Kynoženie, nevoľníctvo, zrúcaniny. Matematik sa zahľadel do histórie a zhodnotil: Možno by sme sa mali pripraviť na mocné Turecko

    0
    Český publicista Marian Kechlibar (Autor: Archív MK)
    Kechlibar sa úvodom svojho textu pozrel do histórie, keď si všimol nadštandardné vzťahy medzi oboma krajinami už začiatkom 20. storočia. Vtedy sa obe krajiny, ako spomína, pustili do projektu Dráha Berlín-Bagdad, ktorý veľmi dráždil Britov a Rusov. Ako dodáva, Turecko po boku Nemecka vstúpilo aj do prvej svetovej vojny.
     
    Spoločne bojovali, spoločne boli porazení. Ako v Nemecku aj v Turecku nasledovalo obdobie politickej nestability. V Turecku sa odohrala arménska genocída, ktorá svojím ´úspechom´ inšpirovala nacistov v neskoršej genocíde židov,” skonštatoval Kechlibar.
     
    Popisuje potom aj situáciu po druhej svetovej vojne, keď bolo Nemecko zničené a trpelo nedostatkom pracovných síl.
     
    Veľa nemeckých mužov padlo alebo ich zmrzačili, takže neboli schopní zastávať fyzicky namáhavú prácu. Na nátlak nemeckých zamestnávateľov podpísala NSR medzinárodnú zmluvu s Tureckom, ktorá umožňovala tureckým občanom uchádzať sa o prácu v Nemecku. Vznikol eufemizmus ´gastarbeiter´ (pracujúci hosť). Po pár rokoch, opäť na nátlak nemeckých podnikov, zrušili klauzulu, podľa ktorej sa ´gastarbeiter´ mal po dvoch rokoch vrátiť späť do vlasti. Tým sa začala vytvárať permanentná komunita, ktorá sa ešte posilnila, keď v roku 1974 začal platiť zákon o zlučovaní rodín,” opísal Kechlibar.
     
    Ďalej uviedol, že v krajine je veľa Turkov, aj keď nikto nevie poriadne koľko.
     
    Nemálo držiteľov tureckých pasov sú totiž Kurdi, ktorí s Turkami nechcú mať veľa spoločné. Potom tiež existuje značné množstvo potomkov zo zmiešaných rodín a v neposlednom rade do Nemecka zamierilo aj pár desiatok až stoviek tisíc balkánskych Turkov, ktorí majú občianstvo príslušných štátov (Bulharsko, Grécko, Macedónsko),” poznamenal Kechlibar a dodal aj odhady o počte osôb.
     
    Pôvodný text TU
     
    Kým bola v Turecku pri moci sekulárna vláda, svojich občanov v Nemecku si príliš nevšímala. Veci sa však zmenili, keď sa ku kormidlu dostal Recep Tayyip Erdogan a jeho islamská strana AKP. Záujem o krajanov v cudzine, ktorý Erdogan prejavuje, výrazne prevyšuje obvyklé európske štandardy. Tam, kde by sa väčšina cudzích štátnych predstaviteľov uspokojila s návštevou folklórneho predstavenia, tam robí Erdogan politiku. A to hneď na niekoľkých frontoch,” spomína v tejto súvislosti publicista.
     
    Poukazuje napríklad na tureckou vládou riadenú organizáciu DITIB, okolo ktorej je značná kontroverzia.
     
    Vlani vzbudila v nemeckých médiách veľkú pozornosť skutočnosť, že prostredníctvom DITIB sa v Kolíne nad Rýnom šíri po nemecky písaný komiks pre deti vychvaľujúci mučenícku smrť. Hesenská pobočka má na konte značné množstvo antisemitizmu, s ktorým neprestala ani rok po odhalení. Stavba megamešity pre 1200 veriacich v Kolíne nad Rýnom bola predmetom veľkých politických bojov. Celá organizácia popiera genocídu na Arménoch, presne ako jej nadriadení v Ankare. Imámovia pracujúci pre DITIB vykonávajú v Nemecku výzvednú činnosť pre tureckú tajnú službu, čím sa nedávno začala zaoberať spolková prokuratúra. V Severnom Porýní-Vestfálsku (a možno nielen tam) má DITIB blízko k tureckým nacionalistom nazývaných Siví vlci,” uviedol.
     
    Okrem DITIB-u má podľa Kechlibara však Erdoganov režim aj iné prostriedky, ako pôsobiť na Turkov v Nemecku.
     
    Jedným z nich sú turecké štátne televízie, ktoré v zahraničí sleduje ohromné množstvo Turkov: v Nemecku je to konkrétne 55 – 58 % tých, ktorí dávajú tureckej televízii prednosť pred nemeckou,” dodal a spomenul aj priame politické pôsobenie.
     
    V Turecku samotnom ide teraz do finišu zásadná politická zmena: prezident Erdogan má dostať rozsiahle nové právomoci, ktoré fakticky znamenajú, že bude môcť vládnuť vydávaním dekrétov bez ohľadu na parlament. V čele krajiny by podľa nových pravidiel mohol zostať až do roku 2029. Zmeny musí ešte schváliť turecké obyvateľstvo v referende 16. apríla 2017,” konštatuje.
     
    V referende podľa neho budú opäť môcť hlasovať tureckí občania aj v cudzine.
     
    Erdogan už oznámil, že na marec chystá cestu do Porýnia, kde bude miestnym Turkom vysvetľovať výhody prezidentského systému. Pred pár dňami mu prišiel robiť predskokana premiér Binali Yildirim, na ktorého súkromné stretnutie v Oberhausene sa prišlo pozrieť zhruba 8000 Turkov. Premiér vyzval zhromaždených, aby boli pripravení na mocné Turecko,” povedal Kechlibar.
     
    A dodal, že možno by sme sa na neho mohli pripraviť aj my.
     
    Pár stáročí skúseností s mocným Tureckom už Európa má. Neboli príliš dobré. Dnešná zaostalosť Balkánu je do značnej miery spôsobená piatimi stovkami rokov osmanskej nadvlády, ktorá sa väčšinu času rovnala prostému kynoženiu a nevoľníctvu miestnych obyvateľov. A krajina v Maďarsku je doposiaľ bodkovaná zrúcaninami hradov, ktoré bránili postupu tureckých vojsk do centra kontinentu,” zakončil.
    - Reklama -