Profil politika na PL slúži na spájanie poslanca a občana. Zástupca liberálnej strany SaS Martin Klus podobne ako jeho kolegovia z parlamentu dostáva na profile otázky od našich čitateľov. Prinášame vám sumár toho najzaujímavejšieho, čo ste sa Martina Klusa opýtali.
Spor fašizmus – antifašizmus
Zvolebnieva sa… Vynárajú sa prvé mená potenciálnych kandidátov na osem županských stoličiek. Koalícia mení pravidlá volieb, ozývajú sa hlasy politológov či politických analytikov, ktorí predvídajú a ponúkajú analýzy. Čitatelia Parlamentných listov vnímajú blížiace sa voľby a svoje otázky smerujú aj na kandidáta za stranu SaS Martina Klusa, ktorý by sa mal uchádzať o post župana v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK). Okrem aktuálneho župana Mariana Kotlebu, ktorý je zároveň aj predsedom Ľudovej strany Naše Slovensko, sa v tomto kraji skloňuje aj meno ďalšieho možného kandidáta, a to historika a súčasného riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva. Politický analytik Michal Horský si myslí, že Mičev „musí predovšetkým získať podporu Smeru a ostatných vládnych strán. Ako samostatný kandidát prakticky nemá šancu”. Viac sme o tom písali TU.
Pre čitateľa PL je záhadou, že Stanislav Mičev má podporu u mladých ľudí, čo ho prekvapuje a saskára sa pýta na vysvetlenie, čo je za tým. Klus otvorene hovorí, že nevie, z akých prieskumov čitateľ vychádza, ale rád by ich videl, aby mohol adekvátne reagovať na otázku. „Ak by to bolo tak, ako píšete, potešilo by ma to určite viac ako prieskumy, ktoré hovoria o rastúcej podpore strany ĽS NS medzi mladými ľudmi a obzvlášť prvovoličmi,“ upresnil liberál.
Klus sa netají, že v BBSK aktívne pracujú na vytvorení širokej koalície vrátane SMK a nevylučuje ani Most-Híd. Na otázku, či je väčším protikandidátom pre neho Kotleba alebo Mičev, odpovedá, že problémom pri spomínaných pánoch môže byť otočenie voľby predsedu výhradne do sporu fašizmus – antifašizmus. „Úprimne povedané, ja mám z občanov nášho kraja pocit, že očakávajú skôr niekoho, kto príde s konkrétnymi riešeniami, ako urobiť kvalitu života v kraji lepšou…,“ vyjadril sa.
Multikulti, utečenci a Merkelová
Čitateľka Parlamentných listov upozorňuje Klusa na jeho multikultúru a oddanosť USA demokracii. Jedným dychom sa pýta, či slniečkarom neprekážajú zástupy migrantov, ktoré sa „valia“ do Európy. Liberál odpovedá postupne, na margo multikultúry pripomína, že pochádza z Banskobystrického kraja a časť histórie tohto kraja, keď prekvital, je spojená s pôsobením nemeckých, ale aj maďarských, talianskych, rumunských, bulharských a iných “prisťahovalcov”. „Som presvedčený, že práve vo vyváženej rozmanitosti je budúcnosť a prosperita. Krajiny ako Kanada, Austrália či Veľká Británia sú toho typickými príkladmi,“ približuje svoj postoj a pokračuje: „Dôležité je však to slovo vyváženej a dodal by som k tomu ešte aj rozumne organizovanej prisťahovaleckej politike.“
Liberál sa zároveň vyhradzuje voči označeniu slniečkar, ktorému neprekážajú migranti prichádzajúci do Európy a čitateľke odporúča, „využite, prosím, vyhľadávač a celkom určite v ňom nájdete desiatky mojich príspevkov, ktoré hovoria presný opak“.
Vyberám si Západ. Nechýba ani tretí sektor
V druhej časti odpovede Sulíkov poslanec reaguje na tvrdenia, že je oddaný americkej demokracii, ktorú vysvetľuje tým, že pre neho ako politika je dôležitá európska skúsenosť, pokiaľ ide o vzťah k veľmociam USA vs Rusko, a tá podľa jeho názoru hovorí jasnou rečou. „Sloboda, demokracia a prosperita prichádzali takmer výhradne s angažovanosťou USA v tomto priestore, zatiaľ čo totalita, invázie a nesloboda, spoločne s čižmami vojakov Červenej armády a ich nasledovníkov,“ vysvetľuje a dodáva, že ak si môžeme vybrať, či chceme patriť na Východ, alebo Západ, on si vyberá Západ. „Úprimne, desia ma ľudia, ktorí tak rýchlo zabudli na február 1948 či august 1968, keď už nechcú vidieť, čo sa napr. deje už takmer tretí rok v susednej krajine, ktorej územie okupuje iný štát len preto, lebo sa tak rozhodol,“ dodal.
Ďalšieho čitateľa zaujímalo, kedy budeme mať na Slovensku zákon, ktorý by vymedzoval rámec organizačne a aj finančne k fungovaniu MNO, OI ako aj tretieho sektora, lebo ich považuje za najväčších škodcov štátu. Klus netají svoje prekvapenie a hovorí, že by bolo zaujímavé zistiť, v čom konkrétne považuje aktivity tretieho sektora za škodlivé pre štát. Ako saskár priznáva, on sám je dobrovoľnícky angažovaný vo viacerých mimovládnych organizáciách a je za nimi celý list verejnoprospešných aktivít, ktorým sa venujú. „Za ďaleko väčší problém pokladám pôsobenie celkom iných, zriedkakedy registrovaných jednotlivcov či skupín, ktoré nielen v našej krajine šíria klamstvo a propagandu mocnosti nadväzujúcej na tradíciu zavádzania totality či vojenských invázií v tejto časti Európy,“ odpovedal Klus. Ktoré to sú, však už poslanec neuviedol.
