Hrozí tretia svetová? Začať a vyzerať môže takto

    0
    Ilustračná fotografia (Autor: SITA)

    Posledné dve desaťročia sa Západ zameriaval na vojenské operácie v krajinách, ako sú Sierra Leone, Bosna a Hercegovina, Irak, Afganistan či najnovšie, Sýria. Do pohybu sa však dostali dôležitejšie trendy, pričom postupne pozorujeme návrat veľmocenskej politiky, ktorá zvyšuje riziko, že sa mocnosti dostanú do konfliktu. Možnosť vojenského stretu medzi Západom, Ruskom a Čínou sa zdala byť nenávratne zahrabaná skončením studenej vojny. Pre súčasné napätie vo svete však hrozí, že sa takýto scenár naplní.

    Podľa amerických odborníkov na medzinárodné vzťahy Petra Warrena Singera a Augusta Colea môže svetová vojna, rovnako ako v minulosti, začať malým incidentom alebo nehodou. Jeden z mnohých ruských bombardérov, ktoré prelietajú v blízkosti hraníc NATO, sa napríklad môže dostať do stretu so stíhačkou aliancie a spôsobiť tak letecký súboj, aký sme nevideli už desaťročia.

    Najpravdepodobnejší je tento scenár v Sýrii, ktorej vzdušný priestor je už aj tak preplnený. Ruské, americké a francúzske lietadlá musia koordinovať svoje početné bombardovacie nálety, pričom Rusko, zdá sa, hrá nebezpečnú hru, keď testuje turecké protivzdušné systémy v blízkosti hraníc so Sýriou.

    Ako dnes…

    V tomto zmysle sa Singer a Cole vo svojom článku vyjadrili ešte v septembri. Dnes v ranných hodinách za zdalo, že najhorší scenár sa naozaj naplnil. Turecká protivzdušná obrana totiž zostrelila ruské stíhacie lietadlo, ktoré podľa tvrdenia Ankary narušilo vzdušný priestor krajiny v blízkosti hranice so Sýriou. Moskva potvrdila, že prišla o lietadlo, odmieta však obvinenia, že by sa nachádzalo nad tureckým územím. NATO sa následne vyjadrilo, že stojí za svojím tureckým spojencom. Padali však nielen lietadlá, ale aj meny, čo je javom, ktorý začiatok veľkých vojnových konfliktov bežne sprevádza. Turecká líra sa krátko po zásahu proti ruskému lietadlu prepadla o jedno percento.  

    „Toto Rusi nenechajú len tak, nejde o niečo, nad čím by Rusko len tak mávlo rukou. Ide naozaj o veľmi nebezpečnú situáciu,“ povedal pre ParlamentnéListy.sk vojenský analytik Lukáš Visingr.

    Nikde nie je napísané, že zostrelenie ruskej stíhačky povedie k vojne. Ruskí predstavitelia sú zatiaľ vo svojich vyjadreniach zdržanliví. Celá situácia však vykresľuje krehkosť súčasného medzinárodného prostredia.

    Singer a Cole tvrdia, že veľký konflikt môže začať aj na mori. Japonská alebo americká loď môže napríklad počas manévrov v stále militarizovanejšom Pacifiku „poškrabať farbu“ plavidlu čínskeho námorníctva.

    Väčšinou sa to skončí vojnou

    Veľký konflikt mocností však nemusí byť iba následkom „nehody“, ale môže byť privodený aj cieleným krokom jedného zo svetových hráčov. Čína je čoraz väčším ekonomickým konkurentom Západu, pričom „Ríša stredu“ vynakladá aj nemalé zdroje na modernizáciu svojej armády. Čínsky prezident Xi Jinping pritom otvorene hovorí o nahradení Spojených štátov ako hlavnej svetovej mocnosti. Mocnosti na vzostupe sa počas histórie opakovane pokúšali zmeniť status quo použitím sily. Podľa harvardského profesora Grahama Allisona od roku 1500 až 11 z 15 takýchto príkladov sa skončilo vojenským konfliktom.

    Rozhodnutia, ktoré povedú k vojne, však môžu podľa odborníkov vychádzať aj zo slabosti. Rusko, ktoré bolo niekedy jednou z dvoch superveľmocí, je v súčasnosti v ekonomickom a politickom úpadku. Napriek tomu, že krajina hrá so slabšími kartami, Moskva dokázala postaviť NATO do pozoru, aký si aliancia nepamätá od polovice 80. rokov.

    Prípadná vojna medzi svetovými mocnosťami by mala vyzerať úplne inak, než lokálne konflikty a občianske vojny, na ktoré sme si za posledné roky „zvykli“. Podľa odborníkov by sme videli boje o kontrolu vzdušného priestoru a oceánov, aké tu neboli už 70 rokov. Okrem toho by sme však pozorovali konflikt aj vo dvoch nových priestoroch – vo vesmíre a v kybernetickom priestore.

    Hviezdne vojny

    Vesmír je dnes súčasťou nervového systému moderných armád. Nejde iba o to, že je využívaný špionážnymi satelitmi. Napríklad až 80 percent komunikácie NATO sprostredkovávajú komerčné satelity, ktoré sú fakticky rovnako dôležité ako letiská alebo prístavy. Čína od roku 2007, keď zostrelila vlastnú družicu, niekoľkokrát predviedla svoje protisatelitné zbraňové systémy. Rusko taktiež pracuje na zbraniach, ktorých úlohou by bolo „zahaliť vojská NATO do tmy“. Americká armáda nezaostáva, pričom vyčlenila na svoje plány s vojnou vo vesmíre päť miliárd dolárov.

    Vojna v kyberpriestore

    V kybernetickom priestore už dlhodobo pred zrakmi verejnosti prebieha boj o informácie. Čínskym hackerom sa napríklad podarilo získať plány pre stíhacie lietadlo F-35, ktoré malo dať spojencom USA výhodu na budúcich bojiskách. Čína sa však už teraz pripravuje na export vlastného lietadla J-31, ktoré vyzerá ako dvojča F-35. Ako Cole a Singer pripomínajú, prípadná vojna v kyberpriestore by nevyzerala iba ako kradnutie informácií. Rusko použilo kyberútoky na to, aby vyradilo z činnosti ukrajinské komunikačné a obchodné systémy, pričom Spojeným štátom sa pomocou vlastnej digitálnej zbrane Stuxnet podarilo fyzicky poškodiť iránske jadrové výskumné zariadenia.

    Autori pôvodného článku zdôrazňujú, že tretia svetová vojna nie je chceným ani nevyhnutným dôsledkom súčasných udalostí. Práve naopak, takéto katastrofálne vyústenie, by znamenalo obrovské zlyhanie modernej diplomacie a jadrového odstrašovania. Príliš veľa svetových lídrov sa však podobne ako ich predchodcovia pred 100 rokmi domnieva, že pre obchod a pokrok sa vojna stala zastaralou. Ak sa však chceme tomuto scenáru vyhnúť, musíme o jeho možnosti otvorene diskutovať. 

    - Reklama -