Konzervatívci utrpeli ťažké volebné straty. Slovenskí analytici si o tom myslia toto

    0
    Theresa Mayová (Autor: TASR)
    Premiérka Mayová sa odmietla vzdať funkcie napriek tomu, že má Británia po voľbách takzvaný „hang parliament“, čo vo veľmi voľnom preklade znamená, že žiadna zo strán nemá sama v zákonodarnom zbore pohodlnú väčšinu. Toryovci, ale ani všetky strany v opozícii nemajú dovedna dosť hlasov, aby získali parlamentnú väčšinu. Premiérka sa z patovej situácie prekľučkovala do koalície s najsilnejšou stranou v Severnom Írsku. 
     
    Liberálni demokrati, škótski nacionalisti a ani labouristi by do koalície s konzervatívcami z pochopiteľných príčin nikdy nešli, ale napriek tomu premiérka Mayová dosiahla na väčšinu v parlamente, aj keď len veľmi tesnú. Dohodla sa so Stranou demokratických unionistov (DUP). Spoluprácu medzi konzervatívcami a DUP predpovedal ešte ráno po voľbách pred oficiálnym oznámením tohto kroku aj analytik Martin Reguli z Nadácie F. A. Hayeka.

    Reguli pre Parlamentné listy povedal, prečo podľa neho konzervatívci pri hlasovaní tak pohoreli. Jedným z dôvodov strát konzervatívcov bola podľa analytika nezvládnutá kampaň.

    Dôvodov „neúspechu“ toryovcov vo voľbách je však podľa Reguliho viac. „Je tu ďalšia príčina a tou je fakt, že veľké množstvo voličov euroskeptickej strany UKIP prešlo k labouristom. Tam sa ukázalo, že voliči UKIP boli v podstate tvrdá nacionalistická, protekcionistická ľavica a akonáhle UKIP ustúpil, tak títo voliči prešli k svojmu tradičnému spojencovi, teda Labouristickej strane,“ vysvetlil Reguli. 

     
    Podľa Reguliho konzervatívci podcenili situáciu pred hlasovaním, keď mali pocit, že môžu v predčasných voľbách jedine získať. „Nebolo to akési referendum o brexite, tak ako si konzervatívci predstavovali, bolo to hlasovanie o ďalších témach, ktoré oni neboli pripravení vysvetliť v kontexte brexitu. Voliči brexitu sú totiž politicky nastavení doľava,“ povedal Reguli pre PL. 
     
    Trochu iné vysvetlenie pre straty konzervatívcov vo voľbách, ktoré ich mali posilniť, prináša analytik Ján Baránek. Tvrdí, že voliči sa zoznámili s realitou. „Pred brexitom sa nie celkom v Británii voličom hovorilo, čo všetko to bude nakoniec obnášať. Teraz ako keby zmenili názor,“ uviedol Baránek pre PL. O konaní sa nových volieb analytik nechcel špekulovať a povedal, že treba vyčkať na vývoj ďalších dní. 
     
     
    Konzervatívna strana  318 mandátov -12 strata/zisk mandátov 13 625 083 hlasov
    Labouristická strana  261 +31 12 852 493
    Škótska národná strana (SNP) 35 -19 977 568
    Liberálni demokrati (LD) 12 +3 2 349 403
    Strana demokratických unionistov (DUP) 10 +2 292 316
    Sinn Féin 7 +3 238 915
    Plaid Cymru 4 +1 164 466
    Zelení (Green) 1 0 524 604

     

     

     

     

     

     

    Rozloženie síl

    Britské médiá po volebnej noci s nečakaným výsledkom píšu o skutočných víťazoch hlasovania a rozhodne nimi nie sú konzervatívci. Strana na čele s premiérkou Mayovou obsadí v 650-člennom britskom parlamente 318 kresiel, ale to je menej ako mali konzervatívci pred vypísaním predčasných volieb. Mayová však vyhlásila, že to nie je dôvod na jej rezignáciu, ako ju k tomu vyzval šéf labouristov Jeremy Corbyn. 
     
    Cieľom konzervatívcov bolo získať niekoľko desiatok mandátov navyše, aby mali pevnejšie postavenie v parlamente, a tým aj lepšiu pozíciu pri rokovaniach s Bruselom. Nestalo sa a situáciu musela premiérka riešiť dohodou so severoírskou Stranou demokratických unionistov (DUP). 
     
    Zatiaľ čo konzervatívci utrpeli vo voľbách ťažké straty, ich najväčšiemu opozičnému súperovi, labouristom, sa podarilo získať o 31 kresiel viac, ako mali, a obsadia ich 261. „Nech už je konečný výsledok akýkoľvek, naša pozitívna kampaň zmenila politiku k lepšiemu,“ povedal po volebnej noci labouristický líder Jeremy Corbyn.
     
    Labouristom sa na svoju stranu podarilo zlákať veľkú časť voličov euroskeptickej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), ktorá najviac tlačila na odchod z EÚ. Po ohlásení brexitu sa však lídri UKIP-u stiahli do úzadia a voliči im to teraz zrátali. Euroskeptici sa nedostali do parlamentu vôbec. 
     
    Okrem hlavných strán, teda konzervatívcov a labouristov, sa do parlamentu dostali škótski nacionalisti (SNP), ktorí dopadli podobne ako konzervatívci a prišli o 19 mandátov. Liberálni demokrati posilnili o tri kreslá a darilo sa aj Strane demokratických unionistov (DUP), ktorá je najväčšou v Severnom Írsku. Historicky prvú poslankyňu bude mať aj strana Zelených (Green), ktorá si udržala jeden mandát. O jedného poslanca navyše získala aj strana Sinn Féin, ale tá už tradične svoje mandáty neobsadzuje.
     
    - Reklama -