Ste známy vašimi „vzdelávacími“ statusmi na adresu Mariana Kotlebu. Ako táto vaša iniciatíva pokračuje?
Ako som sľúbil, tak každý deň sa vyjadrím na Facebooku ku krajnej pravici a k fašistom. Niekedy to má formu prevýchovy Mariana, väčšinou od pondelka do piatka, keďže vtedy sa vyučuje, a inokedy zase bez konkrétnej aplikácie na Kotlebovu osobu.
Niekomu sa takéto „doučovanie“ môže zdať len zbytočným internetovým doťahovaním sa. Čo tým sledujete?
Marian Kotleba je v tomto smere len zástupný symbol, pretože mňa ten človek vôbec nezaujíma. Ide mi o to, aby som presviedčal ľudí, ktorí sa na jednej strane cítia z mnohých vecí sklamaní a na druhej strane by mali vedieť, kto je fašista, čo je to fašizmus a že je to veľmi nebezpečné. Tu ide o ľudí, tu vôbec nejde o Kotlebu.
Aké sú vaše vzťahy s kotlebovcami, napríklad na pôde parlamentu?
Nemám s nimi žiadne vzťahy. V jednom aj v druhom výbore, kde pôsobím (zahraničný výbor a výbor pre európske záležitosti, pozn. redaktora), je jeden člen tejto strany. Títo páni sú tam úplne ticho, nič tam nehovoria a nič nerobia, a sú v podstate úplne bezcenní.
Nie je zmyslom poslaneckej profesie v národnej rade práve o problémoch diskutovať?
Je to súčasť celého podvodu. Skrátka kričia tam, kde nemusia byť konfrontovaní inou argumentáciou. Používajú napríklad plagáty, Facebook či primitívne osočovanie v médiách. Keď sa majú viesť vecné diskusie, tak sú ticho, pretože nič nevedia a sú hlúpi.
Aký máte názor na kotlebovskú iniciatívu vo vlakoch?
Mne to silne pripomína to, čo zavádzali nacisti – Freikorps v Nemecku. Síce nejde o ozbrojené zložky, pretože to by bolo protizákonné, ale ide o istú formu zastrašovania ľudí. Je to čistá orientácia na ľudí, ktorí sú z menšín. Je tam skrytý rasizmus, fašizmus a je tam niečo, čo robili Hlinkove gardy a nazývali to rodobranou. Kotleba zase dnes hovorí o domobrane. To sú analógie, ktoré sa oni snažia skrývať, aby ich nezavreli a neboli prenasledovaní policajtmi, ale je to stále fašizmus.
Vaša kritika ĽSNS a jej sympatizantov a fašizmu je dobre známa. Na druhej strane sa prezentujete ako marxista a vyzdvihujete komunistický režim, ktorý je spájaný s cenzúrou a s prenasledovaním a väznením nevinných. Práve napríklad ruská NKVD mohla za masaker v Katynskom lese počas druhej svetovej vojny. Skrátka komunizmus má množstvo trinástych komnát. Nie je takýto postoj od vás pokrytecký?
Je v tom zásadný rozdiel, pretože myšlienka marxizmu alebo komunizmu bola zneužitá, takisto ako bola v stredoveku zneužitá myšlienka kresťanstva. Máte pocit, že by malo byť kresťanstvo v súčasnosti prenasledované alebo zakazované? Nie, pretože je to pekná myšlienka, ktorá je obsiahnutá v Biblii. Takisto sú pekné myšlienky aj tie marxistické, ako napríklad: buďme si rovní, žime tak, aby každá spoločnosť zabezpečila potreby všetkým svojim členom a aby nebola chudoba. To sú krásne myšlienky. Od fašizmu sa odlišuje preto, že ten bol už sám osebe zvrhlý už ako ideológia, ktorá žiadala vyhnať, zabiť a eliminovať alebo spraviť nerovnými ľudí s inou farbou pokožky. Tu je zásadný rozdiel, pretože myšlienky komunizmu sú krásne, ale boli možno zneužité, a to treba odsúdiť. Fašizmus je zlý sám osebe už ako myšlienka. On v druhej svetovej vojne nebol zneužitý, on bol naplnený. Práve preto ho musíme všetci odsúdiť.
Základná komunistická myšlienka je doslova utopickou. Dá sa vo svete naplniť bez zneužitia?
Samotné smerovanie ku krásnemu cieľu je chvályhodné. To znamená áno, zrejme bude problém docieliť, aby všetci ľudia nežili v chudobe, ale to neznamená, že tá myšlienka je nejakým spôsobom zlá. Všetci sa snažíme, aby v chudobe žilo čo najmenej ľudí, a keď k tomu smerujeme, tak je to správne. Či to naplnenie, ktoré vy nazývate utópiou, raz príde, je otázkou času. Podstatné je, aby bolo čo najmenej ľudí chudobných.
Na pultoch sa už aj v slovenských kníhkupectvách objavila nová reedícia vydania Mein Kampfu (kniha napísaná Adolfom Hitlerom, pozn. redakcie) s komentárom. Je podľa vás správne, keď majú ľudia prístup k podobnej literatúre? Môže byť z historického hľadiska pre spoločnosť aj prínosná?
Pozrite sa. Som politológ a filozof a ako vysokoškolský učiteľ sa venujem aj takejto literatúre. Mojim študentom ponúkam aj diela, ktoré sú fašistické alebo nacistické, pretože je to súčasť dejín politického myslenia. Pokiaľ tam bude dobrý predhovor či príhovor, kde sa jasne vysvetlí, že to bola chybná ideológia a kde sú v nej hlavné nedostatky, tak pre študentov je dôležité, aby túto problematiku poznali. Druhá vec je, aby sa takéto výtvory nestali nástrojom propagandy, ale v prípade Mein Kampfu, popravde, nemám tento pocit, pretože to je také tupé dielo, že pochybujem, že by mohlo niekoho osloviť.
Spomínali ste svojich študentov. Ako sa oni pozerajú na vaše politické vyhranenie?
Ja nie som vyhranený. Keď som učiteľ, tak o každej ideológii a politickom myslení rozprávam neutrálne.
Ako sa pozerajú ale na vašu predhistóriu či vaše politické názory mimo vyučovacích osnov? Diskutujete o tom s nimi?
Nemajú potrebu, dôvod a ani nemôžu nejakým spôsobom prezentovať svoje vlastné názory a ani nediskutujeme o tom, čo si myslíme. Povieme si, čo napísali alebo čo povedali napríklad Gentile, Rocco či Hitler. Bavíme sa o týchto dielach a, samozrejme, aj o následkoch týchto ideológií, ktoré sú sami osebe odstrašujúce. To ale neznamená, že ich nejakým spôsobom hodnotím. To platí pre marxizmus, anarchizmus či neoliberalizmus. Keby ste ma na prednáškach počuli hovoriť o neoliberalizme, neutrálne a možno pre niekoho až pozitívne, tak by ste boli prekvapený. Je rozdiel, čo je politika a čo je vyučovanie, filozofia a škola.
