Skôr, než začalo platiť moratórium pred druhým kolom voľby francúzskeho prezidenta, volebný tím Emmanuela Macrona uviedol, že „boli hacknuté služobné a súkromné emailové kontá niektorých členov“ Macronovej kampane. Kybernetický útok sa mal stať údajne pred niekoľkými týždňami, keď sa objavili špekulácie, že sa Rusi snažia ovplyvniť francúzske prezidentské voľby, o čom sme písali TU.
Moskva kategoricky popiera, že by mala niečo spoločné so zásahom do francúzskych prezidentských volieb, rovnako ako v minulosti poprela ovplyvňovanie hlasovania v USA.
V uniknutých mailoch členov Macronovho tímu, ktoré sa na internete rozšírili raketovou rýchlosťou vďaka sociálnym sieťam, sú podľa vyjadrení Macronovej strany Vpred! zamiešané aj nepravdivé a falošné správy či dokumenty o fungovaní strany a kampane.
To je však v rozpore s tým, čo píše WikiLeaks. Portál Juliana Assanga dokumenty preveruje a zatiaľ údajne nenašiel nič, čo by nasvedčovalo, že by malo ísť o falošné či nastrčené dáta. Bol to práve portál WikiLeaks, ktorý pritiahol pozornosť používateľov internetu a sociálnych sietí k uniknutým emailom z Macronovho okolia.
O hacknutie a únik týchto dokumentov sa tentokrát nepostarali Assangovi ľudia, ale za to urobili dosť na to, aby správu rozšírili do sveta. Na Twitteri uverejnil WikiLeaks 15 twítov o tejto téme. „Ako dominantný vydavateľ (uniknutých informácií) sme hodiny pred ostatnými veľkými vydavateľmi. To je to, čo od nás čitatelia očakávajú,“ odpovedal WikiLeaks pre agentúru Reuters.
Sila sociálnych sietí
Zahraničné médiá píšu o tom, že na svetlo internetu sa v piatok v noci dostali desaťtisíce elektronických dokumentov a emailov. O obsahu či podrobnostiach z uniknutých informácií sa však nepíše. Isté však je, že ide až o deväť gigabajtov dát, ktoré hackeri „zavesili“ na portál Pastebin. Ten umožňuje anonymné zdieľanie akýchkoľvek dokumentov.
Zo spomínaného portálu sa uniknutá komunikácia členov kampane Emmanuela Macrona dostala do povedomia verejnosti len vďaka sociálnym sieťam. Na Facebooku, Twitteri a fóre 4Chan sa hacknuté informácie rozšírili rýchlejšie ako lesný požiar. Pre lepšiu predstavu „hešteg“ #MacronLeaks zdieľalo za tri a pol hodiny od uverejnenia viac ako 47 000 používateľov sociálnej siete Twitter.
Agentúra Reuters informuje, že sociálne siete odmietli komentovať, či v reakcii na uniknuté dáta členov Macronovej kampane urobili nejaké konkrétne kroky. Medzi dátami mali byť totiž údajne zamiešané aj falošné dokumenty.
Nie z Ruska, ale z USA
Sobotňajšia analýza, ktorú robili odborníci z The Atlantic Council's Digital Forensic Research Lab dokazuje, že ako prvý publikoval twít o uniknutých emailoch s heštegom #MacronLeaks americký novinár Jack Posobiec. Ten píše pre washingtonskú redakciu kanadského portálu the Rebel, ktorý je označovaný za krajne pravicový.
Posobiec sa údajne podieľal aj na organizovaní skupín priaznivcov Donalda Trumpa počas jeho vlaňajšej prezidentskej kampane. Bol to práve tento novinár, kto naštartoval šírenie twítu o uniknutých emailoch z kampane Emmanuela Macrona.
Odborník z Atlantic Council Ben Nimmo pre Reuters uviedol, že Posobiecov počiatočný twít s heštegom #MacronLeaks zdieľalo za necelých päť minút od uverejnenia až 87 používateľov Twitteru. Nimmo pripomína, že novinára z krajne pravicového portálu The Rebel sleduje na tejto sociálnej sieti viac ako stotisíc jej používateľov.
Boli to BOT-y?
Jack Posobiec v reakcii na otázky agentúry Reuters uviedol, že „nepoužíva botov“ a len na svojom účte na Twitteri zdieľal to, čo našiel na portáli 4Chan. Išlo zrejme o reakciu na správy, že informáciu sa podarilo raketovou rýchlosťou rozšíriť len vďaka takzvaným BOT-om. BOT je v počítačovom žargóne program, ktorý automaticky vykonáva istú funkciu. V tomto prípade ide o vytváranie falošných kont na sociálnych sieťach, ktoré potom zdieľajú určený obsah a zaplavujú ním sieť.
Boli to vraj práve BOT-y, ktoré dokázali presunúť pozornosť na #MacronLeaks zo Spojených štátov do Francúzska. Aspoň to tvrdí Atlantic Council, ale iné agentúry zaoberajúce sa výskumom kybernetického priestoru tvrdia, že takéto závery sú predčasné a aj oficiálni predstavitelia západných bezpečnostných agentúr, na ktoré sa odvoláva Reuters, boli pri vyjadreniach k tejto téme opatrní, keďže ide o mimoriadne čerstvú záležitosť.
O tom, či uverejnenie emailovej komunikácie Macronovho tímu nejako ovplyvní výsledky prezidentských volieb vo Francúzsku, rozhodujú voliči a odpoveď prinesie až zverejnenie výsledkov druhého kola hlasovania o novom šéfovi či šéfke Elyzejského paláca.
- Reklama -
