Domnievam sa, že R. Fico po ukončení slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie odstúpi z pozície predsedu vlády. Nie, nemám informácie zo zákulisia SMER-SD. Dokonca, keď ten fakt podpredseda SaS J. Mihál spomenul medzi dôvodmi svojho rozhodnutia stiahnuť uvažovanú kandidatúru na predsedu strany, tak uvedená správa vyznela úsmevne. Pôsobilo to totiž, ako zástupný argument v zmysle udržiavania postoja liberálov v politickej línii antifico (R. Sulík: „Počul som z dobre informovaného zdroja, že to Robert Fico po predsedníctve zabalí. S Jozefom sme sa dohodli, že naším súperom je strana Smer.“), namiesto priameho priznania sa, že v situácii macchiavellistického rozhodnutia predsedu strany predsunúť termín volebného snemu o celý rok, je ašpirácia presadiť sa na pozíciu lídra odsúdená na neúspech. Už vyššiu relevanciu informácie na túto tému som vnímal zo slov poslanca Kollárovej Sme rodina M. Krajniaka v televíznej debate s podpredsedom SMER-SD R. Kaliňákom. „V kuloároch sa o tom diskutuje, že pán premiér zvažuje svoju politickú budúcnosť,“ konštatoval počas uplynulého víkendu. Keď to korunný princ najsilnejšej vládnej strany obšírne dementoval, tak z úst M. Krajniaka odznela veľavravná poznámka: „Skoro som vám uveril!“
Keď sa udeje to, čo sa udiať nemá
O tom, že úvahy majú seriózny základ, ma však presvedčil až samotný premiér R. Fico. Hoci jeho podpredsedovia R. Kaliňák („To, o čom hovorí pán Sulík, vždy bolo a vždy bude úplne odtrhnuté od reality, nikto takú informáciu nemáme.“) a J. Richter („To je v pozícii JPP, nikto oficiálne nikdy takéto nič nepovedal.“) v nedeľňajších debatách každý v inej televízii reálnosť spomínanej informácie jednoznačne odmietli, samotnému predsedovi stála téma za to, aby na ňu reagoval v podstate od volieb v prvom rozhovore, v ktorom odpovedal na novinárske otázky. Bol to už opätovne starý známy R. Fico. Jednak sa to prejavilo v kritickej poznámke k médiám, že „vy sa toho chytíte hneď a robíte z toho nejakú tému“, pričom pred redaktorom tlačovej agentúry zároveň zdôraznil, mysliac tým médiá vo všeobecnosti, že „nie je mysliteľné, aby akékoľvek vyhlásenie, ktoré už samo osebe nebudí dôveryhodnosť, bolo témou pre médiá“.
No a svoju pôvodnú predoperačnú, ale najmä predvolebnú tvár, prejavil uvedením akože rovnakého príkladu, pričom politicky rypol práve do SaS, hoci téma jeho odchodu z pozície premiéra je diskutovaná v celom politickom spektre parlamentu. „Ja by som mohol povedať, že podľa zdroja zvnútra SaS, ktorý nechcem menovať, je tam príliš veľa `koksu`. A teraz utekajte za pánom Sulíkom, všetky médiá budú chodiť a budete rozoberať, či tam `koks` je, a či tam `koks` nie je,“ povedal premiér, pričom zdôraznil, že správy okolo predčasného odchodu sú „fámou a nezmyslom“. Zároveň upozornil na to, že ak by sa tak stalo, svojím odchodom by spôsobil rozpad celej vlády a súčasne by sa musel sformovať nový kabinet, ktorý by sa s novým programovým vyhlásením musel uchádzať o dôveru parlamentu. „Nie je žiadny racionálny dôvod, prečo by som 31. 12. 2016, keď sa skončí naše predsedníctvo v Rade Európskej únie, mal povedať, že kašlem na to, odchádzam a rozbijem celú vládu,“ konštatoval R. Fico. Nuž, vehemencia, s akou potreboval argumentovať proti správam o svojom budúcom odstúpení, skôr potvrdzujú fakt, že sa udeje to, čo sa podľa neho udiať nemá.
Eurofondové dôvody udržia koalíciu
Prirodzene, líder SMER-SD má pravdu v argumentácii o ústavných dôsledkoch jeho odchodu z pozície premiéra, ale rezignácia predsedu vlády zo zdravotných dôvodov je úplne niečo prirodzené a celý proces vymenovania nového premiéra a staronovej vlády by súčasný vládny štvorlístok nepochybne zvládol ešte v rýchlejšom termíne, ako to predviedol po voľbách 5. marca.
Ani nedávna rezignácia rakúskeho kancelára W. Faymanna nerozkývala ústavný systém u nášho západného suseda. Španielsko je zasa príkladom, že aj polročné neúspešné rokovania o zostavení novej vlády a opätovné vypísanie nových volieb nevyčlenilo krajinu mimo demokratický rámec. Ďalším príkladom môže byť aj Belgicko. Tam sa po májových voľbách v roku 2014 politické strany dohadovali o vláde až do októbra, teda päť mesiacov, po voľbách v roku 2010 to bolo dokonca 18 mesiacov. A nikto to nepovažoval za niečo nedemokratické.
Povolebná argumentácia lídra SMER-SD, že Slovensko potrebuje rýchlo stabilnú vládu, bola v danej chvíli účelovým politickým dôvodením, ktoré malo navodiť atmosféru akejsi nedemokratickosti, keď bude verejný priestor zaplnený diskusiami o možných viacerých variantoch riešenia. Ak by sa na Slovensku čo najviac rešpektoval volič a jeho vyjadrenie protestu, aj u nás by politici o vláde diskutovali dlhšie. Argumentácia o nutnosti rýchleho zostavenia vlády v prospech stability zakrývala ten základný motív. Kto a v prospech koho bude rozdeľovať financie eurofondov, ktoré v období vládnutia tejto koalície končia. A tento aspekt bude rozhodujúci aj v prípade, ak R. Fico v januári alebo februári rezignuje na premiérsky post.
„Vyzývam premiéra, aby nepokračovalo zlodejstvo“
Uvedený moment by si mal jasne uvedomiť aj R. Sulík, ktorý v rámci dohody s J. Mihálom v súvislosti s úvahami o rezignácii R. Fica hovoril aj o možnosti predčasných volieb po slovenskom predsedníctve v Rade Európskej únie. Aj to je podľa lídra SaS dôvod, že nechcú, aby sa strana v tom čase zaoberala voľbami predsedu. R. Sulík naďalej ukazuje značnú dávku naivity v uvažovaní a konaní, pokiaľ sa týka reálií v slovenskej politike. Pre poučenia by sa mal časovo vrátiť takmer deväť rokov dozadu a na YouTube by si mal nájsť pamätnú tlačovú konferenciu M. Jureňu z 23. novembra 2007, ktorá sa uskutočnila v kravíne družstva v bratislavských Vajnoroch. V ten deň odovzdal R. Fico návrh na odvolanie ministra pôdohospodárstva, ktorého navrhlo HZDS. „Vyzývam premiéra, aby konal a nepokračovalo zlodejstvo na Slovákoch. Slovensko prišlo o 50 miliárd korún!“ Kričal vtedy M. Jureňa a emotívne búchal do stola. Dôvodom návrhu na odvolanie bola kauza okolo pôdy reštituentov, ktorú odkúpila firma blízka HZDS za 13 miliónov korún, pritom pôda vo Vysokých Tatrách s rozlohou okolo milióna štvorcových metrov mala vtedy podľa odborníkov hodnotu až 1,5 miliardy korún. Odchádzajúci minister pripomenul, že SMER-SD nepodporil návrh na odpolitizovanie správnej rady fondu a medzi jedenástimi členmi boli siedmi nominanti najsilnejšej vládnej strany, dvaja nominanti HZDS a dvaja SNS.
Podľa M. Jureňu zodpovednosť za dianie vo fonde nesie najmä premiérova strana a predseda vlády R. Fico nemá na ministrov rovnaký meter a porušuje koaličnú zmluvu. Rovnako vtedy reagoval aj líder HZDS V. Mečiar. „Už si nemyslím, že táto koalícia je to jediné správne. Ani si nemyslím, že to je na celé štyri roky,” povedal V. Mečiar novinárom po tom, čo R. Fico navrhol prezidentovi odvolanie M. Jureňu. „Iné sme nechceli, len dodržiavať dohody a slová, z koaličnej zmluvy niekto urobil zdrap papiera,“ dodal. Napätie v koalícii trvalo presne 48 hodín, v rámci ktorých zaúradovalo oligarchické pozadie v zákulisí a koalícia vládla ďalej celé funkčné obdobie. Rovnako to bude aj teraz. Žiadne predčasné voľby nebudú, koalícia, ktorá vznikla pre už spomínané eurofondové dôvody sa nerozpadne pre žiadny problém a dôvodom nebude ani rezignácia R. Fica.
Ako komunistickí papaláši
Celé konanie lídra SMER-SD v uplynulých týždňoch od marcových volieb, bočenie od novinárov, utajovanie okolností okolo dôvodov jeho hospitalizácie v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, následnej operácie, jej priebehu a výsledkov a aj aktuálnej reakcie okolo informácií o jeho uvažovanej rezignácii mi skôr pripomínajú správanie sa komunistických papalášov. Otvorené informovanie o zdravotnom stave ústavných činiteľov je pre krajiny so zaužívanými demokratickými prvkami úplne bežné, správanie sa nášho premiéra však naznačuje, že myšlienkovo sa od tých komunistických príliš neposunul.
A práve v tej súvislosti mi prišiel na um text knižky L. Mňačka Ako chutí moc. „Človek je ešte vždy vo svoje podstate lovcom mamutov. Tých už dávno niet, ale človek ešte vždy chce uloviť čo najväčší kus mäsa. A všetka civilizácia aj všetka kultúra sú len na to, aby túto jeho prapodstatu maskovali… Ty si bol vodcovský typ, nikto ti to neupieral, každý ťa rešpektoval, nepriatelia sa ťa báli, spoznali včas nebezpečenstvo tvojej osobnosti, chceli ťa zničiť a nezničili ťa, nepriatelia ťa nezničili. Zničili ťa priatelia? Nie. Zničil si sa sám. Vodcovský typ, ktorý prestane viesť sám seba, nemá viac právo stáť na čele,“ píše Mňačko o spôsobe výkonu politiky komunistických papalášov. Text, ktorý popisuje obdobie päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, pokojne môžeme presunúť ako charakteristiku aj na súčasnosť. Desivé pre vnímanie politiky na Slovensku. Nuž, ale potom sa nemôžme diviť, že to, čo samotní politici nazývajú štandardnosťou, už voliči tak nevnímajú a hľadajú niečo nové.
Keď sa nenapĺňajú pojmy sloboda a solidarita
Ak sa vrátim k R. Sulíkovi a jeho mocenskému rozhodnutiu predsunúť volebný snem o celý rok, tak určite ním nenaplnil jeden z pojmov v názve strany `sloboda`. Pojem `solidarita` zahmlil v mesiacoch pred voľbami svojou protiutečeneckou rétorikou, ktorou predbieha aj extrémistických politikov. Povolebné konanie lídra SaS (ako liberál sa okrem ekonomiky už vôbec nedá označiť) by sa dalo analyzovať podrobnejšie, ale v porovnaní politickej racionality medzi ním a J. Mihálom vyhráva exminister práce, sociálnych vecí a rodiny. Už v deň vyhlásenia výsledkov volieb v nedeľu 6. marca v rozhovore pre portál sme.sk (na stránke s časom 14.28 hod.) po tom, čo bolo známe, že sa KDH nedostalo do parlamentu, jednoznačne konštatoval: „Je to veľké prekvapenie a šok, ale zároveň pre mňa je to veľmi smutná správa, lebo to znamená, že pravicovú vládu sa nepodarí zložiť.“
R. Sulík ešte ďalších päť dní až do snemu SNS vyvíjal iniciatívu na zloženie takej vlády spôsobom, z ktorého bolo jasné, že ignoruje vytvorené siločiary slovenskej politiky. Ak odmietal jedným dychom vládnutie so SMER-SD, zároveň úradnícku vládu a tiež predčasné voľby, tak bolo jasné, že bez víťaznej strany vláda nevznikne. Od Sulíka by politicky prezieravou možnosťou, ktorá mohla lepšie odhaliť potencionálnu dohodu R. Procházku a B. Bugára na vytvorenie vlády s R. Ficom, by bola snaha vytvoriť trojblok SaS + Most-Híd + Sieť, ktorá by znamenala silu 43 poslancov, čo bolo takmer rovnocenné so SMER-SD (49 poslancov). Zároveň s politickou racionalitou zhodnotiť vysielané signály z tábora vládnej strany, jednoznačne si s B. Bugárom a R. Procházkom povedať, či a za akých podmienok prichádza možnosť rokovania, 19 poslancov OĽaNO-NOVA by v danej situácii bolo iba bonusom. Pri snahách o vznik trojbloku by aj A. Danko a SNS museli viac zvažovať svoje rokovacie pozície. Nič z toho sa však neudialo, navyše celé svoje naivné konanie zavŕšil R. Sulík rozhodnutím vzdať sa mandátu v slovenskom parlamente. Prirodzene, že najmä vládna koalícia nevníma príliš pozitívne, keď sa ako europoslanec zúčastňuje rokovaní poslaneckého grémia v slovenskom parlamente.
Dôležité je, či dokážete vybudovať väčšinu
Argumentácia, že 12 percent získala SaS aj preto, že jej líder viedol kampaň z pozície europoslanca, je nesprávne vyhodnotenie výsledkov strany. V tých percentách je totiž veľa voličov, ktorí sa v záverečnej chvíli rozhodli opustiť Sieť, nie pre pozíciu R. Sulíka v Bruseli. Predseda SaS môže svoje líderské ego potvrdzovať voľbami medzi 170 členmi aj každý rok, ale parlamentné voľby môže čakať až v riadnom termíne v marci 2020. Skôr by mal myslieť na to, že politická línia antifico nebude už zďaleka taká úspešná, ako sa R. Sulík domnieva.
Konanie B. Bugára, R. Procházku a ďalších politikov Most-Híd a Siete totiž zmazalo doteraz voličmi jasné deliace čiary medzi uplatňovaním moci stranou SMER-SD a opozičnými stranami. V tejto súvislosti súhlasím a podčiarkujem to, čo v rozhovore pre HN uviedol nezaradený poslanec M. Beblavý. „Ak sa … chcete dostať k vládnutiu, musíte narásť preferenčne a musíte byť aj tým, kto dokáže spájať. Napravo boli v minulosti lídrami osobnosti, ktoré neboli radikálne a dokázali spojiť ostatných. Ak však bude Richard Sulík pokračovať touto cestou, možno bude rásť, ale ak sa vychýli do radikálnej polohy, tak sa môže stať, že aj keby SaS mala o percento viac ako Smer, napriek tomu vládu zostaví Fico a nie Sulík. Je potrebné si uvedomiť, že okrem preferencií je dôležité mať partnerov a či dokážete vybudovať väčšinu,“ konštatoval. Jednoznačne vecné slová, ktoré jasne hovoria jednak o realite politiky, ale po získaní moci aj o možnosti plniť stranícky program, nehovoriac o politike karpatského typu, ktorá ešte navyše prináša biznisový profit pre oligarchické pozadie politických strán.
Ide o Kotlebu aj vlastný politický prospech
Tá politická realita sa skrýva aj v iniciatíve, s ktorou nenápadne prichádza SMER-SD, a to je zmena voľby predsedov Vyšších územných celkov z dvojkolového systému na jednokolový. Hoci zmenu tejto legislatívy nemá vôbec vo vládnom programe, podpredseda SMER-SD M. Glváč sa priznal, že uvedenú tému už otvoril na rokovaní Koaličnej rady, pričom získal predbežný súhlas. Argumentuje sa najmä úsporou finančných nákladov. „Jedno kolo v kraji ušetrí milión eur. Za všetky kraje by sa ušetrilo 8 miliónov. Toto bolo predbežne prijaté v koalícii, v zásade s tým žiadny partner nemá problém,“ konštatoval pre portál topky.sk.
Podľa neho sa však s touto zmenou počíta aj so zjednotením termínu župných a komunálnych volieb. To si však vyžaduje zásah do ústavy a predĺžiť novozvoleným županom funkčné obdobie na päť rokov, právnici už v tomto zmysle pripravujú úpravu. „Zabezpečila by sa tak väčšia účasť, pretože tá bola v župných voľbách katastrofálna. Dvadsať percent rozhodovalo o županoch a zástupcoch. Ak by sa jednokolové voľby županov uskutočnili spolu s komunálnymi, bola by určite vyššia účasť a šetrili by sa prostriedky,“ dodáva k téme M. Glváč.
Aj keď to v súvislosti so spomínaným návrhom vládny štvorlístok nechce priznať, určite uvedeným návrhom chcú docieliť aj situáciu, aby sa v Banskobystrickom kraji nezopakoval úspech M. Kotlebu. K uvedenému konštatovaniu ma vedie fakt, že SMER-SD v uplynulom vládnom období schválila volebný kódex, ktorý mal za cieľ zjednotiť spôsob vykonania jednotlivých volieb. V ňom však so žiadnym návrhom na jednokolové voľby županov neprišla. Tentoraz však koalícia pre budúcoročné voľby županov uvažuje ísť v každom kraji s kandidátom, ktorého by podporovali všetky štyri strany. To napríklad určite vyhovuje Most-Híd, ktorý môže v jednokolovej voľbe uspieť so svojím kandidátom v Nitrianskom samosprávnom kraji, v ňom sa vždy slovenské strany zjednotili proti kandidátovi maďarskej národnosti. Možnosť presadiť svojho kandidáta dostane SNS aj Sieť. Popri predpoklade naplnenia vlastného cieľa každej zo strán v koalícii predpokladajú aj prehru extrémistu M. Kotlebu. Či sa však podarí znížiť podpora M. Kotlebovi iba legislatívnou úpravou, je otázka. Ak sa nezmení spôsob výkonu politiky, tak si M. Kotleba môže úspech zopakovať aj pri jednokolovej voľbe.
Že by nostalgia za Národným frontom?
Predseda parlamentu A. Danko zasa hovorí o zmene zákona o politických stranách. Podľa neho cieľom úprav má byť vystavenie „stopky“ extrémistickým stranám, hnutiam s malým počtom členov a kupovaniu zaregistrovaných strán krátko pred voľbami. Líder SNS má výhrady voči súčasným pravidlám, ktoré umožnili prekročiť bránu parlamentu Kotlebovej ĽS NS, Kollárovej Sme rodina a Matovičovmu hnutiu Obyčajní ľudia.
Uvažovaná nová legislatíva má definovať minimálne počty členov aj stranícke štruktúry. V tejto súvislosti A. Danko uvádza príklad z Lotyšska, kde chcú dolnú hranicu počtu straníkov stanoviť na 500. „Ich ideológia a činnosť členov musí byť v súlade s listinou práv a slobôd, aby nemiatli voličov,“ zdôrazňuje na margo činnosti politických subjektov, ktoré tiež nemôžu byť akoby „eseročky rodinných príslušníkov“. Niektoré úvahy o zmenách z pohľadu existencie regionálnych štruktúr či počtu členov však právnici a politológovia považujú za problematické, dokonca v rozpore s ústavnosťou. „Ak strana neporušuje zákon, môže si vybrať, aké má štruktúry. Toto obmedziť a nadiktovať by sme zaradili v demokracii spätný chod,“ uviedol pre portál aktuality.sk politológ T. Koziak, pričom zdôraznil, že rozhodnutie má byť na voličovi, aký typ politickej strany mu vyhovuje.
Politici, ktorí sú pri moci, by radi upravovali demokratické princípy podľa vlastných predstáv. A zásah do zákona o politických stranách spôsobom, že by sa upravil charakter politických subjektov, by bol nepochybne krokom späť. Len na pripomenutie, režim pred rokom 1989 vytváral dojem demokracie ponukou jednotnej kandidátky Národného frontu. Hádam sa neobjavuje nostalgia? Na tieto nenápadné aktivity vládnej koalície, ktoré nie sú vo vládnom programe, by sa opozícia mala sústrediť oveľa viac, ako predkladať desiatky zákonov (hoci aj dobrých), ktoré koalícia z prirodzenosti vlastnej politickej pozície nemôže schváliť.
- Reklama -
