Andrej Kiska bol doposiaľ počas svojho prezidentovania vo svojich vyjadreniach k súčasnej vláde pomerne zdržanlivý a výraznejšia kritika z jeho strany sa na margo vládnej koalície neobjavila. V posledných dvoch týždňoch však vystúpil proti vláde hneď dvakrát.
Najprv Kiska otvorene skritizoval vrchných vládnych predstaviteľov vrátane premiéra po tom, ako sa ho jeden prezident moslimskej krajiny, ktorá je členom bezpečnostnej rady, opýtal, či skutočne nenávidí moslimov a on musel vysvetľovať, že tieto názory, ktoré niektorí vrchní predstavitelia slovenskej vlády prezentujú, nereprezentujú zahraničnopolitický postoj našej krajiny. Kiska zároveň vyhlásil, že takéto výroky nakoniec aj poškodili Lajčáka, keď sa uchádzal o post generálneho tajomníka OSN.
Druhýkrát sa do kritiky vlády vložil prezident v prípade Dankovej novely rokovacieho poriadku. Využil svoje ústavné právo a novelu ako prezident vetoval a vrátil tak do parlamentu na prerokovanie. Svoje konanie v tejto veci odôvodnil tým, že novela môže byť „neprimeraným politickým tlakom aktuálnej vládnej väčšiny zameraným na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou“.
V súvislosti s takouto zmenou prezidentovej rétoriky sme oslovili poslancov s otázkou, či môže ísť podľa nich z prezidentovej strany o akúsi snahu zviditeľniť sa a prípadne o prípravu na potenciálny štart novej politickej strany, s ktorou by Kiska mohol dosiahnuť až na kreslo premiéra, o ktorej sa v parlamente už dlhšie šušká.
Dušan Jarjabek zo Smer-SD si myslí, že by teoreticky mohlo ísť o takúto snahu. Tvrdí, že o Kiskovom zakladaní strany sa už dlho pošuškáva aj v parlamente. Či nakoniec strana vznikne, je podľa neho na poradcoch pána prezidenta, ktorí sa okrem iných vecí určite bavia aj o tomto. „Ja na vzniku takejto strany nevidím nič zlé a ani na tom, aby Kiska ašpiroval na predsedu takejto strany,“ povedal Jarjabek.
Peter Pčolinský zo strany Sme rodina si myslí, že Kiska pôjde po skončení prezidentského mandátu do založenia parlamentnej strany, „mám dojem, že prezidentovanie ho veľmi nebaví“, vysvetľuje. Podľa neho sa Kiska javí ako človek, ktorý má rád moc a funkcia prezidenta je skôr reprezentatívna ako výkonná a preto by sa vôbec nečudoval, keby Kiska založil vlastný politický subjekt. Ako prezident má podľa neho Kiska nejaký počiatočný výtlak, ale hodnotiť teraz ako by bol úspešný, by bolo predčasné. Ako prípadnú možnú konkurenciu by však novovzniknutú stranu nevidel.
Možný vznik Kiskovej strany pripúšťa aj Alojz Hlina z KDH. „Vylúčiť sa to nedá a Kiska sa javí ako veľký pragmatik a preto to určitú logiku dáva, ale či to tak skončí, to vie iba on,“ vyjadril sa. Otázkou je podľa neho aj to ako by sa potenciálna strana profilovala, lebo základ politického spektra v západných civilizáciách má tvoriť silná konzervatívna strana a poriadny sociálni demokrati, a následne okolo toho môžu existovať liberáli, zelení a teraz, bohužiaľ, už aj extrémistické strany. Konzervatívnu stranu tu už však podľa Hlinu prezentuje KDH, „konzervatívni demokrati sme tu my a to je naša komunikačná stratégia“. Hypoteticky by si ale vedel predstaviť spoluprácu, lebo na spolupráci by mala byť postavená politika bez ohľadu na to, vynímajúc extrémistov, kto je komu sympatický alebo nesympatický.
Edita Pfundtner z Most-Híd aj nezaradený Peter Marček sú tiež presvedčení, že je pokojne možné, že Kiska bude v budúcnosti pôsobiť v politike aj ako predseda novej strany. „Kiska bol od začiatku prezident, ktorý sa javil ako aktívny typ,“ myslí si Pfundtner. Marček zase povedal, že „keby Kiska v ďalšom volebnom období prezidentský post už nezastával, mohol by sa pokojne venovať politickej činnosti v novej strane“.
S väčšinovým názorom razantne nesúhlasí Jozef Viskupič z OĽaNO. Nemyslí si, že by Kiska chcel zakladať stranu a odmieta, že by prezidentove nedávne vystúpenia proti vláde mali čo dočinenia s takýmito jeho ambíciami. Podľa neho je Kiska nadstraníckym prezidentom a nevidí preto dôvod na to, aby zakladal stranu. Do určitej miery s ním súhlasí aj Peter Osuský zo SaS, ktorý si rovnako nemyslí, že by mali nedávne prezidentove činy akýkoľvek súvis s potenciálnym zakladaním novej strany a zároveň prízvukuje, že Kiska konal tak, ako by mal konať každý správny prezident, lebo to je súčasť jeho práce, v čom sa zhoduje s ním aj Viskupič. Na druhej strane podľa Osuského nie je vylúčené, že prezident v budúcnosti stranu zakladať bude, no to nemôže okrem neho samého v súčasnosti vedieť nikto.
Autor: Dominik F.
