Kňažko: Gál klame. Odišiel, pretože je zbabelec

10.1.2018 0:00

Známy slovenský herec a exminister zahraničných vecí Milan Kňažko prehovoril o rozpade Československa, slovenskej diplomacii, ale aj o svojich začiatkoch vo vysokej politike. Podľa Kňažka nesmú byť ľudia ľahostajní a ak sa im systém nepáči, odporúča im, aby nenásilne protestovali v uliciach.

Kňažko: Gál klame. Odišiel, pretože je zbabelec
Foto: SITA
Popis: Milan Kňažko
Milan Kňažko, ktorý bol aj ministrom kultúry, si v úvode rozhovoru v internetovom Rádiu Aktual spomína na svojho divadelného kolegu, herca Mariána Labudu, ktorý navždy odišiel krátko po začiatku nového roka. Aj Labuda spolu s ostatnými hercami zohral podľa Kňažka dôležitú úlohu v roku 1989. 
 
„Marián (Labuda) bol hneď pri tom, ako sa veci diali v 89., a vôbec nezaváhal, čo sa o všetkých nedá povedať, a pretože bol veľmi známy a obľúbený herec, tak jeho účasť v diskusiách v prvých dňoch a týždňoch bola rozhodujúca... Mariánovi patrí veľký diel vďaky za to, že nezaváhal a že sa naozaj naplno angažoval. Aj neskôr vždy stál na strane pravdy, práva a demokracie. Bol človek, ktorému nebolo jedno, kde žije, a vyjadroval sa k tomu,“ zaspomínal si exminister. 
 
Po spomienkach na jednu ikonu slovenského herectva sa Kňažko vrátil k rokom vo Francúzsku, kde vyštudoval, čo neskôr ovplyvnilo jeho celú, najmä politickú kariéru. „Veľmi mi to pomohlo aj v čase, keď som zakladal ministerstvo medzinárodných vzťahov,“ priznal. 
 
Rozhovor sa však venuje z prevažnej časti najmä úlohe, ktorú Kňažko a ďalšie politické elity tej doby zohrali pri zrode a formovaní samostatnej Slovenskej republiky. Došlo aj na opätovné vysvetľovanie dôvodov, pre ktoré nebolo o rozdelení vtedajšieho Československa rozhodnuté v referende, tak ako to požadovala ústava. 

Nestretli sme sa, aby sme delili republiku

Kňažko odmietol, že by bol niekedy nacionalistom či zástancom samostatnosti za každú cenu. „Ja som čechofil. Mám rád českú kultúru. Hrám v češtine v Prahe... Čiže spochybňovať mňa ako milovníka českej kultúry a označovať ma za nacionalistu môže len ignorant alebo analfabet,“ bránil sa herec. 
 
„My sme sa po vyhratých voľbách nestretli preto, aby sme delili republiku. Stretli sme sa preto, aby sme našli funkčný model federácie, ako to viackrát vyzdvihol Václav Havel, pretože to, čo existovalo, nemalo s federáciou okrem názvu nič spoločné. Keď sme si vzájomne vysvetľovali stanoviská, ako si to predstavujeme, nedohodli sme sa. Žiaľ, česká strana na čele s Klausom nesúhlasila s federáciou rovnocenného zastúpenia v politických orgánoch,“ povedal Kňažko a dodal niekoľko ďalších dôvodov, pre ktoré nakoniec nedošlo k dohode medzi Prahou a Bratislavou. 
 
Kňažko odmietol, že by úlohu hral nacionalizmus. Podľa neho išlo o vecnú diskusiu na tému, ako vyrovnať kompetencie s právomocou, ale k dohode nedošlo. „Nebol to akt nepriateľstva. Stretli sme sa ako priatelia a rozišli sme sa ako priatelia,“ povedal herec. 

Prečo nebolo referendum o rozdelení? 

„Čas nadovšetku pochybnosť preukázal, že to bolo dobré rozhodnutie a že bolo v pravý čas, a pravdou je, že máme dobré vzťahy (s ČR) nie napriek rozdeleniu Československa. My máme dobré vzťahy vďaka rozdeleniu. Jednoznačne vďaka rozdeleniu, lebo keď si všimneme medzinárodný kontext u zložených štátov, ako je Belgicko, a vidíme každoročné problémy Valónov a Flámov, Škótov a Angličanov, Kataláncov a Španielov a tak ďalej, tak si myslím, všetky dôvody podozrievania, napätí a možných konfliktov sme jednoducho poslali do minulosti. Nikdy neboli v našej spoločnej histórii také dobré vzťahy. Ani za prvej republiky, ani počas spoločného štátu, ako sú dnes, tak o čo ide? To, či máme k sebe blízko alebo nie, to si musí každý niesť sám v sebe,“ myslí si Kňažko. 
 
Podľa exministra nemajú pravdu tí, ktorí si myslia, že rozdelenie nebolo správne. Dodáva pritom, že v takýchto tvrdeniach je veľký kus demagógie. Kňažko uviedol dva dôvody, pre ktoré nebolo o delení Československa rozhodnuté v referende. 
 
„Prvý dôvod bol ústavný zákon, ktorý hovoril o tom, že ak niekto vystúpi z federácie, tak stráca nárok na kontinuitu v medzinárodných vzťahoch a nárok na spoločný federálny majetok, a my sme nevedeli, ako by to referendum dopadlo v jednej alebo druhej krajine. Ak by dopadlo rozdielne, tak jedna z krajín by na tom bola veľmi, veľmi zle,“  zdôvodnil Kňažko. 
 
Druhým dôvodom, pre ktorý sa referendum o rozdelení Československa nekonalo, bolo podľa Kňažka, že žiadne takéto referendum vraj nebolo potrebné. „Referendum o tom, či chceme byť spolu, nebolo potrebné. My sme chceli byť spolu, len sme nevedeli ako a na to nám otázka v referende neodpovie,“ vysvetľoval bývalý politik. Problém bol podľa Kňažka v tom ako ďalej, nie v tom, či pokračovať spolu ďalej.
 
Kňažko si myslí, že ani v rámci Európy nie sme osamotení ako dva samostatné štáty, pretože nemáme medzi sebou hranice, a keď sa dohodneme, máme v podstate s Čechmi dva hlasy v EÚ. „Odmietam snahy spochybniť vznik jednej alebo druhej republiky,“ povedal. 

Štát je taký, akí sú jeho predstavitelia

Myšlienka, že štát musí byť taký, akí boli tí, ktorí stáli pri jeho vzniku, je podľa Kňažka mýtus a demagógia. „To by ale znamenalo, že Amerika (USA) by nemohla byť baštou demokracie, veď sa tam vraždili Indiáni, podobne Francúzsko, kde sa preliali hektolitre krvi, a mohol by som menovať mnoho demokratických krajín, ktoré vznikali za okolností, ktoré nemajú nič spoločné s demokraciou, a dnes sú baštami demokracie. Štát je taký, akí sú jeho súčasní predstavitelia,“ myslí si. 
 
Kňažko sa vyjadril tiež k nedávnemu 25. výročiu vzniku samostatnej Slovenskej republiky aj udeľovaniu cien prezidentom pri tejto príležitosti. „Vytvára sa u nás taká čudná situácia, ktorá nás vracia do čias mečiarizmu. Znovu sa snažia niektoré sily rozdeľovať Slovákov na dobrých Slovákov a zlých Slovákov, na tých, ktorí sa zaslúžili, a tých, ktorí sa nezaslúžili,“ vysvetlil herec. 
 
Podľa exministra ide o vzájomné obviňovanie sa dvoch krajných názorových skupín, ktoré sa vzájomne obviňujú a vyhlasujú svoje vlastné zásluhy. „Na jednej strane sú takzvaní komunisti a hejslováci, o ktorých tí nespochybniteľní majitelia pravdy a na druhej strane tvrdia svoje, ale kto sme my ostatní? Ja nie som ani komunista a hejslovák, ale nie som ani nespochybniteľný majiteľ pravdy,“ dodal. 

Vzostup a pád mečiarizmu

Kňažko sa dostal aj k mečiarizmu a povedal, že táto éra slovenskej politiky trvá od roku 1994, od takzvanej noci dlhých nožov. „Od tej doby je mečiarizmus, nie od čias, keď sa Mečiar narodil či chodil do základnej školy, či ho objavil Fedor Gál a vychvaľoval ako génia, či ho nominovali do volieb. Urobili z neho ministra vnútra, neskôr premiéra, ale ja som bol vraj vinný za to, že z neho už vtedy najpopulárnejšieho politika urobil niekto iný.“
 
Došlo aj na dôvody, pre ktoré Kňažko istý čas kráčal v politike po boku Vladimíra Mečiara. „Išiel som s ním časť cesty, aký som mal výber? Bol som v reálnej politike, zúčastnil som sa volieb ako Mečiar. Nesnažil som sa riadiť bez legitimity ústredné orgány štátnej správy ako politbyro,“ obhajoval svoje kroky exminister. 
 
V druhej polovici rozhovoru prišla reč aj na koniec éry Vladimíra Mečiara na čele Slovenskej republiky. Ani v tomto prípade nechýbalo zdôvodnenie, čo spôsobilo pád mečiarizmu. „To neboli hysterické výkriky spoza (rieky) Moravy ani hejslováci a komunisti. To boli konkrétne politické strany, ktoré na Slovensku dokázali nájsť kompromis a spojiť sa v Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK), kde boli odľava doprava všetci,“ zdôvodnil. 
 
Podľa Kňažka to boli práve spomínaní politici, ktorí presvedčili Slovákov, že krajinu je nutné viesť iným smerom. Herec tiež tvrdí, že priepasť medzi majiteľmi absolútnej pravdy a hejslovákmi a komunistami by sa mala zmenšovať a nie prehlbovať. 

Rozdelená spoločnosť

V znamení vyznamenaní pri príležitosti 25. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa niesla celá záverečná štvrťhodina rozhovoru v Rádiu Aktual. Moderátorka Zuzana Martináková uviedla, že ju prekvapilo, keď Fedor Gál dostal od Andreja Kisku štátne vyznamenanie, a pripomenula komentáre k tejto téme, ktoré podľa nej polarizujú spoločnosť. Martináková uviedla, že práve takéto výročia by mali slúžiť na zbližovanie a nie rozdeľovanie spoločnosti. 
 
„Vždy je problém, keď sa medzi nás vkráda lož, demagógia, pokrytectvo. Skúsme sa teda držať faktov a potom ich môžeme rôzne interpretovať, pretože medzi skutočnosťou a interpretáciou skutočnosti je dosť veľký priestor, ale to už je otázka názoru a prispôsobenia sa tomu, ako vnímame svet, ale ak začínajú byť rozdiely vo faktoch a vydávame svoje interpretácie za skutočnosti, nastáva nebezpečná situácia, nastávajú konflikty,“ povedal Kňažko. 
 
Herec súhlasil s moderátorkou, že 25. výročie vzniku SR a odovzdávanie cien prezidentom bola skutočne dobrá príležitosť na akési zmierenie a konštatovanie, že sa niečo podarilo. „Na jednej strane tvrdiť, že vznik štátu nie je ani tak dôležitý, ako jeho charakter, je hrubá, nezmyselná demagógia,“ tvrdí Milan Kňažko. 

Babrácke a servilné vedenie VPN

Posledná desaťminútovka patrila v rozhovore Kňažkovmu monológu o dôvodoch politickej spolupráce s Vladimírom Mečiarom. 
 
„Keď už raz niekto Mečiara objavil, a nebol som to ja, tak ja nemám problém priznať, že som sa vtedy rozhodol pre už vtedy najpopulárnejšieho politika, pretože nie ja som z neho urobil ministra vnútra, nominoval do volieb, urobil premiérom. Za toto nech nesie zodpovednosť ten, čo to urobil,“ zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia.   
 
Kňažko pritom nijako netajil spoluprácu s Mečiarom a patrične ju aj zdôvodnil. „Čo som si mal vybrať? Bol som v reálnej politike, zvolený s nejakými 250-tisícmi krúžkami. Mohol som si vybrať komunistov. Tak to ja asi nie. Kresťanských demokratov takisto nie. Potom to bola ešte SNS, chceli, aby som bol ich predseda, to som odmietol. Potom som mal babrácke, nekompetentné a servilné vedenie ľudí, ktorí nemali legitimitu vo VPN, a tých treba pomenovať, to je fakt: Gál, Zajac, Flamik,“ povedal a dodal, že s tým nemá problém. 
 
Kňažko trojicu menovaných pánov vyzval, aby vzali svoju zodpovednosť, ale aby neprekrúcali fakty. „Hovoriť dnes spôsobom, že síce som nechcel ten štát, ale chcel som charakter toho štátu, tak to je už otázka pre odborníkov. Ja sa k tomu už viac neviem vyjadriť. Aj nechcené dieťa, ktoré sa narodí náhodou, ak ho chceme vychovávať, tak sa musí narodiť. To, že vzniklo spojením alkoholika s prostitútkou – hovorím v alegórii – to hádam nie je vina toho dieťaťa. Tak ho poďme vychovávať, kaziť alebo viesť k dobrému, ale nehovorme, že poďme ho viesť k dobrému, ale nemalo sa narodiť. V tom je tá absurdita, na ktorú chcem poukázať.“

Budem osobný

Kňažko sa nezdržal osobného útoku na Fedora Gála. Práve on patril k tým, ktorí si z rúk prezidenta Andreja Kisku prevzali ocenenie pri príležitosti 25. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky. „Nechcem byť osobný, ale môžem byť a budem, pretože tieto lži sa naďalej kopia a vyšla kniha, ale nikto do nej nezakladá záložky, že je lož, že mi písal prejav Svěchota alebo Cibuľa. Ani len čiarka. Je lož, že som od januára vedel, kto je Mečiar. Musím len povedať na adresu pána Gála, že klame,“ obvinil herec bývalého šéfa VPN. 
 
Prišlo aj na zdôvodnenie toho, prečo by Gál vo svojej knihe klamal. „(Gál tvrdí) že odišiel, pretože musel. Odišiel, pretože je zbabelec. My sme tu zostali a tiež nám pľuli do piva a hádzali vajcia po nás, ale to je osobné riziko,“ povedal herec rozhodne. 
 
Kňažko ku Gálovi dodal, že sa s ním rád stretne a vydiskutuje si s ním udalosti 90. rokov, ale bol by rád, keby o tejto veci prestal klamať. 

Ľudia nesmú byť ľahostajní

V závere takmer hodinového rozhovoru Kňažko odkázal Slovákom, že všetci sme štát a každý občan si preto musí brániť svoje práva každý deň, ak si ich nebude brániť, tak o ne príde. „Politici pôjdu až tam, kam ich ľudia pustia.“ Dvadsaťpäť rokov od vzniku samostatnej SR Kňažko opísal ako úspešný príbeh, ktorý mohol byť úspešnejší. „Demokracia si vyžaduje silnú verejnú mienku a záujem všetkých,“ povedal. 
 
Ľudia nesmú byť podľa Kňažka ľahostajní, inak pôjde politika pomimo nich a potom si povedia, že aj ten, koho si zvolia, sa im spreneverí. Aj na sklamanie z volených zástupcov ponúka herec riešenie. „Nech idú do ulíc, nech protestujú. Samozrejme, mierovo, nevolám ľudí, aby sa dopúšťali násilia, ale nech dajú najavo svoj názor. Stačí pár tisíc ľudí a politici si to rozmyslia,“ dodal exminister. 
 
Verejnosť má podľa Kňažka silu, ale musí ju vedieť aj chcieť prejaviť. Herec dodáva, že najdôležitejšia v štáte je spravodlivosť. „Ak si nie sme rovní pred zákonom, štát sa zosýpa pomedzi prsty,“ povedal. 
 
Kňažko ocenil, že Slovensko zostalo aj po vzniku samostatného štátu v európskych a medzinárodných štruktúrach.
 
Meno Milan Kňažko sa v minulosti skloňovalo v súvislosti s prípadnou prezidentskou kandidatúrou. Herec niečo také odmietol a povedal: „Rozhodne nie!“
 
Celý rozhovor s Milan Kňažkom nájdete aj TU
 
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: top
Diskusia obsahuje 2 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Kiska je dobrý prezident, povedal Maďarič. Od smerákov si zlízol tvrdú kritiku: Jeho vyjadrenia škodia strane. Dostal nás do veľkých rozpakov

17:30 Kiska je dobrý prezident, povedal Maďarič. Od smerákov si zlízol tvrdú kritiku: Jeho vyjadrenia škodia strane. Dostal nás do veľkých rozpakov

Bývalý podpredseda strany Smer a súčasný minister kultúry Marek Maďarič rozvíril hladinu svojimi naj…