Poukazuje na to, že doterajšia vláda ľavicových strán vo Francúzsku a v Taliansku je vážne otrasená. „Pred bránami moci stoja populisti. Nastáva v Európe nová politická éra?” pýta sa Brož.
Upozorňuje, že hoci formálne nastúpili v oboch krajinách noví premiéri – Bernard Cazeneuve v krajine galského kohúta a Paolo Gentiloni na Apeninskom polostrove – dni ich vlády sú už spočítané.
Vo Francúzsku zostáva iba päť mesiacov do prezidentských volieb, po ktorých nasledujú parlamentné. V Taliansku sa vážne počíta s predčasnými voľbami v júni.
Priznáva, že by na tom nemuselo byť v zásade nič dramatické.
„V oboch prípadoch však nejde len o tradičný proces volebného kyvadla, pri ktorom sa v rámci demokratických inštitúcií striedajú vlády ľavicové a pravicové. Kým pravica stále viac preberá rétoriku extrémov, ľavica stráca pôdu pod nohami. Na povrch sa náhle derú reflexy, ktoré nielenže nemajú nič spoločné s hodnotami tradičnej sociálnej demokracie, respektíve socializmu, ale ani s demokraciou ako takou,” varuje Brož.
Tvrdí, že za fasádou inštitúcií hlásiacich sa k rešpektovaniu hodnôt humanizmu počujeme čoraz častejšie prísľuby, ktoré majú nezakryto proticivilizačný akcent a ktoré sú posilňované rasizmom a kryptofašizmom.
„Xenofóbia sa stala módnym konverzačným obratom elít nielen v kaviarňach. Usudzujem, že máme do činenia s pokusom o zásadnú revíziu doterajšieho demokratického režimu: či už má podobu elegantne uhľadeného integrizmu vo Fillonovom strihu, či burleskného nástupu politického zoskupenia komika Beppe Grilla,” upozorňuje Brož .
Podľa jeho názoru nie je nikde vidieť nikoho, kto by reprezentoval “návrat ku koreňom” ľavice, tej ľavice, ktorá prenechala robotníkov a ľudí bez perspektívy populistom, ktorým z nich vyrástli obhajcovia.
„Môže za to príklon k liberalizmu? Môže za to malá európska lož inštitúcií, že sme všetci Európania?” pýta sa Brož.
Debata o budúcnosti európskej ľavice by podľa neho mala začať skôr, ako príde jej definitívny koniec.
- Reklama -
