V prvej časti textu na portáli Denníka N upozorňuje, že o predpisoch Únie hlasujú zástupcovia volení ľudom. Dopĺňa, že takéto návrhy musí najskôr schváliť Európska komisia a podčiarkuje fakt, že komisár z každej krajiny má rovnakú váhu hlasu. Takže žiadna krajina si v tomto smere nie je nadriadená alebo podriadená. Po komisii prichádza na rad Rada Európskej únie tvorená ministrami.
Remišová načrtla aj problematiku „byrokracie“ Únie, ktorá sa stáva jedným z najčastejších argumentov jej kritikov. „A ešte jedna poznámka pre ľudí, pre ktorých je Únia stelesnením zla a zbytočných úradníkov, no s bázňou vzhliadajú k Slovenskej republike v období druhej svetovej vojny. Skúste si prečítať napríklad takú Obchodnú smluvu slovensko-maďarskú uzavretú v roku 1940. V mnohom mi totiž pripomína súčasné európske pravidlá,“ píše politička.
Politická vina
Ďalším argumentom hejterov Únie je tvrdenie, že by nám bez nej bolo lepšie a že nás zotročuje. Poslankyňa upozorňuje, že oblasti, ktoré Slovensko najviac trápia, sú často dotované práve z jej vrecka. Sú nimi napríklad zdravotníctvo („Únia nám dáva miliardy eur na zlepšenie vybavenia a obnovu nemocníc.“), nezamestnanosť („Desaťtisíce ľudí si našli prácu v iných krajinách EÚ.“) či problematika vysokých cien („Veľký spoločný trh EÚ vo všeobecnosti ceny znižuje.“).
Poslankyňa na záver prezrádza, kto môže za kritický stav Únie. „…je v kríze. Svoj podiel na nej majú predstavitelia Únie. No oveľa väčší podiel viny majú politici u nás doma. Pretože nemajú záujem vysvetľovať obyvateľom zrozumiteľne jej prínosy. Pretože za niečo v Bruseli hlasujú, no hneď po vystúpení z lietadla Brusel začnú používať ako obetného baránka na všetky problémy krajiny,“ dodáva.
