„Bývali sme v centre Prahy na ulici Na rybníčku. V noci zazvonil telefón. Už ani neviem, kto volal. Asi o jednej, o druhej ráno som počul lietadlá,“ zaspomínal Stivín na okamihy v auguste 1968. Bežal podľa svojich slov k rozhlasu, kde panoval veľký zmätok.
„Ľudia zarazene pozerali, nevedeli, čo si majú myslieť. Rusi, ktorých sem nahnali, podľa mňa zase nevedeli, čo majú robiť. Bolo to smutné. Podivné,“ povedal Stivín, ktorý okrem iného fotoaparátom zachytil to, ako sovietsky tank prechádza cez barikádu vytvorenú z autobusu. Fotil z okna bytu jednej známej.
„Všetci, ktorí sme fotili, sme sa zdráhali to niekde ukazovať… V septembri 1968 som s SH Quintetom Karla Velebného odišiel na festival do Belgicka. Negatívy som v topánke previezol cez hranice. Jednu snímku, tú s tankom, som predal do časopisu. Pretože som nevedel, čo som to mal vlastne vo foťáku za film, bolo ošemetné fotky vyvolať. Negatívy boli čierne, nebolo na nich skoro nič vidieť,“ opisoval Stivín.
„Bol to podraz. Zdalo sa mi, že Pražská jar potrvá, že nám to prejde,“ dodal.
