Krym je okupovaný, novodobé hranice majú zostať. Tiež nechceme späť Kaliningrad. Hovorí nemecký profesor, ktorý sa zúčastnil osláv výročia stalingradskej bitky

    0
    Profesor Dieter Landgraf-Dietz z komisie nemeckých vojnových hrobov (Autor: Jan Rychetský)
    „Tiež nemôžeme prísť do Česka a povedať, že Liberec je Reichenberg alebo Rusom, že Kaliningrad je Königsberg, a chceli by sme ich späť. Môj názor znie, že je potrebné rešpektovať súčasné hranice medzi štátmi,“ doplnil profesor Dieter Landgraf-Dietz zo Spolkového zväzu nemeckej starostlivosti o vojnové hroby. S reportérom PL hovoril pri oslavách 75. výročia víťazstva Červenej armády v stalingradskej bitke priamo vo Volgograde (bývalý Stalingrad).

    Odvážny profesor

    „S podobnými argumentmi s Rusmi nemožno vôbec hovoriť,“ povedal tiež Landgraf-Dietz pri stretnutí vo Volgograde. Starší, bielovlasý muž všetko povedal nahlas s tým, že tieto úvahy o súčasnej politike sú len jeho osobným názorom. Napriek tomu sa mierne rozhliadol, či nás nepočúva nejaký Rus. Reagoval tak na neustále reči, že Krym bol vždy ruský.
     
    „Okupácia časti cudzej krajiny je vždy zlá a Krym pod takou okupáciou je. V tom súhlasím s oficiálnou politikou Európskej únie. Mám o tom vtip. Mesto Kolín, ktorého starosta sa tiež zúčastnil osláv vo Volgograde, založili Rimania ako Colonia Agrippina. A Taliani tiež nemôžu prísť a povedať, že ho chcú späť,“ podotkol a ešte vymenoval spomínané príklady s Libercom a Kaliningradom. Napokon prvotná zmienka o obci Reichenberg je z roku 1352 a prvými významnými vlastníkmi boli slobodní páni pôvodom zo Saska Biebersteinovci a Königsberg založil v roku 1255 Rád nemeckých rytierov.
     
    Ako ďalej spomenul Landgraf-Dietz, akceptovať súčasné hranice medzi štátmi je nutné bez ohľadu na to, aká národnosť kde žije a akým jazykom hovorí. Práve v Európe je takýchto území po dvoch svetových vojnách habadej.

    Nemecké hroby

    „Otec mi zomrel v radoch wehrmachtu v Normandii a mama dostala list, že jeho telo zostalo na území dobytom Američanmi. Po vojne som bol riaditeľom strategických závodov v Nemeckej demokratickej republike, takže mi nepovolili vycestovať do Francúzska. Pozrel som sa tam až po páde Berlínskeho múru. Dozvedela sa o mne západonemecká organizácia, ktorá sa stará o vojnové hroby, a chceli, aby som založil pobočku na Východe. Vtedy mi ostávalo pár dní do penzie, tak som privolil a začal sa zaoberať tými problémami v Sasku,“ vysvetlil profesor Landgraf-Dietz, ako sa dostal ku Spolkovému zväzu nemeckej starostlivosti o vojnové hroby. Práve ako predstaviteľ tejto organizácie prišiel do Volgogradu s nemeckou delegáciou. Osláv 75. výročia víťazstva Červenej armády v stalingradskej bitke sa tiež zúčastnili Briti, Rakúšania, Estónci, Belgičania, Taliani a mnoho ďalších.
     
    „Keď sme saskou pobočkou v roku 1990 začali, mali sme hŕbu problémov. Postavili sme vojenský cintorín Rosoška neďaleko odtiaľto, a potom sme tam odhalili aj pamätník nezvestných nemeckých vojakov. Keď sme organizovali položenia vencov, ruská administratíva a tunajší politici sa o to veľmi nezaujímali. Bolo to v čase, keď prebiehala alebo bola ešte v živej pamäti intervencia NATO na území bývalej Juhoslávie. Bola v tom srbská otázka a vtedy som si uvedomil, aký veľký vplyv majú súčasné politické problémy na našu prácu,“ doplnil profesor.
     
    Spolkový zväz nemeckej starostlivosti o vojnové hroby má necelých 350 000 aktívnych podporovateľov a viac než milión príležitostných darcov. Jeho rozpočet štrnásť miliónov eur sa zhruba v pomere osemdesiat ku dvadsiatim percentám skladá z darov bežných Nemcov a dotácií od vlády Nemeckej spolkovej republiky. Okolo Volgogradu je podľa Landgraf-Dietze okolo 500 000 a na celom území bývalého ZSSR zhruba milión nemeckých hrobov.
     
    - Reklama -