Moderátor v úvode Bugárovi pripomenul, že napriek vyhláseniam vlády o úspechoch nášho hospodárstva žije podľa štatistík pod hranicou chudoby až 670 000 Slovákov. Predseda koaličnej strany Most-Híd priznal, že toto číslo je privysoké a aj preto treba podľa neho budovať nové pracovné miesta a podnikať ďalšie kroky na boj s chudobou.
Na pretrase bola, tak ako už viackrát pri debatách s predstaviteľmi vlády, minimálna mzda a jej zvyšovanie. To je podľa Bugára namieste, ale zároveň treba podľa neho myslieť aj na matky s deťmi či pracujúcich dôchodcov. Most-Híd navrhuje, aby si dôchodcovia mohli popri poberaní penzie privyrobiť viac bez toho, aby na ňu stratili nárok.
„Ak sa krajine darí ekonomicky, musia to cítiť aj ľudia. Nejde to ako skok. Musíme to robiť tak, aby (sa) každému niečo ušlo,“ povedal Bugár na margo boja proti chudobe.
Všade chýbajú peniaze
Keďže sa podľa vyjadrení vládnych predstaviteľov slovenskej ekonomike darí, bola namieste otázka, ako zvýšiť životnú úroveň Slovákov. Podľa Bugára nejde o to, čo tvrdia koaliční partneri, ale o to, že ekonomike sa skutočne darí. „Všade chýbajú peniaze a keďže sa ekonomike darí, musíme pridať,“ povedal Bugár.
Pri boji s chudobou a nezamestnanosťou je podľa poslanca potrebné hľadať kompromis aj so zamestnávateľmi, ktorí odmietajú napríklad navrhované zvyšovanie príplatkov za sviatky a nočné. Podľa malých a stredných podnikateľov by boli pre nich takéto príplatky likvidačné. Bugár tvrdí, že je potrebné „nájsť opatrenie, ktoré sa nedotkne malých podnikateľov“.
Každá zo strán koalície má podľa predsedu Mosta-Híd svoje vlastné predstavy o tom, ako vyhovieť zamestnancom a nájsť pritom kompromis so zamestnávateľmi.
Otváranie listov
Reč bola v nedeľňajšej debate na TA3 aj o nedávnom prípade otvárania listov v národnej rade. Béla Bugár ako podpredseda parlamentu rázne odmietol, že by niekto z podateľne, či dokonca vládnej koalície čítal listy určené pre poslancov, a načrel do minulosti.
„Hovorí sa, že je v národnej rade napätie. Pán Sulík dva týždne po voľbách povedal, že nám narobí zo života peklo za to, že sme išli do tejto koalície,“ pripomenul podpredseda NR SR minuloročné slová europoslanca a lídra SaS.
Práve sľub Richarda Sulíka sa teraz podľa Bugára naplnil, keď opozícia prišla s otváraním listov. „Ak niekto vraví, že sa listy čítali, tak je klamár,“ povedal rozhodne líder koaličnej strany.
Bugár zopakoval to, čo už zaznelo z úst viacerých predstaviteľov vládnej koalície k tejto téme, a to že nešlo o čítanie obsahu listov, ale toho, čo je na nich napísané, a ak išlo o vulgarizmy, boli otvorené pre zistenie prípadného bezpečnostného rizika.
Moderátor sa však pozastavil nad tým, keď Bugár uviedol, že listy sa dajú otvárať aj tak, aby to nikto nezistil. „Ak by sme chceli otvárať listy, tak existujú spôsoby, aby sa to nezistilo,“ šokoval Bugár, ale vzápätí uviedol, že nič také koalícia ani nikto z parlamentu nerobil.
Bugár sa vyjadril aj k situácii okolo poslanca Igora Matoviča, ktorý sa po údajných vyhrážkach rozhodol nechodiť na zasadania národnej rady, ale mandát nepoložil. „Matoviča dobehol jeho vlastný štýl politiky. Bumerang sa mu vrátil,“ skonštatoval Bugár na margo Matovičových vyjadrení o tom, že sa mu ktosi vyhráža, že mu „nájde vlak“.
Verejnoprávnosť musí byť
Postoj predsedu Mosta-Híd k verejnoprávnemu médiu je jasný. „Verejnoprávnosť RTVS musí byť zachovaná, z toho sa nedá cúvnuť. Vidíme, že RTVS urobili v poslednej dobe rôzne pozitívne zmeny,“ povedal Bugár.
Poslanec dodal, že nesúhlasí s návrhom SNS, aby sa z verejnoprávnej televízie stala štátna. Aj Bugár podobne ako pred ním opakovane premiér Robert Fico naznačil, že verejnoprávne médiá podľa neho neinformujú dostatočne o úspechoch vlády.
„Politik do toho nemá čo kecať,“ povedal Bugár potom, čo predstavil svoju víziu verejnoprávnosti. „Ja nechcem zasahovať do dramaturgie. Len hovorím svoje videnie,“ bránil sa.
Transparentná verejná správa
Záver relácie V politike sa niesol v duchu transparentnej verejnej správy. Riaditeľ Operačného programu Efektívna verejná správa Samuel Arbe uviedol, že cieľom je skvalitniť fungovanie služieb, ktoré verejná správa občanom poskytuje, a zároveň zvýšiť informovanosť.
Mimovládne organizácie, ktoré dohliadajú na fungovanie verejnej správy, by podľa plánu vlády mali dostávať na základe žiadostí peniaze z 15-miliónového balíčka eurofondov určených na tento účel.
Pavel Sibyla z nadácie Zastavme korupciu plán vlády na dotovanie neziskoviek a spoluprácu pri odhaľovaní korupcie v štátnej správe privítal, no zaznelo aj jedno veľké ale. „Dá sa to oceniť, ale uvidíme, aká bude prax,“ dodal Sibyla.
Podľa právnika Andreja Leontieva musí existovať okrem dotácií aj „politická vôľa presadiť návrhy neziskových mimovládnych organizácií“, aby bola spolupráca medzi vládou a týmito organizáciami popri zefektívnení fungovania štátnej správy efektívna. „Vyvolať dojem, že neziskovky to vyriešia, nie je správne,“ povedal právnik.
Sibyla si v závere relácie vzal na pomoc vyjadrenie premiéra Fica, že na Slovensku je „problém s vnímaním korupcie“, a uviedol svoj osobný postoj k tejto téme. „Ak je problém s vnímaním korupcie, tak poviem môj osobný názor, nie je to len názor nadácie, pretože mám kolegov opačného názoru, tak v tom prípade už minister vnútra dnes nemal byť ten istý, ktorý je, pretože predstavuje pre viacerých ľudí symbol korupcie,“ udrel do vládnych radov Sibyla.
Prirovnanie Kaliňáka k Paškovi
Sibyla napadol aj obhajobu koalície tým, že minister Kaliňák mal vo voľbách širokú podporu voličov. „Keď bol predseda národnej rady pán Paška a riešila sa kauza cétečka, tak som nezachytil, že by zaznelo, že Paľo, máš 250-tisíc krúžkov, zostaň,“ povedal riaditeľ nadácie Zastavme korupciu.
V ďalšej kritickej poznámke sa Sibyla pozastavil nad reakciou ministra vnútra, ktorý sa obhajoval aj prácou zosnulého odborníka s kritickým postojom voči nemu. „Príde mi to pomerne zneuctenie jeho pamiatky, ak sa minister vnútra obhajuje Martinom Filkom,“ povedal Sibyla.
Konflikt záujmov?
Na TA3 padla v nedeľnej relácii V politike aj otázka, či nedôjde ku konfliktu záujmov, keď budú neziskovky zamerané napríklad na odhaľovanie korupcie v štátnej správe poberať dotácie práve od vlády, ktorú chcú kontrolovať.
Ján Hargaš zo Slovensko Digital povedal, že spoliehať sa na granty je pre neziskovky krátkozraké, pretože tie jedného dňa dôjdu a mali by sa preto zamerať na získanie financií v inej oblasti, kde ku konfliktu záujmov dôjsť nemôže. „Je na neziskovkách, či sa budú alebo nebudú cítiť v konflikte záujmov,“ povedal Hargaš.
Preto, že by neziskovky ako Zastavme korupciu mali dostávať peniaze od vlády, ktorú majú kontrolovať, sa zdvihla už pred televíznou debatou kritika.
Opozičná SaS ešte v piatok po oznámení zámeru vydala vyhlásenie, že „každá mimovládna organizácia, ktorá získa peniaze na boj proti korupcii od vlády pod vedením Roberta Fica, musí rátať s tým, že sa stane súčasťou jej falošnej propagandy“.
Celú reláciu si môžete pozrieť TU.
- Reklama -
