Server britského denníka The Telegraph upozorňuje, že za Macrona a Le Penovú hlasovalo v prvom kole menej ako 50 percent voličov. Asi 20 percent Francúzov a Francúzok neprišlo voliť vôbec a ďalší voliči radšej odovzdali hlas pravicovému expremiérovi Françoisovi Fillonovi, kandidátovi socialistov Benoîtovi Hamonovi alebo kandidátovi radikálnej ľavice Jeanovi-Lucovi Mélenchonovi. Fillon a Hamon potom svojim voličom odporučili, aby v druhom kole volieb dali hlas Macronovi, ale je otázne, či ich poslúchnu. Navyše nesmieme zabúdať na to, že Mélenchon Macrona pred druhým kolom nepodporil.
Ak vezmeme do úvahy len tých voličov, ktorí už hlasovali v prvom kole, znamená to, že 55 percent ľudí sa bude rozhodovať, či uprednostní Macrona alebo Le Penovú. V druhom kole sa tak hrá o naozaj veľké množstvo voličov. Podľa prieskumu agentúry Ifop sú napríklad voliči Françoisa Fillona rozdelení: približne 42 percent z nich hodlá hlasovať za Macrona, ale 31 percent uvažuje nad tým, že dá hlas Le Penovej.
Výskumníci a stávkari sa v poslednom čase mýlili
Prieskumy verejnej mienky a stávkari síce neveria, že môže vyhrať Le Penová, ale má to háčik. „Výskumníci a stávkari sa v poslednom čase mýlili,“ pripomína The Telegraph. Vzhľadom na to, že do druhého kola nepostúpil ani jeden z kandidátov tradičných strán, predvídať jeho výsledok je veľmi ošemetné.
Nehovoriac o tom, že Macronovo hnutie En Marché!, čiže Vpred!, nemá v podstate žiadnu históriu, takže sa môže stať, že mu voliči v nadchádzajúcich parlamentných voľbách nedajú svoju dôveru. Z Macrona potom síce bude prezident, ale nebude mať politickú silu na presadzovanie svojich vízií.
Macron aj napriek tomu verí, že môže uspieť, a fakt je, že ide o kandidáta s potenciálom zjednotiť spoločnosť. Keby sa Le Penová stretla v druhom kole s Françoisom Fillonom alebo Mélenchonom, ktorí spoločnosť významnejšie štiepia, bolo by jej víťazstvo pravdepodobnejšie.
Podobne situáciu vo Francúzsku hodnotí aj americká CNN. Tá pripomína, že socialista Benoît Hamon sa ani nedokázal priblížiť desaťpercentnej hranici voličskej podpory, čo je po piatich rokoch vlády jeho straníckeho kolegu Françoisa Hollanda tristným vysvedčením pre socialistov. Tradičným stranám ostali v podstate len oči pre plač. Tieto strany pritom dostali varovanie už v roku 2002, keď do druhého kola prezidentských volieb postúpil otec Le Penovej. Tradičné strany sa však zrejme nepoučili a o pätnásť rokov neskôr žnú plody svojej čoraz slabšej komunikácie s voličmi.
Postup Le Penovej síce mohol na niektorých ľudí pôsobiť ako šok, ale väčšina z nich by vlastne mala s podobným scenárom počítať. „Od roku 2012 sa veľa médií, odborníkov a politikov zhodovalo na tom, že tento výsledok je nevyhnutný. Podobné predčasné predpovede priniesli Le Penovej neprimerané množstvo publicity a to jej umožnilo nastoľovať agendu,“ píše CNN. Súčasne s tým sa Le Penová snažila zľudštiť svoj radikálny Národný front.
CNN však takisto pripomína, že na scénu vstúpil aj radikálne ľavicový politik Jean-Luc Mélenchon, ktorý dokázal osloviť asi 18 percent voličov. To je v porovnaní s výsledkom tradičných socialistov naozaj dosť. Ukazuje sa tak, že ľudia sa stále zaujímajú o politiku, ale stoja o zrozumiteľné a odlišné koncepcie, ktoré ponúknu rozdielne recepty na riešenie problémov občanov. Politické strany by sa do budúcna nemali líšiť len naoko.
