Szymon Piegza: Veľa vecí vo vašom liste upútalo moju pozornosť. Predovšetkým: sú Slovensko, Poľsko, Nemecko aj celá Európa pripravené prijímať utečencov a je to naša povinnosť? Ak áno, za akých podmienok?
Jozef Banáš: Pokiaľ ide o utečencov, stáva sa pre mňa kľúčovou otázka, ktorej sa politici vyhýbajú – kto začal vojny a chaos, ktoré sú dôvodom toho, že títo nešťastní ľudia sú nútení opustiť svoju vlasť? Druhý dôvod migrácie je zlá hospodárska situácia. Bohaté krajiny vravia, že chudobným krajinám musia pomôcť. Ja vravím, že najviac im pomôžu tak, keď ich nebudú okrádať. Pýtate sa – či sme povinní prijímať utečencov. Ak vám vojde do domu niekto bez pozvania, ste povinní ho ubytovať a starať sa oňho? Asi nie. Ak ste ho však pozvali, tak ste povinní sa oňho postarať.
V tomto liste hovoríte aj o hospodárskej situácii slovenských dôchodcov. Je tento stav aj dôsledkom vstupu Slovenska do Európskej únie? Ako hodnotíte túto skutočnosť – tento akt bol dobrý alebo zlý pre slovenské hospodárstvo?
Bruselskí a západoeurópski politici netušia, ako žijú naši dôchodcovia a sociálne slabé vrstvy obyvateľstva, a je jasné, že kvóty mohol navrhnúť len neznalý ignorant. Ako chcete prinútiť utečenca, aby žil na Slovensku, keď jeho brat má v Nemecku mnohonásobne väčšie sociálne dávky? Pokiaľ ide o Európsku úniu a NATO, bol som podporovateľom členstva Slovenska v týchto inštitúciách, pretože nám dávali nádej na viac slobody prejavu, individuálny ekonomický rast a bezpečnosť. Výsledok? Individuálne rastie menšia časť spoločnosti, bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú, pokiaľ ide o bezpečnosť, tak nám politici namiesto toho, aby nás chránili, hovoria, aby sme si na teror a násilie zvykali. A sloboda prejavu v mainstreamových médiách? Radšej nekomentujem.
V liste pre A. Merkelovú hovoríte tiež priamo o mojej krajine – Poľsku. Vo svojom stanovisku sa obávate, že vo Varšave môže byť po Ukrajine ďalší Majdan. Na základe čoho takto uvažujete?
Považujem za aroganciu bruselskej moci dovoliť si hodnotiť demokraticky zvolenú poľskú vládu. Kyjevský Majdan bola klasická metóda výmeny vládnucej garnitúry, ktorá nebola ochotná prijať požiadavky Bruselu, a najmä Washingtonu. Pani Nulandová uviedla sumu 5 miliárd, ktorú USA investovali do „demokratizácie“ Ukrajiny. Výsledok „demokratizácie“? Jedna skupina oligarchov vymenila inú skupinu oligarchov, ktorí pristúpili na podmienky Washingtonu. Takže vo chvíli, keď vyrážajú do ulíc „davy“ bojujúce proti legálne zvolenej vláde a v rukách majú všetci rovnaké červené kartičky, je jasné, že to nie je spontánny proces.
Prečo si myslíte, že aktivity Angely Merkelovej sú spôsobené „pocitom viny“? Píšete: „Obávam sa, že tu kdesi – v tom prekliatom pocite viny, je potrebné hľadať vysvetlenie pre Vaše servilné správanie. Vydieranie mi vysvetľuje, prečo nemecká kancelárka s otvorenou náručou prijíma mladých a silných Sýrčanov, ktorí namiesto toho, aby vo svojej krajine pozdvihli zbraň proti zlu, utekajú k Vám a namiesto nich posielate do Sýrie bojovať proti zlu Nemcov.“
To si nemyslím len ja, ale mnohí múdrejší a skúsenejší analytici. Chcem veriť, že činnosť Angely Merkelovej je motivovaná práve týmto pocitom, pretože ak by bola motivácia iná – napríklad zámerne oslabiť Nemecko, a tým aj Európu, bolo by to s ňou i s nami veľmi zlé.
A ďalej: „A tento nedobrý pocit mám napriek vrúcnym objatiam a bozkom, ktorými spolu s Hollandom, Tuskom či Junckerom demonštrujete európsku jednotu. Neviem, prečo mi tieto objatia pripomínajú úprimnosť známeho bozku Honeckera s Brežnevom.“ Nesúhlasíte s tvrdením, že tvárou v tvár veľkým európskym krízam – napríklad finančným problémom Grécka a tiež niekoľkých ďalších krajín, kríze utečencov, je jednota Európy najdôležitejšou hodnotou?
Áno, jednota Európy je kľúčová hodnota, lebo ako vravel Helmuth Kohl – je to najlepší spôsob, ako predchádzať konfliktom. Ibaže sa musím pýtať, jednota akej Európy? Jednota občanov? Jednota politikov? Jednota majiteľov médií? Jednota bánk? Kríza Grécka bola a je dôsledkom úverovej politiky nemeckých a francúzskych bánk. Mám pocit, že Brusel, Berlín a Paríž majú na mysli najmä jednotu európskych bánk. Utečenecká kríza je tiež dôsledkom rozhodnutí politikov. Pokiaľ nebude dávať EÚ svojim občanom väčšiu ponuku, ako len makať na splácanie úverov a pôžičiek európskym bankám, mám o budúcnosť európskej jednoty vážne obavy.
Píšete nemeckej kancelárke: „S Vašou krajinou padá alebo žiari Európa,“ avšak súdiac podľa tónu Vášho listu, pravdepodobne už neveríte v obnovu pozície Európy.
Som večný optimista a verím v silu zákona rovnováhy, ktorý riadi všetko dianie na svete a v Biblii je vyjadrený slovami: „Čo dáš – to sa ti vráti.“ Už sa to deje. Takže tí Európania, ktorí sejú kúkoľ, ho aj budú žať a naopak, tí, ktorí sejú pšenicu, budú žať pšenicu. Končí sa vek materializmu a moci – vek Rýb, a začína sa vek ducha a lásky – vek Vodnára. Tento proces, našťastie, Brusel, Washington ani Berlín nemôžu ovplyvniť.
Čo znamená pre súčasnú Európu, v historickom kontexte, opätovné uzavretie hraníc? Vytvorenie „Malého Schengenu“?
Opätovné uzavretie hraníc je katastrofa, ale Európu do toho tlačí Merkelová, Tusk, Juncker, Schultz a im podobní. Skutočnosť, že lídri Nemecka a Rakúska predvčerom kritizovali Orbána za to, že stavia ploty, a dnes iných pomaly kritizujú za to, že ich nestavajú, svedčí o idiotizme týchto ľudí.
Z tohto dôvodu nemáte obavu, že po zimnom období – v marci, apríli, sa Európa bude musieť vysporiadať s ďalšou vlnou utečencov?
Prečo by sme sa po zime mali báť, keď utečenci jasne vyhlasujú, že ich cieľom sú bohaté krajiny, a takou Slovensko ani Poľsko v rámci EÚ určite nie sú?
Na záver by som sa Vás chcel spýtať, čo je možné urobiť, aby sa tomu zabránilo?
Zabrániť utečeneckej vlne sa dá okamžite – zastaviť vojnu a násilie v Sýrii, Lýbii, Jemene, Iraku, Afganistane, prestať verbálne odsudzovať terorizmus, ale fakticky ho podporovať, stiahnuť sa pekne domov a nechať Afgancov, Sýrčanov, Iračanov, Ukrajincov a ostatných, aby si o svojich veciach rozhodovali sami.
K môjmu listu pani Merkelovej len toľko: som slovenský, a teda aj európsky spisovateľ, ktorého knihy majú aj isté morálne posolstvo a ľudia ich masovo čítajú, môj román Zóna nadšenia je najprekladanejší slovenský román (v poľštine vyšiel pod názvom Strefa Entuzjazma) a ak chcem, aby mi čitatelia verili, myslím, že sa mám vyjadrovať k zásadným veciam, ktoré Európu, ktorej občanom som, trápia.
Pôvodný rozhovor v poľštine nájdete TU.
