Incident nemohol byť ponechaný bez reakcie
Politológ Pavol Svjatenkov píše pre Izvestija, že zavedenie ekonomických sankcií proti Turecku bola nutnosť, lebo tento bezprecedentný akt agresie, ako označil zostrelenie ruského lietadla na hranici Turecka a Sýrie, vyžaduje podobnú reakciu. Podľa neho Moskva musela reagovať tvrdo aj preto, že sa turecký prezident Erdogan odmietol ospravedlniť, čím nedal Kremľu veľa možností.
Svjatenkov poznamenáva: „… vojenský konflikt s Tureckom nikto nechce – bolo nutné sa zamerať na ekonomiku.” Súvislosť ďalej vidí vo vnútornej politike prezidenta Erdogana, ktorý podľa jeho slov destabilizuje vlastnú krajinu v snahe upevniť svoju personálnu vládu a upraviť podľa toho aj tureckú ústavu. Z tejto perspektívy podľa slov Svjatenkova nikto na Západe nijako nejasá.
V danej situácii by sa ruskí turisti mohli ľahko stať rukojemníkmi oficiálnej Ankary a nechať Rusov cestovať ďalej do Turecka by znamenalo „ponechať ich životy v ohrození”, argumentuje Svjatenkov vo svojom komentári.
Rusko-turecké vzťahy pritom boli doteraz veľmi pragmatické a rozvíjali sa dobre. Prezident Ergogan však teraz uprednostnil politiku pred ekonomikou, na čo Moskva reagovala ekonomickými obmedzeniami. „Keď už sa Turecko rozhodlo vrátiť k starým schémam silovej nadvlády a imperiálnemu dominovaniu, je nutné zaviesť obmedzenia aj tu.”
„Rusko sa večne nemôže spoliehať na ropu. Ak máme problémy so susedmi, je nutné ich využiť a rozvíjať našu vlastnú ekonomiku,” pokračuje politológ Svjatenkov ďalej. Podľa jeho názoru budú sankcie proti Turecku príležitosťou k vlastnému ekonomickému rozvoju Ruska vrátane zlepšovania služieb domáceho ruského turizmu.
Dvere pre Turecko sú vždy otvorené, ak bude Turecko chcieť prímerie. Ak sa však režim prezidenta Erdogana rozhodol ísť cestou vonkajšej agresivity, tak Rusko musí reagovať. „S povzdychom pri spomienke na epochu rusko-tureckých vzťahov ´all inclusive´ je nutné priznať opatrenia ruskej vlády ako správne,” myslí si Svjatenkov.
Ekonomicky utrpia obe krajiny
Liberálne Vedomosti komentujú novú etapu vzťahov medzi Ruskom a Tureckom so zameraním na kalkuláciu vzájomných škôd pre obe krajiny.
Pavel Aptekar upozornil, že Turecko teraz začalo rozsiahlejšie vojenské cvičenie v Marmarskom mori a že tu existuje možnosť, že by v reakcii uzavrelo Bospor a Dardanely pre ruské obchodné, alebo aj vojnové lode.
Takýto krok ale nemusí byť v rozpore s morským právom, ktoré je považované za výkladovo najmenej stabilnú súčasť medzinárodného práva. Turecko by tak mohlo zálivy uzavrieť pod zámienkou vojenskej hrozby a zakázať cesty vojenských lodí cez Bospor a Dardanely, myslí si Aptekar.
Ďalšou tureckou možnosťou je zadržiavanie ruských obchodných lodí a ich kontrola ohľadom ekologických, technických a ďalších noriem, na ktorú môžu Turci pristúpiť. Autor si myslí, že „pre Erdogana a jeho okolie je teraz dôležité demonštrovať silu a odpovedať na pretenzie Moskvy”. To, že veľká časť ruských lodí sa plaví pod vlajkami iných krajín, je podľa neho problém len čiastočne. Je jasné, že Turecko teraz uprednostní svoj imidž veľmoci pred ekonomickými brzdami.
Aj Rusku sa ale dôsledky nevyhnú. Utrpí 80 až 90 % exportu zrna, ktorý ide cez prielivy. Ak Turecko zareaguje a obmedzí import pšenice, slnečnicového oleja a šrotu z Ruska, tak to uškodí ruskému obchodu oveľa viac než obmedzenia plavby.
Najhlúpejšie a najkatastrofálnejšie rozhodnutie 21. storočia
Prispievateľ populárneho ruského bulváru Komsomolskaja pravda Leonid Nersisjan sa domnieva, že podobný incident nemohol byť ponechaný bez patričnej odozvy zo strany Ruska. Konštatuje tiež, že nie je možné úplne vylúčiť vojenský konflikt medzi Ruskom a Tureckom v prípade, že by sa Ankara rozhodla uzavrieť ruskej strane Bospor a Dardanely. V tomto scenári by Rusko situáciu vnímalo ako vyhlásenie vojny, myslí si Nersisjan.
„Ak situácia zostane v súčasnej podobe, Turecko tiež ponesie obrovské geopolitické a ekonomické straty – s efektívnym uzavretím sýrskej hranice, cez ktorú prúdia zbrane a pašovaná ropa, už súhlasia dokonca aj štáty NATO. Presný zoznam protitureckých sankcií zistíme 1. decembra,” píše.
Napokon Nersirjan je tiež presvedčený, že Erdoganovo rozhodnutie zostreliť ruské lietadlo sa môže zapísať do učebníc dejepisu ako „jedno z najhlúpejších a najkatastrofálnejších rozhodnutí v 21. storočí”.
Rusko má čím ďalej tým viac nepriateľov a žiadnych spojencov
V kritickom duchu sa nesie iný redakčný komentár ruských novín Gazeta venovaný poslednému vývoju vo vzťahoch medzi Ruskom a Tureckom. Podľa neho je súčasný vývoj ilustráciou trendu, ktorý ukazuje, že Moskva má stále viac nepriateľov, a stále menej krajín ju môže považovať za „spoľahlivého spojenca”.
Zdá sa, že vymeniť Sýriu za Ukrajinu a sankcie, a zároveň sa vrátiť do najvyššej ligy svetových veľmocí, sa Rusku zatiaľ nepodarilo. Medzitým sa vojna v Sýrii pre Rusko stala nie vojnou bleskovou, ale problémom na oveľa dlhšie obdobie. Problém Moskvy je, že nemá spojencov – susedia v SNŠ, a to vrátane partnerov v rámci eurázijskej únie, sa na Moskvu pozerajú s podozrievavosťou. Východná Európa sa priblížila EÚ a USA; a Čína je úplne pragmatická a priatelí sa s tým, s kým môže obchodovať. India bude zase vždy sedieť na dvoch stoličkách, takže sa zdá, že najspoľahlivejšími spojencami Ruska sú Irán a Severná Kórea.
Rusko v takomto prostredí sa bude spoliehať len na silu démonizovania krajiny s jadrovými zbraňami, pričom incident s Tureckom ukazuje, že nie je pravda, že by si nikto na svete nemohol dovoliť vojenskú provokáciu voči Rusku. Podľa mienky Gazeta.ru je Rusko v izolácii, ktorá vedie k vnútornej zaostalosti krajiny, čo je ťažko v záujme Ruska.
Vynútená reakcia a zadržiavanie Turecka
Politológ Boris Mežujev v pondelkovom rannom komentári pre Izvestija považuje reakciu Kremľa za záležitosť, ktorá bola „vynútená, neodvratná a riskantná”. Rusko sa takému vývoju chcelo vyhnúť a priateliť sa naďalej s Tureckom.
Nedarí sa to ale preto, že Turecko je dnes nielen silný, a nie príliš priateľský štát, ale je centrom konkrétnej revolučnej ideológie, ktorá už destabilizovala Blízky východ a hrozí, že sa rozšíri do ďalších regiónov moslimského sveta.
Mežujev si myslí, že Turecko vytvorilo svojho druhu novú Kominternu, kde zjednotilo islamskú ideu s neokonzervativizmom. Ako také je Turecko jasným sponzorom sunnitských ozbrojených jednotiek, ktoré pôsobia v Sýrii a v Iraku. Pritom je Turecko skryté pod paragrafom o spoločnej obrane NATO, ktorého je členom, zatiaľ čo ďalej testuje hranice prijateľnosti svojich krokov.
Turecko tak potrebuje aj vďaka vnútornej situácii v pozícii Erdogana, ktorý prakticky zlikvidoval domácu opozíciu, hoci umiernenú vo svojich ambíciách, čo ekonomické sankcie podľa autora komentára umožňujú, hoci budú mať nepríjemné ekonomické dôsledky pre tureckú ekonomiku.
Ďalším konkrétnym cieľom Ruska by podľa Mežujeva mala byť snaha o to, rozdeliť protiiránsku koalíciu Turecka, Izraela a monarchiami Perzského zálivu. Po jej rozpade nebude ani jedna regionálna veľmoc mať možnosť pretendovat na nadvládu nad Blízkym východom. K tomu je potom nutná terajšia ruská politika zadržiavania Turecka, ktorá sa zamerala na ekonomické obmedzenia.
Obetujeme skutočné záujmy
Komentátor opozičnej Novoj Gazety Kirill Martynov podľa očakávania Putinove kroky voči Turecku vidí veľmi kriticky. Podľa neho bola reakcia ruského vedenia na incident „mechanická” a zodpovedala trendu posledných rokov. O tom svedčí, že sa kroky Kremľa dali ľahko odhadnúť dopredu, pretože „každý náš konflikt ide teraz podľa tohto scenára”.
Martynov domnieva, že v záujme zachovania tejto tradície, geopolitické tváre a pre všeobecný pocit veľkosti, sú Rusi ochotní ďalej obetovať svoje skutočné záujmy. Všetko, čo bolo urobené v rámci výstavby dobrých vzťahov medzi oboma krajinami, prišlo za niekoľko hodín nanivoč, myslí si Martynov.
Rusko tak vstupuje do turistickej sezóny roku 2016 v bezprecedentných podmienkach uzavretia Egypta a Turecka, takže ruský turista nebude mať za únosné peniaze kam ísť. Krym sa navyše ocitol bez elektrického prúdu. Turizmus a straty pre ruskú stranu v hodnote 500 miliónov dolárov sú ale pre Martyrova len vrcholom ľadovca.
Oveľa väčšie ekonomické dôsledky bude mať táto situácia na energetický priemysel a tiež na stavebníctvo, kde bolo Turecko dôležitým partnerom.
Vedľa Krymu sa situácia najvýraznejšie dotkne tiež Tatarstanu, kde pôsobilo okolo 300 tureckých spoločností a kde budú straty ruskej ekonomiky predstavovať 1,5 miliardy dolárov.
„Z racionálneho pohľadu na vec je narušenie ekonomických vzťahov s Tureckom nevysvetliteľné. A v tom spočíva tragédia momentu: už nežijeme vo svete zdravého rozumu, kde racionálne národné záujmy stoja na základe triezvej kalkulácie,” zhŕňa svoj pohľad na situáciu Kirill Martyrov. „Situácia sa nezmení, ak sa nezmení Turecko a nebude kompenzovať emocionálne škody,” píše ale Martyrov v závere komentára. Bez toho bude aj naďalej pre ruskú vládu a značnú časť občanov spoločným pocitom to, že „vojna je vojna”.
autor: Veronika Sušová-Salminen
