Schröder v úvode hodnotí neúspech SPD v parlamentných voľbách a tvrdí, že viac priestoru mal dostať Sigmar Gabriel, ktorý bol zatlačený do pozadia v prospech Martina Schulza. Okrem toho sa kriticky vyjadruje aj k prisťahovaleckej politike svojich bývalých straníckych kolegov. „Naši ľudia behali po uliciach s transparentmi ,vítame utečencov‘. To bola chyba, pretože tak vyvolávali dojem, že sme za neobmedzenú migráciu. Ukazovali svoje veľké srdce, ale žiadne realistické plány.“
Podľa Schrödera bolo trochu nešťastné predstierať, že všetci utečenci sú lekári, inžinieri či programátori. „Mnohí z nich ani nevedia čítať a písať a iní musia odbornú kvalifikáciu ešte len získať. To bude stáť miliardy eur,“ konštatuje skúsený nemecký politik, ktorý však odmieta stanovenie hornej hranice na prijímanie utečencov. „Radšej by som privítal imigračný zákon, ktorý jasne oddelí azylový proces a prisťahovalectvo.“
V ďalšej pasáži rozhovoru bola reč o vzťahoch so Spojenými štátmi a Ruskom. „S autokratickými režimami treba zaobchádzať s vysokou mierou racionality. V porovnaní s americkým prezidentom Donaldom Trumpom buďme radi za Putina,“ myslí si Schröder, ktorý je často označovaný za priaznivca Putinovho režimu a netají sa tým, že ruský prezident je mu bližší než ten americký či Viktor Orbán, Kaczyński a ďalší „populisti“, ako ich redaktor magazínu Die Zeit označuje.
Vladimir Putin. Zdroj: TASR
Niekdajší nemecký kancelár opakuje, že nepodporuje protiruské sankcie. „Jediným vinníkom konfliktu nie je ruská strana. Bolo obrovskou chybou, že Európska únia ponúkla Ukrajine asociačnú dohodu. Brusel o tom mal hovoriť s Ruskom,“ pokračoval Schröder, ktorý sa tiež stavia proti rozširovaniu vojenskej prítomnosti NATO smerom k ruským hraniciam. „Putin predsa nemá v pláne zaberať územia pobaltských a ďalších štátov. Ja jednoducho neverím v mýtus o politickej agresii Ruska. Celá táto myšlienka je absurdná.“
Američania si podľa Schrödera neželajú silné Rusko. „Ale mali by sme si my Nemci a Európania priať oslabenie Ruska? Rusi sú naši susedia. Potrebujeme ich trh a energetiku a potrebujeme ich aj politicky. Predovšetkým s ohľadom na Blízky východ, Kaukaz či iránsky jadrový program,“ je presvedčený politik, ktorý pôsobí na čele dozornej rady ruského gigantu Rosneft a ktorý je aj vzhľadom na minulé kontakty na ruské spoločnosti obviňovaný zo zaujatosti.
Celý rozhovor si môžete v nemčine prečítať TU.
