Kňazi s bradami, šaría v krajine a čítanie z Koránu pri korunovácii britského kráľa. Nie, to nenavrhujú islamisti, ale anglickí biskupi

    0
    Anglickí biskupi (Autor: SITA)

    Chartres pochválil dvoch kňazov z londýnskej štvrte East End za to, že si nechali narásť bradu. Podľa biskupa v oboch prípadoch nešlo iba o „vec módy,“ ale o úprimnú snahu „natiahnuť ruku“ k početnej imigrantskej komunite Bengálčanov, ktorí sú vo väčšine moslimského vierovyznania. Chartres tvrdí, že nejde o nič iné ako o uznanie skutočnosti, že v mnohých blízkovýchodných kultúrach je zarastená vizáž spájaná so „svätými mužmi“.

    Povinná brada

    Brada nie je pre kresťanských duchovných cudzím prvkom. S bradou je koniec-koncov zobrazovaný aj Ježiš Kristus, pričom dodnes je rozšírená najmä medzi duchovnými východných cirkví. V islame je brada považovaná za okrasu a symbol mužnosti. Za nevyhnutný prvok mužského výzoru ju vnímajú aj ortodoxní židia, podľa ktorých je holenie sa zakázané v Levitikuse Starého zákona. Brada je však v súčasnosti neobvyklá medzi duchovnými západných cirkví, medzi ktoré patria napríklad rímskokatolícka cirkev, evanjelická cirkev augsburského vyznania alebo Chartersova vlastná anglikánska cirkev.

    Je to super, zavolal ma do mešity

    Niektorí anglickí kňazi, ktorí sa pre porast rozhodli, si ho však nevedia vynachváliť. „Moslimský priateľ mi povedal: požičiam ti moju čiapku a môžeš so mnou ísť na piatočnú modlitbu. Povedal to žartovne, ale bolo to veľmi utvrdzujúce,vyhlásil londýnsky kňaz.” Podobne sa vyjadril aj ďalší duchovný: „Jeden chlapík za mnou prišiel asi pred rokom a pol a povedal mi: Môžem ťa rešpektovať, pretože máš bradu'.“

    Oficiálne náboženstvo v úpadku…

    Anglikánska cirkev má v Británii špeciálne postavenie. Je oficiálnym náboženstvom Anglicka a Walesu a časť jej biskupov má stále miesto v britskom parlamente. Hlavou cirkvi je britská kráľovná, najvyššie postaveným predstaviteľom kléru je však biskup z Canterbury. Napriek svojmu tradične silnému postaveniu cirkev vedie veľmi ústretovú politiku k náboženským menšinám, ktorú jej kritici označujú za prehnanú.

    Bývalý arcibiskup z Canterbury Rowan Williams napríklad v roku 2008 vyhlásil, že v Británii je nevyhnutné, aby sa prijali niektoré prvky islamského práva – šaríe. Tým by sa pre moslimov uzákonila možnosť výberu riešiť niektoré konflikty podľa ich zákonov alebo podľa britského občianskeho práva. Podľa arcibiskupa by sa to malo týkať napríklad rozvodov, prípadne riešenia finančných sporov, pretože islam nedovoľuje inštitút úrokov.

    Williams svoj návrh odôvodnil tým, že prijatie niektorých prvkov islamského práva by umožnilo britským moslimom väčšiu integráciu. Údajne by si potom nemuseli vyberať medzi „kultúrnou lojalitou a lojalitou voči štátu“.

    Svojím návrhom vyvolal arcibiskup na jednej strane súhlas britských moslimských organizácií, na druhej strane zase zdesenie časti verejnosti a britskej národnej laickej organizácie. Myšlienku okamžite odmietol vtedajší premiér Gordon Brown, ako aj konzervatívna strana.

    Nech sa modlia za britské ozbrojené sily

    Williamsove výroky však zďaleka neboli jedinými ústretovými signálmi anglikánov voči moslimom. Asi pred rokom oxfordský biskup Richard Harries navrhol, aby bola budúca korunovácia panovníka sprevádzaná nielen čítaním z Biblie, ale aj z Koránu. To už ale poriadne vytočilo niektorých konzervatívnych Angličanov. „Ak tu budeme praktikovať inkluzívnu pohostinnosť, tak by mala byť opätovaná. Židia v tejto krajine odriekajú v synagógach modlitbu za kráľovnú. Vždy, keď navrhnem, aby sa to robilo aj v mešitách, tak všetci moslimovia mi hovoria, že je to veľmi provokatívne. Ak by malo byť čítanie z Koránu počas korunovácií, tak zaiste by bolo dobré žiadať, aby sa všetky mešity v tejto krajine každý týždeň modlili za kráľa a ozbrojené sily,“ konštatoval britský konzervatívny komentátor Douglas Murray.

    - Reklama -