Máme tu antiestablišmentovú dobu, píše nespokojný Mikloš

    0
    Ivan Mikloš (Autor: TASR)

    Liberálna demokracia je v ohrození a je potrebné priniesť zmeny, píše Mikloš vo svojom komentári na hnonline. Signálmi sú podľa neho aj rozhodnutia britských, amerických či francúzskych voličov, ktorí túto potrebu zmien takto vyjadrili pri brexite, voľbe Trumpa či práve teraz pri posunutí Marine Le Penovej do druhého kola prezidentských volieb. „Len by sme si mali dať veľký pozor, aby sme s vaničkou nevyliali aj dieťa. Potrebujeme zmeny, inými slovami reformy, a to na všetkých úrovniach,“ prízvukuje Mikloš. „Myslím si, že začať by sme mali od jasného rozlíšenia pravdy a lži a od odmietnutia princípu alternatívnych faktov,“ objasnil.

    Dvaja zo štyroch francúzskych prezidentských kandidátov, ktorí boli ešte včera s reálnou šancou vyhrať, reprezentujú podľa Mikloša práve postfaktuálnu a antiestablišmentovú politiku, a dokonca až traja zo štyroch sa netajili svojou afinitou voči Putinovi, čo by malo byť silným varovaním. „Verme, že nakoniec vyhrá práve ten štvrtý (Macron), ale aj v tom prípade sa samotný problém nerozplynie,“ zhrnul.

    „Ako povedal Timothy Snyder, bez pravdy nie je dôvera, bez dôvery nie je právny štát, bez právneho štátu nie je demokracia'. Americký astrofyzik Neil Tyson to vyjadril podobne, keď povedal, že popieranie vedy je recept na rozklad demokracie. Hovorí taktiež o pravde, keďže veda nie je nič iné ako hľadanie pravdy. Chce sa mi len dodať, že obaja mali na mysli liberálnu demokraciu, pretože, ako je to s pravdou v neliberálnych demokraciách, o tom by vedeli veľa hovoriť napríklad uväznení tureckí alebo umlčaní ruskí novinári,“ interpretoval exminister. Za pravdu však podľa jeho slov treba bojovať rovnako ako za hodnoty liberálnej demokracie, ktoré treba aj brániť, a to nielen pred tými, ktorí ich priamo ohrozujú, ale aj pred tými, ktorí nechcú toto ohrozenie vidieť.

    Najväčšou hrozbou pre nádejné oživenie a globálny ekonomický rast je podľa exministra protekcionizmus. „Teda presne to, čo navrhujú všetci protagonisti postfaktuálnej a antiestablišmentovej politiky, teda všetci populisti. A kruh sa uzatvára. Presne v zmysle veľmi výstižnej definície, podľa ktorej sú populistami takí politici, ktorí lichotia predsudkom svojich voličov, aby zradili ich záujmy,“ uzavrel Mikloš.

    - Reklama -