktorý ľudia buď nemajú radi, alebo ho milujú. Ako sa vnímate vy sám?

Som chameleón, muž mnohých tvárí. Nerád som monotónny. Rád sa dávam do rôznych pozícií sociálneho vnímania, do rôznych sociálnych skupín podľa veku, regionality. Pre niektorých som nečitateľný. Pre iných som taký, že nevedia, či je to pravda, a pre niektorých som zase až taký, že sa ku mne modlia. Viem, že pútam pozornosť a polarizujem ako málokto. Vždy som ale priamy, s jasnými víziami a silnými myšlienkami.

Čiže hlavným hnacím motorom je pre vás originalita?

Rozhodne áno.

Koľko repeťáckych interpretov zastupujete?

Je ich, povedzme, do desať.

O ktorého z nich je najväčší záujem?

Jasným lídrom je Dušan Grúň, s ním Zdeněk Sychra, Božanka, Lýdia Volejníčková a, nechcem to tak hlúpo povedať, ale aj ja.

Chcel by som si na akciu objednať vystúpenie Božanky. Povedzme 10 piesní/hodina. Koľko by to stálo?

Nedá sa to takto povedať, závisí to od mnohých vplyvov, ale dá sa povedať, že hráme od nula do tisíc eur. Iná cena je pre domov dôchodcov, iná počas politickej kampane.

Čiže koľko?

Ak by išlo o štandardnú akciu pre obec a trváte na odpovedi, tak začíname na tristopäťdesiat eur.

Hovoríte, že sám ste interpret a ľudia si vás pýtajú. Koľko objednávok na vaše vlastné vystúpenie mávate do roka?

Podľa toho, aký je rok. Štandardný rok je 80, volebný 130 a viac. Plus súkromné oslavy a svadby nepočítam k tomu.

Toto je aký rok?

Štandardný.

Cítite sa viac spevákom alebo zabávačom?

Úprimne povedané, viac spevákom.

Natáčate komédiu Fenomén, dokonca hráte hlavnú postavu, a to sám seba. Už to, myslím, malo byť hotové – v akom štádiu je film?

Celé sa to trochu zbrzdilo z dvoch dôvodov. Po prvé odskočili mi dvaja sponzori. Hlavným producentom som sám. Na výrobe sa s prestávkami pracuje a plánuje.

Prečo vo filme o sebe sám hráte, a ešte ho aj platíte?

Pretože som chcel divákovi priniesť naozajstnú podobu, aký som. Bulvár ma vidí ako kontroverzného, divného, nikto nenapíše, že šírim slovenskú kultúru vo svete, napríklad aj medzi krajanmi v zahraničí, koľko zlatých platní som dostal. No a tí sponzori sa zľakli, že to bude pre ich konzervatívnych klientov príliš šialené, aj keď sa tomu čudujem, pretože práve tá šialenosť by im dala čísla.

A ten druhý dôvod?

Choroba pána Gregora, ktorý hrá môjho otca. Tak som to pozastavil, natáčam exteriéry a v interiéri budeme na jeseň. Finále bude v lete budúceho roka.

Vždy ste chceli byť hercom. Oslovil vás už niekto do filmu či seriálu?

Nepovedal by som to takto. Vždy som bol šoumen, rád som pútal pozornosť, bol som iný a robím vysoké čísla sledovanosti. Ak by som to mal dať do škatuľky podľa profesie, tak áno, chcel som byť hercom. Ale osud nakoniec chcel, že som interpret, manažér. Môj čas aj v tomto ešte príde, túžim hrať buď komediálnu rolu, alebo najväčšieho zákeráka na scéne. 

Ale je to vo vás stále? Tá túžba?

Na ten film sa pripravujem.

Máte ešte politické ambície? Naposledy ste kandidovali do zastupiteľstva v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto.

Ešte to zvážim. Je to otvorené, zvažujem opäť najbližšie komunálne voľby. Kade chodím, ľudia mi hovoria, že mi rozumejú, že je niečo vo mne, čo ich oslovuje. Bezprostrednosť? Túžba po pravde?

A aký ste?

Určite pravdovravný.

Veľká politika nie?

V súčasnosti nie. Viac ma zaujíma komunálna problematika. Ale nevylučujem to časom.

Čo vás na komunálnej alebo vysokej politike štve?

Všetko a všetci. Ale najviac arogancia, tá bohorovnosť mnohých politikov, ten prístup, keď im na voličoch záleží len pri voľbách, a pocit „my tu budeme večne“.

V jednom rozhovore ste spomínali, že v prezidentských voľbách ste dali hlas Robertovi Ficovi. Fandíte mu? Alebo išlo len o okolnosti – napríklad ponuku kandidátov?

Som skôr v pozícii váhavého. Stále som presvedčený, že je z pohľadu štandardných kritérií na politika ten najschopnejší. Nemá konkurenciu, či si to niekto prizná, alebo nie, dokáže byť súdržný. No ešte som sa neukázal ja, čo dokážem, predpovedali mi veľké politické méty, môj čas ešte nedozrel. Ale mám dokonalé predstavy, ako riadiť ministerstvo kultúry.

Ktoré opatrenia vlády schvaľujete, a naopak, ktoré vám prekážajú?

Aj z jedného, aj z druhého veľa.

Tak napríklad zvýšenie paušálu pre podnikateľov zo 40 na 60 percent?

Určite to pomôže, správny krok.

Vlaky zadarmo?

Osvedčili sa, sú plné, prepravované kapacity išli rapídne hore.

To iste, ale či s tým krokom súhlasíte po politickej alebo ekonomickej stránke?

Áno.

Vaše príhovory v jednej z televízií, to je kapitola sama osebe. Raz som vás videl čakať na telefonát a popritom ste si robili zápisky z niečoho. Neviem z čoho. Prečo to nemáte spracované na profesionálnejšej úrovni? Prečo ste v zábere, ako si vybavujete svoju agendu?

Je to, dá sa povedať, čiastočne zámer. Ľudia hltajú to, čo robím. Chcem im ukázať aj zákulisie, aký som v súkromí, mimo záber kamier. Prácu s kamerou ovládam, som na ňu zvyknutý. Nikdy som nemal problém, trému, blok. Myslím si, že je to iný pohľad a že môže byť zaujímavý.

Po smrti Ivana Krajíčka sa vám rýchlo podarilo zaplátať dieru na trhu a začali ste zastrešovať hviezdy a program Repete. Vyskytla sa nejaká speváčka či spevák, s ktorým ste mali problémy, nezhody?

Spevákov z bývalého Repete zastupujem od roku 2007. Vyskytli sa aj nezhody, ataky, boli to ľudia, ktorí o nás hovorili zlé veci, ktorí neuniesli, že by ich mal manažovať tridsaťročný chalan. Z ich márnomyseľnosti. Ale roky ukázali, že to bolo najlepšie riešenie, a aj konkurencia si uvedomila moju silu.

Známy je váš zlý vzťah s Ottom Weiterom, kto ešte?

Stašák a iní, ale nestoja mi za menovanie…. verte mi.

A ako sa ten súboj skončil? Kto má viac vystúpení?

Zvíťazila inteligencia. Keď sme neoplácali rovnakou mincou, zlobou. A čo sa týka počtu vystúpení, je to zhruba narovnako, aj keď ja na rozdiel od nich oslovujem mladé publikum, keďže som jeden z nich.

Váš názor na šoubiznis?

Šoubiznis je veľmi falošný, prevláda neskutočná závisť, intrigy a podpásovky viac ako v politike. Žerú sa všetci navzájom a na akciách sa tvária ako najväčší kamaráti. Je mi na vracanie z niektorých ľudí. Ja sa im vyhýbam zďaleka. Slovo celebrita je dnes nadávkou, lebo ľudia celebrity nemajú radi. Zabudli, odkiaľ vyšli, a myslia si, že zjedli všetku múdrosť. Ale aj oni zhasnú. Niektorí zaspali dobu.

Žijeme v takej divnej dobe, keď je mamona na vrchole hodnôt, keď je drzosť a veľké poprsie viac ako vysoká škola. Ako toto celé vnímate?

Ťažko a sklamane. Je mi z toho smutno. Presne, ako vravíte, na vrchole je mamona. Bojujem s tým tak, že chcem byť v istých chvíľach sám. Meditujem, idem von, cestujem. Ale naozaj napríklad doma mi dobre padne pokoj.

Prekáža vám povrchnosť. Sám ste však podobnú povrchnosť podporili, keď ste sa rozhodli zaplatiť dovolenku cudzím ľuďom s jedinou podmienkou – museli mať dokonalý vzhľad. Prečo? Neodporujete si?

Nie. Pretože to pozvanie nebolo samoúčelné. Na film Fenomén mi prišlo 600 ľudí, nemali sme ich v Nemeckom dome v Rači kam dať. Prišli veľkí, malí, chudí, tuční. Z celého Slovenska. Toto som bral ako také pokračovanie. Ako istú podobu castingu. Chcel som do filmu aj takýchto ľudí a dával som im to aj ako istú formu odmeny, poďakovania za ich záujem.

 Akú ste mali odozvu?

Veľmi veľkú. Prišlo neskutočne veľa fotiek. Nakoniec som si vybral jednu dvojicu. Ale dalo mi to správu, že dokážem osloviť aj mladých ľudí.

Čítavate si diskusie pod článkami o vás? Tie reakcie sú väčšinou v štýle chválenkár, ktorý nevie, čo so sebou. Ako to vnímate?

Áno, čítam. Je to pre mňa výborná spätná väzba, sociologický prieskum. Samozrejme, to sledujem. Aj tie zlé správy a odpovedám, ako si zaslúžia.

Váš odkaz neprajníkom?

Majte ma radi. A budete ma mať ešte radšej, lebo si uvedomíte, že vám niečo dávam. Zábavu, originalitu. Raz to pochopíte.