Priznám sa, že som sa po prečítaní niekoľkých výsmešných komentárov vo viacerých našich médiách na tému tichučkých mimoriadnych povýšení politikov do hodností kapitána či podplukovníka, alebo plukovníka, čo je už úplne jedno, niekoľkokrát zamyslel nad tým, čo by som týmto ako politik, ktorému sa splnil sen byť v parlamente, získal a čo by som stratil. Ak by som ako predstaviteľ štátu, ktorý sa nevie ani vyjadrovať, tlmočníci by mali problém pretlmočiť moje záhadné frázy a internetové servery by si z mojich politických vystúpení v televíziách robili posmešky, ktoré už videl celý národ a nevie čo si má o tom myslieť, určite by som neuvažoval nad tým, aby mi niekto rozkazom, ktorý je nad zákonom akurát tak v Džamahíriji, udelil hodnosť kapitána. Musel by som počítať s tým, že zbytočne vydráždim ľudí z ozbrojených zložiek a zborov, z ktorých mnohí drú ako kone, robia sviatky a piatky, denné a nočné a pohybujú sa akurát tak v prostredí práporčíckeho poschodia. Potom sú to i dôstojníci, ale limitovaní stropom vyšších hodností, ktoré sú dané pre určité tabuľkové miesto vo všetkých ozbrojených zložkách. No a aké je toto tabuľkové miesto, to azda nevie nikto, lebo odôvodnenie tohto nezmyselného konania tými, ktorí to spôsobili, národu určite nestačilo. Každý, kto to urobí, musí pri nedostatočnom vysvetlení udelenia hodnosti neoprávnenej osobe počítať s tým, že bude pred verejnosťou vnímaný ako ten, ktorému zo zadnej časti povýšeného trčia len topánky a túto situáciu ja, žiaľbohu, nepoznám, lebo som to nikdy neurobil a preto sa už k nej ďalej vyjadrovať nebudem. Viem ale jedno, že urobili dotyčnej osobe medvediu službu a tie výložky budú stáť veľmi veľa. Jedným slovom, ako sa hovorí v biznise, budú draho zaplatené a kapitálové akcie v podobe preferencií politickej strany pôjdu, ako hovoria bratia Česi, „ke dnu“.
Najlepšia pieseň je tá, ktorá príjemne lezie do ucha a nie do zadku
Podľa odborníkov to nebola stávka na istotu, ale má to spoločné znaky ako nesprávne nakladanie diletantom s finančným kapitálom. Uzavriem to jednoduchým konštatovaním, ktoré som videl nedávno v našej verejnoprávnej televízii v jednej relácii o tom, ako komisie v minulom režime zakazovali slovenským populárnym interpretom, ktoré piesne môžu spievať a ktoré nie. Veľmi som sa zasmial, keď sa najpopulárnejší spevák v Českej republike vyjadril, ako si pamätá, že jeden z významných osobností vtedajšieho socialistického šoubiznisu povedal odvážne členom komisie, že najlepšia pieseň je tá, ktorá príjemne lezie do ucha a nie do zadku. A ono to tak trošku platí i v prostredí ozbrojených zložiek a určite i v politike a ten, kto si to nevie dobre zanalyzovať a vyhodnotiť, robí obrovskú chybu. Nielen ľudia, ktorí žijú z rúk do úst, ale i tí, ktorí ešte ako tak finančne dýchajú na obidve pľúca, majú v prvom rade plné zuby manierov politikov, ktorí ich klamú a po dráždení ich ešte s takýmito detskými chorobami, na ktoré ani nepomysleli, už ani nehovorím a naozaj po tomto netúžia.
Tento národ už pozná aj pieseň kapitán Demo – Láska, pokora a sluníčko a poznal z histórie niekoľkých kapitánov, ako napríklad kapitána Nálepku, kapitána Dabača či kapitána Nema, ale všetko to boli osobnosti príbehov. Ak to aj boli hrdinovia v smutných príbehoch, tak tento posledný je najsmutnejší a bude veľmi smutný i pre jeho hrdinu, lebo keby sa stal či už premiérom, alebo prezidentom, čo sa už asi nestane, vždy ho budú všetci volať už len „kapitán“. Bohužiaľ, že je to tak, ale ono to už tak v živote chodí, že aké husle, taký tón.
Pozerajú ako barani
A keď už hovoríme o tónoch, tak myslím si, že v ďalšom poslednom probléme, ktorý sa týka hlavne peňaženiek tohto národa a peňaženiek silných ľudí, ktorí majú dosah na tri základné tepny národa a to sú životu dôležité zdroje ako voda, plyn a elektrina, je rozdiel akurát v tom, jedným sa budú vyprázdňovať a tým druhým plniť. Je to o to smutnejšie, že ľudia, ktorí mali na to dozerať a boli nominantmi politických strán, sa tvária akoby sa nič nedialo a zase sa to národ dozvie len vďaka opozičným politikom, ktorí ľuďom ukážu, ako to funguje aj s jednotlivými menami nominantov politických strán. Ja sa naozaj už nestačím diviť, či niekto naozaj stratí rozum, keď sa dostane do vyššieho poschodia politiky, alebo sa pomätie. Ľudia ťažko strávia zvýšenie cien za vodné a stočné a nestačia sa diviť, čo sa na nich vymyslí. Oznámi sa cena za vodomer a keď sa to rozráta na 12 mesiacov, tak je to lepšie oveľa, ako dvíhať postupne a pomaly. Podobné je to i so zvyšovaním poplatkov za elektrickú energiu a títo, ktorých národ zvolil a nedávno vykrikovali, ako urobia poriadok, sú ešte horší, ako tí, ktorí držia capa v záhrade štátneho úradu, ktorý má na to dozerať, aby k zvyšovaniu cien v prospech lobistov neprišlo. Je to niečo príšerné, čo sa už deje. Jeden vytvára tlak na druhého. Tlačí svojich straníckych nominantov – neodborníkov do dozorných rád a predstavenstiev a namiesto toho, aby tomu zabránili, tak pozerajú ako barani a tešia sa svojim pozíciám. Otázne je však dokedy? Toto pnutie má už tiež svoje hranice. Jeden gazda z politickej strany, ktorá podviedla ľudí, už dopadol dole hlavou na chrbát a môže byť rád, že nežijeme v inej dobe, keď za klamstvá dochádzalo k ukrižovaniu. Kandidátov na ďalších gazdov začína pribúdať a môžu ho veľmi rýchlo nasledovať. Zázvor je už po stáročia známy tým, že sa telu pomáha zbaviť okrem iného aj prebytočného hlienu. Voľby sú po stáročia známe tým, že sa ľudu pomáhajú zbaviť neschopných politikov, klamárov a špekulantov, ktorí sú pre národ oveľa nebezpečnejší ako hlien pre organizmus. A veľmi rýchlo môžu prísť nečakane, ako aj tvorba hlienu.
Dospeli sme do takého štádia, že deti nám utekajú do sveta a oznamujú svojim matkám: „Drž, mami, jeden koniec nite a ja idem odtiaľto radšej do sveta. Nemám byť prečo hrdý na túto krajinu. Ak by som sa stratil alebo ak ti bude ešte horšie, zatiahni, prosím ťa, a ja sa k tebe vrátim.“ Ale nezabudni, mami, bude to len z týchto dvoch dôvodov.
Zo školy si pamätám, že veľkému bedrovému svalu sa často hovorí, že je svalom duše. Tento sval, ktorý stabilizuje stred tela a ovplyvňuje pohyblivosť, rovnováhu, pružnosť a vôbec funkciu kĺbov okrem iného pomáha udržať telo vzpriamené a asistuje pri pohybe, kde umožňuje človeku spojiť sa s prítomným okamžikom, hlavne ak je naťahovaný, pričom dochádza k uvoľňovaniu napätia z tela.
Pokiaľ je sval zdravý je možné udržať energiu a upevniť duševné zdravie. Táto krajina už dávno stratila nielen duševné zdravie, ale potrebuje akútne aj výmenu bedrového kĺbu. Vyciciavajú sa z nej všetky živiny a nevieme, čo s tým. Pár jednotlivcov proti tomu bojuje a ostatní sa pozerajú. Nemusia bojovať, len nech nerobia znovu tie isté chyby pri každých voľbách.
Dlho predtým, než sa v našej mozgovej kôre vyvinula schopnosť hovoriť a organizovať, riadil sa mozog určitými inštinktmi pre prežitie a stavu „bojuj alebo umrieš“. V spoločnosti sa už dosahujú tie najvyššie stupne fyzického a emocionálneho napätia a ľudia túžia zlepšiť si svoj fyzický a duševný stav a pocítiť vnútorný pokoj. Niet už inej cesty.
Autor: Juraj Zábojník
| Juraj Zábojník je odborník v oblasti bezpečnostnej politiky, plukovník v zálohe, ktorý svoju hodnosť dosiahol postupne počas rokov odpracovaných v policajnom zbore od tej najnižšej, t. j. strážny, strážmajster, nadstrážmajster, práporčícke, všetky nižšie a vyššie dôstojnícke hodnosti až po plukovníka a riadil Úrad ochrany ústavných činiteľov SR, v ktorom prešiel v priebehu rokov postupne všetkými funkciami od radového pracovníka až po riaditeľa. |
