Klaus spomínal na svoj júnový výlet do Berlína, kde sa zúčastnil na diskusii o migrácii, ktorú organizoval spolok, „ktorý formálne nemá s AfD nič spoločné“, ako sám uviedol. Opäť ho však privítalo vľúdne publikum, ktoré na jeho osobu pozeralo ako na morálnu podporu.
Klaus tiež prehovoril o tom, že v súčasnosti sú dve strany barikády. „Na jednej strane, a to je moja strana, stojí sloboda, demokracia, suverenita národných štátov, patriotizmus (či vlastenectvo), cesty do cudziny a pobyty v cudzine namiesto migrácie, Hayek a freiburgská škola,“ poznamenal s tým, že jeho strana je „mierumilovná, zdvorilá a ochotná diskutovať“.
„Na druhej strane, a to sú oni, je politická korektnosť, multikulturalizmus, masová migrácia, pani Merkelová, páni Juncker a Schulz,“ pokračoval Klaus. „Táto strana je autistická, arogantná, agresívna a monologická.“
Rozpísal sa však aj o ďalších problémoch, ktoré predstavuje napríklad zelená energetická politika obnoviteľných zdrojov či samotný Berlín. „Berlín je zvláštne kozmopolitné mesto, ja ho však nejako necítim a nemusím. Nezodpovedá môjmu pohľadu na svet. Je zelené (ideovo), je batôžkarské (pre mňa je to nešťastný symbol revolučného zvratu šesťdesiatych rokov), je cyklistické (berlínska rovina tomu nahráva, ale do miest patria autá, nie cyklistika), je podivné – svojou architektúrou – moderné,“ napísal Klaus o hlavnom meste Nemecka.
Pár slovami sa zmienil aj o druhom mieste Alternatívy pre Nemecko v krajinských voľbách v Meklenbursku-Predpomoransku, kde sa AfD dostala pred CDU Angely Merkelovej.
“A nakoniec jedna – opäť zdanlivá – maličkosť, ktorá je však priamo symbolom nového feministického, zeleného, rovnostárskeho, po nemecky, šport velebiaceho pohľadu na svet. V rannej berlínskej dopravnej špičke (a dopravným chaosom tisícov áut a bicyklov sme dali prednosť chodkyni a takmer ju zrazil vedľa nás rýchloidúci cyklista, ktorý jej prednosť nedal) oproti nám išla na bicykli žena, ktorá mala v akomsi kočíku pred sebou dve malé deti a na prsiach tretie dieťa. To nie je výraz zúfalej sociálnej situácie tejto ženy, to je od nej zámerná agresívna symbolika. Skoro sa bojím na záver povedať, že práve táto momentka je pre mňa zhrňujúcim symbolom tejto mojej krátkej návštevy Berlína,“ dokončil Klaus svoje zamyslenie.
