Jeden z hlavných súčasných predstaviteľov európskeho projektu Martin Schulz svoje rozhorčenie vyjadril v rámci rozhovoru pre paneurópsku skupinu novín. Podľa nemeckého politika Brusel v poslednom čase nemohol pracovať efektívne, pretože „národné vlády nemali potrebnú odvahu čeliť rastu pravicového populizmu“.
Podľa Schulza, ktorý opúšťa Európsku úniu s vidinou nástupu do jedného z najvyšších postov v nemeckej vláde, v celej Európe došlo k fundamentálnej zmene paradigmy v prístupe jednotlivých národných lídrov k EÚ, čo výrazne ohrozilo jej stabilitu.
„Generácia Helmuta Kohla a Fracoisa Mitterranda jazdila do Bruselu s presvedčením, že silná Európa je v záujme ich krajín. Generácia Viktora Orbána však Európsku úniu vníma ako hrozbu, proti ktorej musí obhajovať svoje národné záujmy, ako keby ich Brusel nejakým spôsobom napádal,“ cituje Schulzove slová britský Guardian.
Pritom podľa nemeckého sociálneho demokrata, ktorý stál na čele európskej politiky viac ako desať rokov, mohlo byť všetko oveľa lepšie, najmä v eurozóne.
„Keby Európska únia implementovala všetko, čo bolo možné, bez toho, aby došlo k zmene ustanovených pravidiel, bolo by to určite na prospech,“ uviedol.
„Európska komisia a parlament by určite boli ochotné spolupracovať, vo výsledku to však všetko závisí od Rady, kde sa stretávajú jednotlivé národné vlády. V skutočnosti je to teda tak, že EÚ môže byť silná len tak, ako jej to členské štáty umožňujú,“ dodal.
Európska únia, ktorej predsedníctvo bolo v tomto týždni odovzdané Malte, má pred sebou absolútne kľúčový rok: budú sa dojednávať detaily odchodu Veľkej Británie z Únie a neskôr v tomto roku sa budú konať voľby v dvoch štátoch tvoriacich jadro celého spolku, Francúzsku a Nemecku.
Sám Martin Schulz sa tiež v tomto roku dočká veľkých zmien; podľa očakávania by mal nahradiť súčasného ministra zahraničných vecí Nemecka Franka-Waltera Steinmeiera. Z postu predsedu Európskeho parlamentu bude však odchádzať s plnou hlavou starostí. Problém podľa nemeckého politika väzí v tom, že jednotliví lídri členských štátov nedokázali vysvetliť svojmu elektorátu, prečo bolo dôležité odovzdať niektoré právomoci Bruselu.
„Tí rovnakí ľudia, ktorí v Bruseli všetko bez problémov odsúhlasia, potom doma predstierajú, že nejaká anonymná sila na nich vyvíja tlak. To je skutočne nebezpečné,“ varuje Schulz.
Schulz, ktorý v mladosti sníval o kariére profesionálneho futbalistu, tiež priznal, že Brusel zrejme podcenil kultúrne rozdiely medzi západoeurópskymi členmi Únie a ich kolegami z postkomunistických štátov.
„Podcenili sme to, ako sa tieto dve časti kontinentu od seba postupne vzdialili. Kultúrne, vedecké a politické štruktúry Západu nemôžu byť tak jednoducho adoptované ostatnými členmi,“ priznal nemecký politik.
„Avšak ak vezmeme do úvahy súčasný politický vývoj v Rusku, začleniť štáty strednej Európy do Únie bolo veľmi dôležité. Len si predstavte, ako by to asi vyzeralo, keby Poľsko a pobaltské štáty neboli členmi Európskej únie. Na celom kontinente by panovala ohromná neistota, možno aj strach z vojenského stretu. Preto bolo historicky správne tieto štáty prizvať do Únie,“ verí Schulz.
Odchádzajúci predseda Európskeho parlamentu takisto priznal, že niektorí politici pracujúci na európskej úrovni mohli stratiť predstavu o problémoch, ktorým čelia ich voliči.
„Niektorí ľudia v bruselskom aparáte sú skutočne príliš vzdialení od reality obyčajných Európanov. Ak sa vyskytujete stále len v Bruseli, nie je ťažké si utvoriť predstavu, že Brusel predstavuje celú európsku realitu,“ priznáva politik.
V závere rozhovoru Schulz však nezabudol zdôrazniť, že je stále „hlboko presvedčený o správnosti európskej myšlienky“ a že rozhodne nepatrí k tým, ktorí sa od nej vzďaľujú.
Verejná mienka vo Veľkej Británii zostáva nemenná.
Podľa výskumníka z organizácie Veľká Británia v meniacej sa Európe Matthewa Goodwina v Anglicku od hlasovania o brexite vlani 23. júna nedošlo k žiadnej zmene názorov.
„Veľa ľudí predpokladá, že hneď ako britskí voliči na vlastnej koži pocítia ekonomické dôsledky odchodu z EÚ, rýchlo sa vrátia k názorovému politickému stredu,“ zmienil v štúdiu BBC expert.
Realistickejší je však vraj opačný scenár. „Ak pocítia ľudia pokles príjmov, začnú Európsku úniu a elity ešte viac viniť zo svojich problémov. To povedie k tomu, že vo svojich protieurópskych postojoch ešte pritvrdia,“ uviedol Goodwin.
