Imám prinesie do mešity sťažnosť a všetci veriaci poslušne podpisujú. A ďalšie neuveriteľné historky, ako dnes funguje demokracia v Holandsku

    0
    Karel Pokorný (Autor: SITA)

    Tento rok budete mať v Holandsku voľby do Tweede Kamer (dolnej komory). Ako sa to podľa vás skončí?

    Voľby v Holandsku majú svoju zvláštnosť. Za stranu sa považuje každé zoskupenie najmenej osemdesiatich ľudí, ktorí zložia pätnásťtisíc eur, a tak môžu vystupovať ako strana. Tweede Kamer tvorí stopäťdesiat poslancov. Podľa najnovších prieskumov by mala byť najsilnejšou stranou PVV (Strana za slobodu) vedená Geertom Wildersom. Ten musí čeliť útokom ľavicových a moslimských politikov, ktorí sa ho snažia znemožniť. Zároveň je Wilders pod ochranou polície vzhľadom na vyhrážky fanatických moslimov.

    V decembri minulého roka bolo súdne konanie, kde sa riešilo trestné oznámenie päťtisíc moslimov proti Wildersovmu výroku z roku 2014, keď sa na schôdzi prítomných opýtal, či si želajú viac Maročanov, pričom takmer celá sála volala: „Menej, menej.“ Imámi potom predkladali v mešitách a dokonca aj na policajných staniciach predtlačené sťažnosti, ktoré veriaci podpisovali. Neskôr sa pri kontrolách zistilo, že väčšina podpísaných ani nevedela, o čo vlastne ide, nehľadiac na skutočnosť, že asi zo 48 percent to boli analfabeti a sťažnosť za nich podpisovali ich zástupcovia. Nakoniec súd rozhodol, že Wilders je vinný, ale nevyslovil žiadny trest. Wilders sa odvolal rovnako ako štátny zástupca. To je vlastne druhý proces, keď nebol de facto odsúdený. V prvom procese v roku 2011 bol obžalovaný z urážky skupiny moslimov, ale súd ho oslobodil.

    Môže Geert Wilders so Stranou za slobodu hypoteticky vládnuť menšinovo alebo proti nemu postaví vládu nejaká väčšinová koalícia?

    Aj keď získa Strana za slobodu väčšinu, a tak bude mať nárok na vytvorenie vlády, nastane problém, lebo dôležité strany s ňou už vopred odmietli ísť do koalície. Aktuálne predsedovia možných koaličných strán opäť oznámili, že koalícia s PVV nepripadá do úvahy. Wilders vyhlásil, že tieto strany neuznávajú niekoľko miliónov obyvateľov. V takejto situácii vystupuje takzvaný formateur, ktorý vedie rozhovory medzi kandidátmi na koalíciu. Ľahké to nebude.

    Koľko je vôbec v holandskej politike – aspoň na úrovni dolnej komory – takzvaných alochtónov, teda neholandských obyvateľov, ako je napríklad starosta Rotterdamu Ahmed Aboutaleb?

    V Tweede Kamer je devätnásť alochtónov. Väčšinou v GL (Zelenej ľavici) a PvdA (Strane práce). Zaujímavé je, že starosta Rotterdamu odmietol kandidovať do Tweede Kamer za PvdA. Títo sociálni demokrati bojujú s úbytkom voličov rovnako ako v iných európskych štátoch.

    Akú silnú voličskú základňu predstavujú alochtóni?

    Alochtóni vo voľbách nehrajú veľmi veľkú rolu, lebo sa väčšinou stýkajú medzi sebou, a keď sú voľby, tak v prípade, že majú právo voliť, tým väčšinou poverujú svojich imámov či členov rodiny. Stalo sa, že dvaja tureckí zástupcovia Strany práce v momente, keď získali dve miesta v parlamente, si založili vlastnú stranu DENK. Pravicoví politici ju označujú za Erdoganovu filiálku, ktorá chce bojovať proti rasizmu. Jedna z požiadaviek je neprijímať do polície sympatizantov Wildersovej Strany za slobodu. K nim sa na čas pridala Sylvana Simonsová, bývalá televízna hlásateľka, ktorá však veľmi rýchlo založila svoju novú stranu proti diskriminácii, ale pre nedostatok financií je teraz v útlme a žiada o peňažné dary, aby mohla ďalej bojovať proti rasizmu.

    Žijete v krajine, kde má hrob Jan Amos Komenský. V jeho spise Labyrint sveta a raj srdca nasadil Mámenie Pútnikovi na oči ružové okuliare zo skla Domnenia, zasadené do rámov Zvyku. Pohľad cez okuliare sa mu zdal úplne iný ako v skutočnosti. Nemá holandská politická elita na očiach rovnaké okuliare? Alebo už jej začínajú padať z nosa?

    Komenského výrok z Labyrintu sveta je veľmi trefný. Mnohí politici, nielen holandskí, ale aj celá plejáda bruselských „trúdov“, vidia svet zo svojho stanoviska. Ich odtrhnutosť od života a samovoľné rozhodovanie zavinili rozbroje v Európskej únii. Pod záštitou Jeana-Clauda Junckera, Martina Schulza, Lodewijka Asschera a Fransa Timmermansa sa vďaka neuváženej politike a ignorovaniu všetkých varovaní odborníkov podarilo priviesť Európu do stavu, o ktorom povedal Jean-Claude Juncker 16. septembra 2016: „EÚ je v kríze.“ Ale to neodradilo univerzity v Belgicku, v Leuvene a Genku, aby 12. januára tohto roku udelili Angele Merkelovej čestný doktorát honoris causa za politickú prácu.

    Vyjadril sa niekedy holandský kráľ Viliam Alexander o utečeneckej kríze, a ak áno, ako?

    Kráľ Viliam Alexander sa o probléme emigrácie len zmienil 16. marca 2016 pri návšteve Paríža a 25. mája 2016 v Európskom parlamente. Podľa ústavy nesmie holandský kráľ vystupovať politicky.

    Ako prijali v Holandsku správu o útokoch na ľudí, ktorí sa zdržiavali na vianočných trhoch v Berlíne?

    O atentáte na berlínskych vianočných trhoch sa, samozrejme, diskutovalo a ešte stále diskutuje. Boli prijaté rôzne bezpečnostné opatrenia. A nezabudlo sa na upozornenie o laxnom správaní bezpečnostných orgánov. Za hlavného vinníka bola označená Angela Merkelová s jej neuváženým výkrikom: „Wir schaffen das!“ (My to zvládneme!).

    Bývate v malom meste, kde žijú v bývalých kasárňach utečenci. Pred rokom ste o nich hovorili ako o „zalezencoch“. Čo teraz?

    U nás vo Weerte sa počet azylantov znížil z 1 600 na 400. Dosť ich znechutene odišlo nevedno kam. Ich predstavy, že dostanú domy a možnosť pozvať svoje rodiny, sa nesplnili, lebo holandská vláda vyhlásila, že spojenie rodín bude povolené až po troch rokoch, ak sa preukáže, že žiadateľ uživí rodinu a dokáže sa o ňu sám postarať. Ukázalo sa, že tie bájky o vyštudovaných utečencoch boli výmyslom ich dobrodincov. Ďalej sa zistilo, že niektorí utečenci si z dlhej chvíle zašli domov, teda do Sýrie či Afganistanu, na návštevu. Pretože podľa EÚ musia mať azylanti či emigranti konto v banke, kam im prichádzajú podpory, dokázali v tamojších automatoch vyberať peniaze tak dlho, kým im bankové karty nezablokovali.

    Tunajšia vláda si vymyslela ešte jednu zaujímavú vec: platí vracajúcim sa nespokojencom letenky a navyše dostanú vreckové. Mnohých to uspokojilo, lebo zistili, že by sa museli naučiť reč a niektorí od základu písať a čítať. Ako vrchol všetkého sa tých zostávajúcich asi dvadsaťpäť Afričanov rozhodlo, že potrebujú nové ošatenie. Kradli v obchodoch, obťažovali a pľuli na predavačky. V tej chvíli došla starostovi trpezlivosť a začal konať – 25 dobrákom udelil domáci trest, zakázal im opustiť areál. Mohli odísť len na hodinu a museli sa každú hodinu hlásiť službe v ubikáciách. Toto opatrenie trvalo celé vianočné sviatky. Ale to by sme nesmeli žiť v Holandsku. Advokát „zväzu porušovateľov zákonov“ – aj to tu máme – podal na starostu trestné oznámenie pre násilné obmedzovanie osobnej slobody. Tak uvidíme.

    V máji 2002 zavraždil Holanďan Volkert van der Graaf politika Pima Fortuyna pre jeho postoj k islamizmu. Vraha odsúdili na osemnásť rokov do väzenia a predvlani prepustili pod podmienkou, že nebude nikde verejne vystupovať a nesmie ani hovoriť s médiami. Dodržal van der Graaf podmienky prepustenia?

    Vrah Pima Fortuyna pravdepodobne už zase sedí vo väzení a odsedí si celý trest až do konca, lebo porušil danú podmienku a vystupoval na verejnosti, presnejšie v televízii.

    Vnímate zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta ako začiatok nového svetového poriadku?

    Keď mám byť úprimný, výhru Donalda Trumpa sme uvítali s radosťou. Hussein Obama dokázal rozdeliť Ameriku. Kým nastúpil, bol tam relatívny pokoj, ale zrazu začali Afroameričania provokovať. Jeho správanie a schválnosti po výhre Donalda Trumpa by sa dali prirovnať k správaniu neposlušného decka. Ale konečne sa už ako moslim nebude musieť správať podľa doktríny takíja a bude môcť žiť podľa Koránu. Predstava, že by prezidentkou mala byť Hillary Clintonová s tým jej úsmevom Gwynplaina (kočovný herec so stigmou znetvorenej tváre z románu Victora Huga Muž, ktorý sa smeje), vo mne vzbudzovala hrôzu.

    - Reklama -