Nemecko a Francúzsko sú v súčasnosti ekonomicky najsilnejšími krajinami Európskej únie, ak nepočítame Veľkú Britániu, ktorá je pomaly, ale isto na odchode z európskeho spoločenstva, a obe krajiny to dávajú patrične najavo. Stretnutie Angely Merkelovej a Emmanuela Macrona potvrdilo silné bilaterálne vzťahy a ministri financií posunuli veci ešte ďalej.
Šéf nemeckého rezortu financií Wolfgang Schäuble a jeho francúzsky kolega Bruno Le Maire oznámili plán na „akceleráciu reforiem“ v rámci eurozóny. To sa do veľkej miery týka aj Slovenska, keďže aj my platíme spoločnou európskou menou.
Nemecko s Francúzskom presadzujú užšiu integráciu a rýchlejšie reformy v rámci eurozóny. Bilaterálna spolupráca týchto dvoch ekonomicky najsilnejších krajín EÚ má za cieľ prinútiť menšie štáty šetriť. Zjednodušene povedané, ak nebudú mať krajiny veľké dlhy, pridajú sa k ekonomickej elite a možno budú môcť čerpať eurofondy aj po roku 2020.
Zobudiť ekonomiku eurozóny
Slovensko je podľa predsedu vlády Roberta Fica pripravené zostať v „jadre“ EÚ aj po sprísnení podmienok a požiadaviek na integráciu v eurozóne.
Premiér vychvaľoval pokles slovenského deficitu verejných financií (z 2,74 percenta na 1,68) ešte pred bilaterálnou spoluprácou medzi Berlínom a Parížom. V tejto súvislosti povedal, že Slovensko je pripravené zostať v jadre EÚ.
„Uvedené čísla napovedajú o pripravenosti Slovenska stať sa súčasťou možno nových integračných procesov, ktoré by viedli k vytvoreniu jadra Európskej únie,“ uviedol Fico koncom apríla s tým, že chyba by nás mohla vyradiť z integračného úsilia.
Dvojkoľajná Európa
Ministri financií Francúzska a Nemecka sa zhodli na spoločnom postupe v ekonomickej politike aj spolupráci na urýchlení reforiem, ktorých cieľom má byť oživenie ekonomiky v eurozóne. Nebude to však zadarmo.
Štáty budú musieť podľa nemecko-francúzskych plánov šetriť ešte viac ako doteraz, aby sa dostali k prostriedkom v jadre EÚ, a za to budú Paríž s Berlínom podľa analytika Jána Baránka časom žiadať aj niečo iné než len šetrenie, nízke deficity a zvyšovanie zamestnanosti.
„Budú tlačiť kvóty stredoeurópskym krajinám, veď to už aj ostatne (Francúzi a Nemci) povedali, a následne tie štáty, ktoré by sa vzpierali, ako napríklad Maďarsko alebo aj Slovensko, doplatia na to finančne a celé to smeruje k dvojkoľajnej Európe,“ povedal Baránek pre Parlamentné listy.
Analytik pripomenul, že premiér Fico síce deklaruje zrušenie takzvanej dlhovej brzdy aj potrebu vyrovnaného rozpočtu, tak ako žiadajú najväčší hráči pri užšej integrácii v rámci eurozóny, ale súčasne odmieta kvóty na migrantov, a tu by mohol nastať problém.
„Mám obavu, že v budúcnosti sa to nejakým spôsobom spojí. Na to, aby sme boli v prvej lige, nebude stačiť len dobrá ekonomika,“ povedal nám analytik.
Zmeny podľa Baránka nastali po nástupe Macrona, ktorý posilnil pozíciu Angely Merkelovej aj zástancov jej migračnej politiky v Európskej únii. Analytik sa preto domnieva, že práve užšiu integráciu a financie použijú Berlín s Parížom na to, aby prinútili štáty prijať kvóty na migrantov. Z požadovaného počtu 160-tisíc sa podarilo z Talianska a Grécka premiestniť len 40-tisíc migrantov, o čom sme písali TU.
Je Macron pre EÚ horší než Le Penová?
Baránek ďalej varoval, že prezident Emmanuel Macron môže byť pre integritu Európskej únie väčším nebezpečenstvom než euroskeptička Marine Le Penová, a to práve pre jeho tvrdý postoj voči Poľsku. Macron už počas kampane vyhlasoval, že Poliakov prinúti spolupracovať na migračnej politike EÚ.
Práve na migračnej politike môže nastať podľa Baránka veľký rozkol v rámci EÚ. „Nebude to dobré, a navyše hrozí konflikt s Poľskom a Poľsko nie je Maďarsko, je to silná ekonomika a stredoeurópsky líder. Paradoxne sa všetci tešili, že nie je zvolená Le Penová, ale ja by som sa tak netešil. Konflikt v Európe môže byť po zvolení Macrona ešte väčší, ako keby bola zvolená Le Penová, a to najmä kvôli Poľsku,“ povedal Baránek pre Parlamentné listy.
O tom, aký bude ďalší postup spolupráce medzi Francúzskom a Nemeckom, na ktorej sa dohodli aj ministri financií, bude informovať spoločná francúzsko-nemecká pracovná skupina v júli.
- Reklama -
