Profil politika na PL slúži na spájanie poslanca a občana. Zástupca liberálnej strany SaS Martin Klus podobne ako jeho kolegovia z Národnej rady Slovenskej republiky dostáva na profile otázky od našich čitateľov. Prinášame vám sumár toho najzaujímavejšieho, čo ste sa Martina Klusa opýtali.
Klamstvo a manipulácia sú politickou pracovnou metódou
Začiatkom novembra celý svet upieral oči na Spojené štáty americké, keďže práve v tejto krajine si jej obyvatelia volili novú hlavu štátu. Američania si vyberali medzi republikánom Donaldom Trumpom a demokratkou Hillary Clintonovou. Viaceré médiá a prieskumné agentúry pripisovali víťazstvo práve manželke bývalého amerického prezidenta, Clintonovej. Voľby nakoniec priniesli prekvapenie a do prezidentského kresla zasadne Donald Trump. Čitateľov PL zaujímalo, prečo sa médiá a agentúry mýlili, na čo sa Klus domnieva: „Podobne ako v slovenských končinách v prípade ĽS NS aj v amerických voľbách (a pravdepodobne to tak bude aj vo francúzskych či nemeckých budúci rok) čelíme fenoménu tzv. skrytého kritického voliča.“
Ako ďalej vysvetľuje, ide o voliča, ktorý z rôznych dôvodov svoju preferenciu agentúram neodhalí a prichádzajú z nej výsledky plné prekvapenia. „Osobne ma výsledky amerických volieb po brexite už neprekvapili. Tzv. postfaktuálna doba, kde klamstvo a manipulácia sú politickou pracovnou metódou viac ako kedykoľvek predtým, sa začína vážne prejavovať v rozhodovaní občanov,“ myslí si saskár.
Voľba nového prezidenta ovplyvní viacero vecí. Jedným z nich môže byť aj Dohoda o Transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými (TTIP). Klus sa vyjadril, že k procesu prijímania TTIP i niektorým jej ustanoveniam majú v SaS dlhodobo výhrady. „Stále si však myslíme, že je v dnešnom globalizovanom svete lepšie, ak spolu štáty a súštátia obchodujú, ako by mali viesť vojny a spory,“ tvrdí.
Podľa jeho názoru, ak prezident Trump naplní svoje predvolebné sľuby, čo sa zatiaľ ukazuje, že nehrozí, tak je TTIP v súčasnej podobe mŕtve. To však neznamená, že je mŕtva aj diskusia o spoločnom obchode a jeho pravidlách, lebo by to bolo nevýhodné pre EÚ aj USA.
Uzavrieť hranice a vystúpiť z EÚ a NATO znamená fatálny pokles životnej úrovne
Čitateľ Parlamentných listov sa liberála opýtal, či by nebolo lepšie mať silný štát s vlastnou menou a zákonmi namiesto toho, ako byť pod vplyvom globálnych finančných hráčov. Podľa Klusa je však globalizácia a proces s ňou spojený už v štádiu, keď je nezastaviteľný. „Zoberme si krajinu, ako je Slovensko, ktorá je jednou z najotvorenejších ekonomík sveta, potravinovo a obranne nesebestačnou,“ približuje a pokračuje, že deglobalizačné tendencie by pre nás znamenali problém.
„Uzavrieť hranice a vystúpiť z EÚ a NATO, ako to hlása jedna parlamentná politická strana, by znamenalo okamžitý a fatálny pokles životnej úrovne obyvateľov. Je zaujímavé, že tí istí, ktorí horlivo žiadajú dopadové štúdie dohôd ako CETA a TTIP, sa ani náhodou nepokúšajú o kvantifikáciu vlastných bláznivých nápadov…,“ približuje saskár.
Pri nepresných či možno zavádzajúcich verejných prieskumoch vyvstala otvorená otázka, ktorý je vlastne dôveryhodný, na čo Klus rovnako otvorene odpovedá. „Ja za jediný relevantný prieskum verejnej mienky považujem voľby,“ tvrdí a vysvetľuje: „Slovenské i americké voľby hovoria v tejto veci jasnou rečou. Problém možno nie je ani tak v skorumpovanosti agentúr (čo sa nedá, obzvlášť v našich podmienkach, vylúčiť), ale najmä v neochote voličov odhaliť skutočnú politickú preferenciu (viď ĽS NS či Trump).“
Dúfam, že sankcie voči Rusku zostanú
Po uplynulých amerických voľbách sa môže zmeniť aj postoj štátov k Rusku a k sankciám pre Putinovu krajinu za anexiu Krymu na Ukrajine. Liberál verí, že v USA aj v EÚ zdravý rozum zvíťazí a kým sa prezident Vladimir Putin bude tváriť, že anexia Krymu a rozvracanie východu Ukrajiny už preňho nie sú témou, tak sankcie zostanú. Jedným dychom dodáva, že ak sú sankcie už neúčinné, „je načase hľadať spôsoby ich zefektívnenia a nie rozmýšľať nad ich zrušením. To by totiž mohlo ruské ambície v tomto regióne výrazne posilniť, čo po našich skúsenostiach z rokov 1948 a 1968 rozhodne nie je v záujme SR“.
Klus rovnako s obavami prognózuje, že postoj krajiny voči Rusku sa zmení aj na základe toho, ako veľmi bude Donald Trump najmä v prvých mesiacoch obchodníkom namiesto politika. Nevylučuje, že sa môže de facto stať, že uznanie Krymu či zakonzervovanie stavu na východe Ukrajiny “zobchoduje” za niečo preňho zaujímavejšie.
