Jozef Banáš otvorene pre PL.sk. Nejasná budúcnosť Európy, (ne)charizmatickí politici, Kotlebova strata pary a Viktor Orbán ako líder

    0
    Jozef Banáš. (Autor: pk)

    Kam sa podľa vás uberá budúcnosť Európskej únie?

    Obávam sa, a už sa to začína rysovať, že v krajinách bývalého socialistického bloku, teda vo východnej Európe, ale aj Pobaltí, cítiť dosť iné názory. Vnímam to skôr emocionálne. Či si to chceme, alebo nechceme pripustiť, berú nás stále ako druhoradých. To hovorím úplne otvorene. Či v politike, alebo občiansky, sme pre nich stále len „béčka“. A na to sme, samozrejme, všetci citliví. No, a pýtate sa ma, kam speje Európa? Treba rozlišovať názory občanov a názory politikov, ktoré sú diametrálne odlišné.

    Hovoríte, že nás berú ako „béčka“. Myslíte si, že to nejako zmení predsedníctvo Slovenska v EÚ?

    Predsedníctvo s tým nesúvisí a my z neho robíme kovbojku. Prosím vás, vie niekto u nás na Slovensku, že Holandsko má nejaké predsedníctvo? Koľko ľudí to vie? Na tom sa len niekto parádne nabalí. Urobia tu štyri koncerty a čo my tým ovplyvníme? Je to len formálny inštrument.

    Myslíte si, že sa životnosť súčasných európskych lídrov blíži ku koncu? Alebo na svojich postoch zostanú aj naďalej a prečkajú toto turbulentné obdobie bez väčších strát?

    Ja vás trochu opravím, v Európe dnes nemáte žiadneho lídra, teda možno okrem Viktora Orbána. Názorovo mi je ešte sympatický český prezident Zeman. No on si môže rozprávať, lebo nie je v exekutíve. Líder je pre mňa človek, ktorý dokáže viesť určitú skupinu ľudí a počúvať jej názory. Lenže väčšina dnešných európskych politikov je totálne odtrhnutých od svojich národov.

    K európskym politikom ste dosť kritický. A čo Slovensko? Je práve u nás niekto, koho za lídra považujete?

    Nemôžem predsa všetko robiť ja (smiech). Ale pozrite sa na Roberta Fica. Samozrejme, keď hovoríme o slovenských politikoch, tak nejakú ideálnu postavu tu nevidím, no z tých, ktorí tu sú, má isté prvky lídrovstva práve Fico.

    Nemyslíte si, že už začína politicky korodovať?

    Samozrejme, bude korodovať a aj Smer bude korodovať. Každá veľká ríša, každý veľký celok začal korodovať zvnútra. No a Smer už tiež nie je taký silný.

    Čo podľa vás príde po ňom? Nová strana či jedna z opozičných strán?

    Hoci mám voči Sulíkovi a SaS-ke určité výhrady, mňa ako človeka, ktorý je liberálneho presvedčenia, celkom teší, že tu tá liberálna myšlienka je. Pre mňa je liberálna myšlienka o osobnej zodpovednosti a osobnom sebavedomí. Národ, ktorý nemá sebavedomých občanov-jednotlivcov, ani sám nebude sebavedomý. Bavíme sa tu napríklad o školstve, ako v ňom zlepšiť podmienky, no nikto sa nebaví o tom, že zo 600 absolventov medicíny tristo okamžite odchádza za hranice. Tak načo potom dávame peniaze na ich vzdelanie?

    Čo hovoríte na Petra Plavčana, ktorý čerstvo zasadol na ministerskú stoličku?

    To si nedovolím posudzovať, v živote som toho človeka nestretol a nikdy som o ňom nepočul. To je zase o tom lídrovstve, ako ste hovorili. Pre mňa musí byť politik istým spôsobom aj charizmatický človek. Ja mám na ministra školstva ideálny tip: docentka Beáta Brestenská. Tá dokonca bola kedysi aj v parlamente. Ona je človek, ktorý rozumie školstvu, má charizmu a energiu. Pána Plavčana neviem posúdiť, no na mňa určite charizmaticky nepôsobí.

    Prednedávnom svetom otriasli útoky v Bruseli. Stavia sa podľa vás Únia voči problematike, akou je terorizmus, dostatočne zodpovedne?

    Na terorizmus mám veľmi zvláštny názor. Do veľkej miery ovplyvnený románom Georgea Orwella 1984. Keď chcete dať do poriadku vlastné obyvateľstvo, tak tam šupnete nejakú bombu či nejaký granát. Čo je účelom teroristov? Naháňať strach. Keď sa človek najviac bojí, tak je vtedy najviac ovládateľný a manipulovateľný. Teroristi sa zrejme neboja. Kto sa bojí? Boja sa Európania.

    Orwell vo svojom dystopickom románe zobrazil spoločnosť, v ktorej je nastolený poriadok. Síce diktatúrou, ale poriadok…

    Áno, samozrejme. Ale keď už chceli ľudia vystrkovať rožky, tak tam bol hneď nejaký atak. Minimálne aspoň mediálny. Hneď ich vystrašili, že aké sú tam zlá a aké sily na nich útočia.

    V románe 1984 bol síce nastolený poriadok, no nešlo o stály stav. Ľudia sa automaticky búrili. Myslíte si, že nastolenie poriadku je možné aj bez hroziacej vzbury?

    Samozrejme, systémy sa vyvíjajú, ale ja si osobne myslím, že svet sa posúva viac k tomu duchovnu. Všimli ste si, že koľko ľudí hľadá aj trošku niečo iné, ako len ten materiálny tlak? Však to už ľuďom lezie na nervy. Zapnete si v televízii film, a ten trvá tri hodiny, lebo je len doplnok k reklame. Už sa to prepaľuje, ľudia už to jednoducho nepozerajú. Môžu dávať do televízie reklamy, no keď to nebudete pozerať, skrátka to stráca zmysel.

    Počas besedy ste hovorili aj o svojej ceste po juhoázijskom Bhutáne a románe, na ktorom pracujete a súvisí aj s touto krajinou. Povedali ste, že práve tam ste našli ľudí, ktorí sú naozaj šťastní. Máte pocit, že Bhutánčanom sa tento spomínaný poriadok nastoliť podarilo?

    Je tam podľa mňa väčší poriadok z dvoch aspektov. V Bhutáne má obrovskú prirodzenú autoritu kráľ, respektíve Wangchuckovská kráľovská dynastia. Prvý Wangchuck v roku 1907 túto krajinu zjednotil, v podstate založil štát Bhután. Jeho potomkovia tam majú veľkú úctu a rešpekt. Potom sú tam aj veľmi ťažké prírodné podmienky. Čiže ľudia si musia pomáhať, musia byť k sebe solidárni a súcitní. Nie sú takí rozmaznaní.

    Počas diskusie ste sa dosť kriticky vyjadrili aj na adresu médií a rozdelili ste ich na alternatívne a mainstreamové. Nemyslíte si, že kvalitu média spoznáte podľa jeho čitateľov?

    To je dobré (úsmev). To je dobré… Keď mám čas, čítam všetky médiá, aj tie, s ktorými nesúhlasím. Ale poznám ľudí, aj medzi špičkovými slovenskými novinármi, ktorí mi povedia: „Ty toto čítaš? Toto ja ani do ruky nezoberiem.“ Keď niekto vstúpil dobrovoľne do bubliny, v ktorej si necháva vymývať mozog, tak to je jeho problém. Keď ľudia z tejto bubliny vyjdú, tak sú potom v šoku, že ako to vyzerá vonku.

    O povolebnom úspechu Mariana Kotlebu ste písali aj v komentári na PL.sk. Čo hovoríte na nečakaný rozmach jeho strany. Bude jeho rast pokračovať?

    Kotleba má jednu veľkú výhodu a to, že nikdy nebude niesť politickú zodpovednosť a nikto ho nezoberie do vlády. To je podobne ako s českými komunistami. Dobre vedia, že ich nikto do vlády nezoberie, tak si môžu hovoriť, čo chcú. A tam je zároveň aj to riziko. Ak Kotleba začne hovoriť, poďme preč z NATO, čo si tu veľká skupina ľudí myslí, a nemusí to byť len o rómskej problematike a nezamestnanosti, tak aj na tom bude získavať.

    Alternatívne i mainstreamové médiá v podstate robia Kotlebovi reklamu a vďaka nej aj rastie. Ak by sa tomuto rozmachu malo zabrániť, médiá by ho mali ignorovať. No to sa určite nikdy nestane…

    To, čo hovoríte je logické, no je tu ďalšia hrozba, ďalšie riziko. Viem, aké to v politike je. Zachváti vás a potom začnete robiť kompromisy, napríklad v obliekaní. Naraz začnete strácať tú paru a razanciu. Čiže tu hrozí riziko, že Kotleba bude o tri-štyri roky posunutý do stredu a príde ešte ďalšia extrémistickejšia sila.

    Ste spisovateľ, použijem jeden príklad z literatúry. V Dumasových Troch mušketieroch je hlavná záporná postava Rochefort. No v pokračovaní Traja mušketieri po dvadsiatich rokoch je už ich priateľ…

    Áno, takto to je.

    - Reklama -