Kňažko o oligarchoch aj Kmotríkovi. Byt v Bonaparte je darom Bašternáka Ficovi. Expolitik sa pre PL.sk rozohnil

    0
    Milan Kňažko (Autor: TASR)

    Máte za sebou pestrú politickú, ale aj hereckú kariéru, žijete v krásnej vile pod Slavínom, je o vás známe, že si rád zahráte golf. Ako si ešte užívate, ak to nazveme tak trochu gýčovo, svoju „jeseň života“?

    (Smiech). Nezaoberám sa „jeseňou“, teda týmto obdobím svojho života. Naďalej pracujem, aj keď som trochu zmiernil tempo, no stále hrám v divadle L+S, tri tituly, koncom apríla som mal premiéru kanadskej hry Shylock. Je to one man show v Prahe v Divadle na Jezerce a nedávno som mal pracovnú premiéru filmu pre českú televíziu Zádušní oběť. Na jeseň sa zdá, že budem opäť dačo skúšať.

    Herecky ste teda stále ešte dosť aktívny…

    Keď už ste to naznačili… Tak z politiky som odišiel v roku 2002 a myslel som to vážne a v tom roku sa pre mňa stranícka politika skončila. No a o mojich kandidatúrach som sa už dosť vyjadril v minulosti, ale ak by vás dačo detailnejšie a konkrétnejšie zaujímalo, môžem sa k tomu vrátiť…

    Obe vaše kandidatúry sa skončili neúspešne. Zvažujete, že v budúcnosti budete opäť kandidovať?

    Myslím si, že nie. Pokiaľ ide o kandidatúru na prezidenta, ono tam existovalo akési podnecovanie bližšieho a vzdialenejšieho okolia. Bránil som sa tomu dlhé roky, ale napokon som si povedal, že to skúsim. Pre mňa ako nekariérneho politika to bola príležitosť niečo konkrétne urobiť. Vtedy som sa aj vyjadril, o čo mi ide a že túto funkciu vidím a vnímam ako verejnoprospešnú činnosť. Pokiaľ ide o môj osobný život, mne je takto lepšie a pohodlnejšie. Robím si len svoju prácu a môžem sa venovať rodine a svojim záľubám.

    A pokiaľ ide o funkciu primátora Bratislavy?

    Toto mesto dlhodobo trpí nedostatkom kvalifikovaného prístupu, nedostatkom citlivosti k jeho občanom, a to zo všetkých strán. Počnúc vládou a inými orgánmi štátnej správy až po samotných Bratislavčanov. Takáto situácia pretrváva už desiatky rokov a je mi to ľúto, ale tak sa rozhodli Bratislavčania. Ja som nezanevrel na nikoho a znovu podčiarkujem, pre mňa je to z hľadiska môjho osobného života jednoduchšie a pohodlnejšie.

    Je podľa vás Andrej Kiska dobrý prezident a Ivo Nesrovnal dobrý primátor?

    Kritické hodnotenie pôsobenia prezidenta by bolo vnímané negatívne s podtextom, že sa hádam neviem zmieriť s tým, že moja kandidatúra nebola úspešná. A to nie je pravda, lebo takýmito pocitmi netrpím.

    A Nesrovnal? K tomu by ste sa ako obyvateľ Bratislavy vyjadriť mohli…

    Takže vecne. Nemôžem sa nedotknúť toho, že Bratislava je dlhodobo zanedbávaná a je v rukách rôznych záujmových skupín. Je naďalej vydieraná ústavnými orgánmi štátnej správy, lebo nemá plnohodnotný štatút hlavného mesta, čím vláda a iné orgány štátnej správy porušujú zákon. Zákon hovorí, že Bratislava je hlavné mesto a spolupracuje s vládou či parlamentom. Bratislava je okrádaná na podielových daniach vyše dvadsať rokov a stále sa nič nezmenilo. Mnoho vládnych budov stojí na pozemkoch mesta a vláda neplatí podnájom. Spomenúť si tri mesiace pred predsedníctvom, že máme hlavné mesto, je prejav arogancie vládnej moci. Len tak-tak, že sa stihli zaplátať diery na niektorých cestách, ale Bratislava štatút hlavného mesta nespĺňa už na prvý pohľad. Z toho mi je smutno. Keď som hovoril o podielových daniach, tak narážam na rozdiel medzi štatistickým úradom, ktorý uvádza o desiatky tisíc menej ľudí ako register ministerstva vnútra. Čiže skutočný stav nie je rešpektovaný. Takto by som mohol dlho pokračovať. Kde sú záchytné parkoviská? Neviem ani, že by sa nejaké budovali.

    Naďalej pokračujú bezohľadné projekty, ktoré podpísal ešte predchádzajúci primátor a neviem, že by boli zrušené. Majú sa budovať podzemné garáže v posledných zvyškoch zelene v Bratislave. Mám na mysli napríklad Justičný palác či Mierové námestie. Hovoríme o meste pre ľudí. Ak naozaj nechcem, aby chodili autá do centra, tak v ňom nebudujem obchodné centrá a nebudujem podzemné parkoviská. Je to absurdné, lebo autá tade budú skrátka chodiť. Všetko je to proti obyvateľom. Opýtajte sa napríklad cyklistov, čo si myslia o cyklotrasách.

    Nebohé PKO napríklad…

    O PKO ani nehovorím. To bol úplný podvod. Zoberte si napríklad Astorku oproti Prezidentskému palácu, ktorá je údajne v majetku toho istého podvodníka, ktorý mal prestavať stanicu a ktorý postavil tú nevzhľadnú kocku pri Tatrabanke. Zoberte si bývalé kino Hviezda. Tam je parkovisko! Ako je možné, že stavebný pozemok je dlhodobo, možno už desať či 15 rokov provizorným parkoviskom. Treba s tým niečo robiť! Ako je možné, že oproti ministerstvu vnútra na Dostojevského rade vybudovali tiež betónové parkovisko. Neplatia územné rozhodnutia? Skrátka, Bratislava je v područí nekvalifikovaných, bezohľadných, skorumpovaných a mafiánskych ľudí, ktorí ju nivočia aj naďalej.

    Spomenuli ste rôzne záujmové skupiny. Je ich tlak či pôsobenie viditeľné aj práve v Bratislave?

    Nepochybne.

    Pôsobia podľa vás na Slovensku oligarchovia?

    To myslíte vážne? Že či si to myslím? Samozrejme. Počnúc od vlády cez samosprávu takmer až po najmenšie mestečko.

    Mierim k tomu, že médiá často upozorňujú na vaše údajné prepojenie s podnikateľom Ivanom Kmotríkom, ktorého za oligarchu označujú. Priatelíte sa? Ste v kontakte? Čo hovoríte na fakt, že vás s ním spájajú?

    S Kmotríkom som pracoval v televízii. Mal som jasne dohodnuté pravidlá. Pokiaľ išlo o televíziu JOJ, tak som mal právo veta v programových, ale aj personálnych záležitostiach. To sa aj dodržalo. To znamená, že ja som nikdy nevysielal niečo, s čím som nebol stotožnený. Nebránil som luďom v spravodajstve, a to bolo vyvážené už vtedy. Pokiaľ ide o investície, boli to jeho peniaze a iných spríbuznených firiem. Čiže, keď niekto o mne konkrétne napísal, že som biely kôň Ivana Kmotríka, tak to išlo na súd. Ten človek sa za to musí zodpovedať.

    Nikdy som nebol vo vzťahu k nikomu submisívny. K nikomu. Vždy som išiel svojou cestou podľa svojho presvedčenia a na tom sa nič nezmenilo a nemení sa to ani teraz. Som slobodný človek. Tak som sa správal a tak sa aj správať budem. Nebudem vám menovite hovoriť, kto je oligarcha. Nech sa páči, to si zistite. Píše sa o nich v dennej tlači a vidíte, kto a za akých podmienok dostáva zákazky vlády, jednotlivých ministerstiev a veľmi ľahko si z toho odrátate, kto ako platí dane či DPH. Veď tu máme jeden škandál za druhým. Je bez akýchkoľvek pochybností, že vláda a niektorí členovia vlády sú súčasťou organizovaného zločinu. A to je vážna vec. A ešte, čo sa týka Kmotríka. S Kmotríkom som spolupracoval, teraz s ním už nespolupracujem. Vídame sa zriedkakedy. Nikdy som pre Kmotríka nerobil nadprácu a nikdy ma o to ani nepožiadal. Pretože, ak by to urobil, bol by som z toho miesta odišiel. Je to jasné? Keď som pre neho robil, teda pre neho, v tej televízii, tak som to robil slobodne. Thats all!

    Označili by ste ho vy, osobne, ako oligarchu?

    Prečo sa cezo mňa chcete niečo dozvedieť o Kmotríkovi, s ktorým ja deväť rokov nijako nesúvisím a o jeho aktivitách neviem. Jedno je isté, že ak by som bol primátor, tak by som neurobil nič v neprospech mesta alebo v neprospech krajiny. Nikdy som to pre nikoho neurobil a neurobil by som to ani pre Kmotríka.

    Stáli ste pri založení HZDS. Sám ste neskôr priznali, že paktovanie s Vladimírom Mečiaom bola chyba…

    V tom čase to bolo ale absolútne v poriadku.

    Svoje „mečiarovské“ časy detailne popisujete v knihe rozhovorov s Jurajom Štrasserom…

    Áno, presne. Ale keď som vtedy zistil, o čo ide, tak som sa opäť, tak ako vždy, rozhodol podľa svojho presvedčenia a dal som to aj jasne najavo (jemne buchne päsťou o stôl). Odišiel som prvý! Prvý som poukázal na to, čo to je za mafistické zoskupenie.

    Vy ste verejne prehlásili, že HZDS bola chyba. Myslíte si, že raz niečo podobné prehlási aj niekto zo súčasných politikov o kauze Bašternák? Napríklad premiér alebo minister vnútra, ktorí sú podľa médií, či už priamo, alebo nepriamo, s kauzou spájaní?

    Nie, nemyslím si. Však premiér býva u neho v dome! Platí len tretinu toho, čo by mal platiť v skutočnosti.To je korupcia. Je na mieste otázka, keďže by mal platiť okolo sedemtisíc a platí dvetisícosemsto, že prečo to tak je? Aké služby Bašternákovi za to poskytuje? To sa jednoducho nesmie! To je úplatok!

    Býva tam podľa vás premiér zadarmo?

    Nie. Ja si myslím, že to je jeho dar.

    Bašternákov dar premiérovi?

    Áno, za krytie! Lenže Fico nemôže povedať, že to je jeho byt. Nedokáže preukázať, ako si naň zarobil. Ten byt má hodnotu okolo dvoch miliónov. On oficiálne za tých 25 rokov, čo je v politike, zarobil približne 800-tisíc eur. Tak, ako si taký byt môže kúpiť?

    V knihe rozhovorov sa vás Štrasser pýta na margo HZDS, či ste si niekedy priznali, že okolo spolupráce s Mečiarom to bolo, citujem: „…stúpnutie do hovna.“ Vy ste mu na to odpovedali, že taká chvíľa vo vašom živote bola…

    Nie, nie. Pozrite sa, keby som vtedy vedel, čo s ním zažijem, tak to neurobím. Neľutujem to, čo som urobil, lebo v tom čase som lepšiu alternatívu nevidel. A urobil by som to znovu, ak by som netušil, čo bude v budúcnosti. Takže to tam je napísané asi nejako inak. Možno to je v Štrasserovej otázke. On sa ma k tomu snažil dotlačiť…

    Prečítam vám to. Štrasser sa pýta: „Prišla v tvojom živote chvíľa, že si si v pokoji sadol, možno si si nalial pohárik, možno si si zapálil cigaretu a povedal si si: Milan, s tým Mečiarom si šliapol do hovna.“ Vy ste odpovedali: „Bola.“…

    No OK. Ale myslené je to v tom kontexte.

    Mňa by ale zaujímalo, či vo vašom politickom živote, možno neskôr, prišla chvíľa, keď ste si povedali, že ste opäť šliapli do toho Štraserovského hovna…

    Znovu sme pri tom istom a inak vám odpovedať neviem. Nikdy som sa nerozhodoval pre nejaké mocenské či ekonomické dôvody, ale vždy som sa snažil robiť to, o čom som v tom čase bol presvedčený, že je najlepšie. To, že na základe informácií a vývoja udalostí sa veci posunuli niekde inde, tak to nemohol vtedy nikto vedieť. Vyčítať učiteľovi Hitlera, prečo na základnej škole niečo neurobil, tak to je smiešne. Nie? Ale už ako starý, 80-ročný učiteľ si mohol povedať: Ježišmária, toto ja vedieť, tak ho vyhodím zo školy. Človek si skrátka dnes nemôže vyčítať niečo z minulosti, keď vtedy nemal informácie. Niekto má napríklad dieťa a stane sa z neho zločinec. Čo mal akože ten rodič robiť? Takéto spytovanie svedomia nikam nevedie. To ani nie je otázka svedomia, ale otázka vývoja. Musíme veci hodnotiť vždy v tej rovine, v ktorej sa diali.

    Účinkovali ste v dokumente Zuzany Piussi Ťažká voľba. Film mapoval prezidentské voľby z roku 2014. Videli ste ho?

    Nevidel som ho. Bol som vtedy niekde preč.

    Vo filme je scénka, kde vám napíše jeden z internetových používateľov, že ak poviete nejakú múdru vetu, bude vás voliť. Dosť dlho sa nad touto netradičnou „prosbou“ zamýšľate a pôsobí to celkom komicky…

    Ahá. Pozrite sa, kedysi na strednej priemyslovke som sa na jednom lyžiarskom zájazde dačo opýtal môjho profesora Stoličného. Ten sa vtedy na mňa pozrel, dlho mlčal a nakoniec povedal: „Vieš, Milan, často môže aj hlupák položiť takú otázku, že ani tristo mudrcov na ňu nedokáže odpovedať.“ No keď mi niekto povie: Povedzte mi jednu múdru vetu a budem vás voliť, tak to je veľmi ťažká otázka. Samozrejme, tým nechcem ublížiť Piussi (smiech). To nie! Ona je veľmi milá baba. Ja som ten film nevidel, no dúfam, že sa snažila pomerne objektívne ten film vybalansovať. Tvorkyňou filmu je rozhodne ona. Mne to môže byť jedno.

    - Reklama -