V Dánsku je pre zaujímavosť organizovaných sto percent novinárov. To je 18 000 členov. Ich organizácia združuje aj 3 000 študentov žurnalistiky. V praxi sú organizovaní na základe kolektívnej zmluvy. Dánski študenti, ktorí si robia prax, ktorá trvá približne 12 až 14 mesiacov, pracujú za podmienok, ktoré stanovuje kolektívna zmluva, ktorú dohodla novinárska organizácia. Existujú transparentné pravidlá, aké dostávajú platy, akú majú dovolenku.
„Treba mať veľmi silný etický štandard práce, ktorý vytvoria samotní novinári. A ten musia politici rešpektovať. Ak zistíte, že tento etický štandard práce novinára nie je rešpektovaný, musíte kričať, musíte to nahlásiť EÚ a my budeme kričať tiež. Vlastná ochrana, o to ide; a potom je tiež dôležitá sebaregulácia,“ odkazuje Bjerregard nielen do vnútra novinárskej obce, redakciám a žurnalistom „na voľnej nohe“, ktorých je v celej západnej Európe čoraz viac, pretože aj veľké a známe vydavateľské domy znižujú stavy a takisto platy svojim redaktorom a ďalším zamestnancom.
Nedemokratické Turecko
„V Európe čoraz viac vnímame, že politici vo vládach a v parlamentoch nechránia národy a médiá, ba práve naopak,“ konštatuje najvyšší predstaviteľ Európskej novinárskej federácie (EFJ) a pokračuje: „Najhoršia situácia je v Turecku. V súčasnosti je tam 150 až 170 novinárov, ktorí sú vo väzení. Približne 200 médií vláda násilne zatvorila. Stačí, aby ste tam tweetovali na internete o témach, ,o ktorých sa nehovorí‘, a riskujete, že sa dostanete do väzenia. To vidíme napríklad aj v Maďarsku a v Poľsku, ktoré majú novú legislatívu, ktorou vytvárajú tlak na novinárov a sťažujú im prácu,“ uviedol Bjerregard. „V Turecku máme projekty, ktoré financuje EÚ. Teraz tam máme veľký projekt, v rámci ktorého sa snažíme pomôcť novinárom, ktorí sú obvinení a súdení v Istanbule. Boli sme tam v lete, sledovali sme proces so 17 obvinenými novinármi a snažili sa im pomôcť. Vnímame to ako veľmi dôležité, nielen pre tých, ktorí sú angažovaní v týchto procesoch, ale aj pre iných, ktorí si robia svoju prácu. Novinári po celej Európe cítia solidaritu so žurnalistami v Turecku, ktorí čelia obvineniam. Súdy stále prebiehajú a, samozrejme, našou snahou je, aby boli všetci obvinení novinári prepustení, ale nikdy neviete, aký veľký dosah budú mať naše snahy, ktoré tam vyvíjame. Predpokladáme, že aspoň siedmich by mohli po súde prepustiť. Samozrejme, našou snahou je, aby boli prepustení všetci. V Turecku ,trénujeme‘ redakcie, aby si vedeli správne vybrať svojich zamestnancov, aby boli silnejšie vo svojich aktivitách za slobodu. A tiež ich školíme v oblasti bezpečnosti,“ doplnil Dán Bjerregard, dlhoročný predseda EFJ.
Odstrašujúca Malta a biznismeni v akcii
A nie je to podľa neho len Turecko. Týka sa to aj ďalších krajín. „Pred tromi rokmi som navštívil novinára, ktorý mal domáce väzenie v Macedónsku. A všetci takto postihnutí novinári sú perzekvovaní len preto, že robili dobre svoju prácu,“ dodal.
Zmienil sa tiež o fatálnej udalosti, ktorá má teraz súdnu dohru: „Najhoršie je, ak sú naši kolegovia zabití alebo zavraždení, ako sa to stalo pred dvoma rokmi na Malte. Ide o investigatívnu novinárku, ktorá sa zaoberala najvyššími politikmi na Malte, veľmi blízkymi tamojšiemu premiérovi, a dokumentmi tzv. Panama Papers. Táto brutálna vražda nás šokovala. Teraz tlačíme na vyšetrenie prípadu. Samozrejme, väčšina európskych novinárov nežije v takýchto ťažkých podmienkach, ale treba pripomenúť nutnosť ochrany žurnalistov na národnej aj európskej úrovni.“
Organizácia podľa Bjerregarda na európskej úrovni lobuje za legislatívu v oblasti médií a pracovných podmienok novinárov. „V EÚ sa teraz prerokúva vyhláška, ktorá má chrániť obchodné tajomstvo v súkromnom sektore. Z toho máme ako novinári veľké obavy, pretože vyšetrujeme závažnú kriminalitu, napríklad korupciu, podvody. Ak začnete skúmať súkromný podnikateľský sektor, tak sa dostanete do konfliktu s touto legislatívou. Veľmi sa obávame, že keby novinári začali vyšetrovať tento súkromný sektor, tak by mohli byť obvinení a súdení za svoju prácu. Vyvíjame snahy, aby sme teda túto smernicu ovplyvnili.“ Novinári majú podľa prezidenta EFJ Bjerregarda nesporné a neoddiskutovateľné právo skúmať kauzy aj v súkromnom sektore. „Túto výnimku sme pretlačili v spolupráci s Európskym parlamentom. Problémom tejto smernice je, že neochraňuje vnútorných informátorov. Ochrana zdrojov je v žurnalistike pre všetkých veľmi dôležitá. Teraz sa teda snažíme apelovať na Radu Európy, aby boli títo informátori zahrnutí do tejto smernice. Je dôležité, aby túto smernicu prevzali aj národné vlády. Bez spolupráce a jednoty jednotlivých novinárov to nejde. Je to aj o etike a vašej morálke,“ pokračoval.
„Kamaráti“ politici a „spriatelené“ médiá
„Novinárska profesia je oproti minulosti oveľa dôležitejšia, ale aj zložitejšia. Niektoré osobnosti, s ktorými robíte rozhovory, sú veľmi vzdelaní ľudia, a ak chcete byť rovnocenní, musíte byť takisto vzdelaní. Žurnalistika by však nemala byť chránená len pre vysoko vzdelaných ľudí. Sú vysoko kvalitní novinári, ktorí vyštudovali ,len‘ strednú školu. To je súčasťou slobody, ktorú máme. Vieme, že médiá generujú aj veľmi dobrý biznis. Ťaží sa z myšlienky, že trpia. Áno, novinári sú veľmi málo platení. Nízke platy predstavujú veľkú prekážku v generovaní kvalitných investigatívnych novinárov. Práve preto je veľmi dôležité, aby boli organizovaní. O to väčšiu by mali šancu si ,vydupať‘ lepšie platy alebo kolektívnu zmluvu. To je ďalšia vec, na ktorej v rámci EÚ pracujeme – pracovné práva a sociálny dialóg medzi zamestnancami a zamestnávateľmi,“ uviedol ďalej Bjerregard.
„Problém, ktorý stále riešime, je, že hovoríme politikom, aby zostali mimo redakcie. Ich prácou nie je byť novinárom a robiť médiá. Ich prácou je byť politikom a robiť politiku. Čo potrebujeme od politikov, je, aby nás chránili, ale oni nás naopak atakujú. Čo sa týka USA, Ruska, Talianska, to je to isté. Pre politikov je veľmi jednoduché označovať, čo je falošná správa (fake news). V skutočnosti ide o propagandu. A ak sa používa toto slovo, je pre nich oveľa ťažšie spochybňovať prácu novinárov,“ upozorňuje prezident Európskej federácie novinárov.
Nezávislosť! Rady ani tlačové odbory nie sú policajti
„Každý má slobodu stať sa novinárom. Ľudia, ktorí tlačia na médiá (ako Trump, Putin, Babiš), si vyberú ľudí a zneužijú ich. Potom nebude možné ochrániť svoje zdroje. Najdôležitejšie je pochopenie definície, kto je novinár. Novinár je ten, kto poskytuje informácie, správy, čo je dôležité na zachovanie demokracie. Každá rada, ktorá riadi médiá, musí byť nezávislá. Tlačové odbory alebo rady nemôžu robiť policajtov,“ vysiela odkaz nielen do Česka a na Slovensko ostrieľaný „harcovník“, bývalý dlhoročný šéf dánskych novinárskych odborov.
