Koľko našich peňazí sa v daňových rajoch stratilo? Prečítajte si analýzu exministerky financií

9.4.2016 14:26

Na kauzu, ktorá otriasla celým svetom, Panama Papers sa rozhodla odborným okom pozrieť aj niekdajšia slovenská ministerka financií Brigita Schmögnerová. Vo svojom komentári načrtla, koľko peňazí sa v daňových rajoch stratilo, ale aj to, ako proti takýmto praktikám štáty bojujú.

Koľko našich peňazí sa v daňových rajoch stratilo? Prečítajte si analýzu exministerky financií
Foto: SITA
Popis: Sídlo právnickej spoločnosti Mossack Fonseca v Paname

Ministerka financií z rokov 1998 až 2002 Brigita Schmögnerová vo svojom komentári v denníku Pravda píše, že islandský premiér Gunnlaugsson je jediný vysokopostavený politik, ktorý za svoje meno v Panama Papers zaplatí. Desiatky ostatných politikov si podľa nej len počkajú, kým kauza prehrmí. Daňové raje nie sú podľa jej slov žiadnou novinkou a „daňoví dezertéri“ už svoje krajiny pripravili o milióny eur, čo sa však týka politikov, až takú veľkú finančnú ujmu svojim štátom vraj nespôsobili. Problém vidí najmä v dezercii veľkých firiem a korporácií. „Pre štáty, z ktorých dezertovali, daňový únik často predstavuje hlbokú dieru v ich rozpočtoch, ktorá sa nedá ničím zaplátať,“ myslí si bývalá ministerka a dodáva: „Z členských krajín OECD a rozvojových štátov od roku 1993 firmy daňových rajov presunuli desiatky tisíc miliónov dolárov.“ Podľa odhadov to môže byť až dvesto miliárd dolárov.

Proti daňovým rajom sa bojuje už niekoľko rokov a za posledných 15 prešiel tento proces niekoľkými zvratmi. „Z iniciatívy OECD v roku 2000 vzniklo Fórum o škodlivých daňových praktikách, ktorého správa pod názvom Globálna daňová kooperácia uvádzala zoznam preferenčných daňových režimov identifikovateľných ako škodlivé,“ píše Schmögnerová a dodáva, že krajín, ktoré boli takto označené, bolo vtedy 35. Niektoré z nich sa rozhodli pri odstraňovaní praktík spolupracovať, niektoré nie.

Proti škodlivým daňovým opatreniam bojovali najmä USA pod Clintonovým vedením, po nástupe Georga Busha v roku 2001 sa však iniciatíva zastavila. Otázku daňových rajov opäť intenzívnejšie otvorila až finančná kríza v rokoch 2008 a 2009. Schmögnerová v denníku Pravda píše, že problémom sa zaoberali lídri G20 na schôdzi v Londýne v roku 2009. Dosiahli len malý progres a tým bolo zintenzívnenie poskytovania informácií o daniach medzi jednotlivými štátmi.

Medzi daňové raje patria Bermudy, Bahamy, Barbados, Panenské či Kajmanie ostrovy a v týchto štátoch firma Mossack Fonseca aj zakladala offshorové spoločnosti. Reakcie politikov na situáciu sú podľa Schmögnerovej slabé. Francúzi vylúčili Panamu zo zoznamu krajín, s ktorými daňovo spolupracujú a Nemecko sa rozhodlo založiť transparentný register firiem, ktorý donúti majiteľov takýchto spoločností odhaliť svoju identitu. Britský premiér David Cameron ohlásil na máj konferenciu, ktorá sa problémom bude zaoberať.  

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: lb
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Aj keď SNS stiahla chvost pri odvolávaní Richtera, chceme jej ponúknuť druhú šancu, hovorí Remišová. Ide im len o propagandistickú činnosť, kontruje Hrnko

16:30 Aj keď SNS stiahla chvost pri odvolávaní Richtera, chceme jej ponúknuť druhú šancu, hovorí Remišová. Ide im len o propagandistickú činnosť, kontruje Hrnko

Predseda koaličnej SNS Andrej Danko ešte v auguste vyhlásil, že jednou z priorít strany je zaviesť p…