Do roku 2014 ste boli poslancom Európskeho parlamentu, potom ste sa trošku stratili z dohľadu médií. Čo ste po tom roku 2014 robili?
V roku 2014, po zániku Ľudovej strany – HZDS, som v marci založil Stranu Demokratického Slovenska. V značnej časti vychádzala z pôvodných štruktúr HZDS, ale vstúpilo do nej aj viacero predtým neorganizovaných ľudí. V krátkom čase počet jej členov prevýšil tisíc a strana mala vytvorené štruktúry vo všetkých krajoch a vyše 50 okresoch. To sa prejavilo v komunálnych voľbách na jeseň 1994, keď strana získala 336 poslancov v miestnych zastupiteľstvách a 20 starostov, a okrem toho aj pozície v koaličných zastúpeniach. V máji 1994, po dvoch mesiacoch existencie, strana vstúpila do volieb do Európskeho parlamentu a získala 1,5 % hlasov voličov. To nestačilo na zisk poslaneckého mandátu. V prieskumoch verejnej mienky sa SDS v období rokov 2014-15 pohybovala okolo 1%. To samozrejme nebolo dostatočné, tak sme sa v lete 2015 rozhodli vytvoriť širšiu bázu pre menšie politické stranu s národným zameraním a transformovali sme sa na Národnú Koalíciu. Oslovili sme viaceré menšie strany, s tromi sme podpísali dohodu o spoločnom postupe v parlamentných voľbách 2016. Vzhľadom na problémy s financovaním volebnej kampane sa nakoniec Národná Koalícia týchto volieb nezúčastnila.
Dnes ste podpredsedom Národnej koalície, ktorá vznikla na základe bývalej Strany demokratického Slovenska a ktorú vedie Slavěna Vorobelová. Strana má v programe sociálnu a ekonomickú podporu rodín. Akým spôsobom sa chcete v tejto agende odlíšiť od iných strán, ktoré proklamujú boj za lepšie postavenie rodín? Zaujímajú ma konkrétne opatrenia, návrhy.
V tomto roku sme výrazne transformovali a omladili štruktúry Národnej Koalície. Do vedenia strany, aj regionálnych štruktúr prišla silná skupina ľudí vekove okolo 40 rokov, mnohí s podnikateľským zázemím, čo je dôležité z pohľadu financovania strany, ale aj racionálneho programového prístupu. Jedným z podpredsedov strany je aj advokát Marek Para, ktorý zastupuje v jednej z káuz Pavla Ruska. Je dobrý znalec prostredia súdov a jeho prítomnosť vo vedení strany vyjadruje náš záujem o zlepšenie práce súdov a vymožiteľnosť práva.
Nepriaznivá demografická krivka je však realitou aj v iných krajinách, súvisí to s celkovou zmenou klímy v spoločnosti. Prečo si myslíte, že sa nám to práve na Slovensku podarí zastaviť?
Náš program chápe silnú podporu mladých rodín, ale aj slabších sociálnych skupín najmä starších občanov nielen ako výdavky, ale aj ako nástroj rastu ekonomiky štátu. Ekonomická sila vyspelých západných krajín nespočíva len v ich technologickej vyspelosti, ale aj v tom, že cez vyššiu podporu mladých rodín a starších ľudí vytvárajú silnú domácu spotrebu tovarov a služieb, a tým aj priestor pre odbyt domácich podnikateľov. Z toho samozrejme profituje aj štát. Ak dnes nedáme jednu miliardu eur na rodiny, ako to proklamujeme v našom programe, za pár rokov nám budú chýbať štyri miliardy eur na to, aby sme zabránili demografickej katastrofe, resp. dramatickému odchodu mladých ľudí do zahraničia. Naša miliarda pre rodiny navrhuje 3 krát vyšší daňový bonus na každé dieťa, čo pracujúcim rodičom v podobe nižších daní prinesie 70 euro mesačne na každé dieťa. Ďalej navrhujeme 3-ročnú materskú dovolenku spolu s materskou dávkou vo výške 100% platu matky a tiež rozbeh masívnej výstavby nízko nájomných štartovacích bytov pre mladé rodiny. V krátkodobom horizonte aspoň 25 tisíc bytov ročne. Opakujem, nie je to pre štát len o výdavkoch, ale aj o nemalých príjmoch.
Aké ďalšie body presadzujete?
Predovšetkým v tom, čo som už uviedol. Silnejší sociálny prístup k pracujúcim mladým rodinám a starším ľuďom chápeme ako súčasť posilňovania ekonomiky, ale aj ako otvorenie dverí pre návrat aspoň časti našich ľudí pracujúcich v zahraničí. K tomu patrí aj zákonná úprava postavenia odborov pri vyjednávaní miezd, aby sa posilnila ich pozícia podobne, ako je tomu v západných krajinách. Vláda musí podstatne zmeniť dotačné schémy a miesto pchania peňazí do pomoci automobilkám začať masívnejšie podporovať domácu poľnohospodársku a potravinársku produkciu. Je to o potravinovej suverenite štátu, ktorá v čase prebiehajúcich klimatických zmien musí byť vládou prioritne zabezpečená. Aj keď Dzurindovci sprivatizovali sieťové odvetvia, musí vláda vytvoriť predpoklady pre dosiahnutie suverenity aj v oblasti energetiky, vodného hospodárstva a ďalších. Pozíciu suverenity, a až od nej odvedenej spolupráce národných štátov, chceme presadzovať aj v rámci Európskej únie a NATO.
Jedným z odlišovačov je aj to, že otvorene podporujete v budúcoročnom boji o prezidentský úrad Štefana Harabina. Prečo? Nevadia vám jeho nazvime to kontroverzné mediálne výstupy?
Národná Koalícia nielen podporuje Štefana Harabina ako občianskeho kandidáta na prezidenta SR, ale aj aktívne napomáha jeho úsiliu. Zbierali sme podpisy na podporu jeho kandidatúry, členovia a priaznivci našej strany sa zúčastňujú jeho stretnutí s občanmi. Štefan Harabin nie je kontroverzný, on len natvrdo, bez príkras, obnažuje pravdu. Národná Koalícia za kontroverzného pokladá prezidenta Kisku, ktorý vyzýva k slušnosti, a je pritom dôvodne podozrivý z daňových a pozemkových podvodov, ktorý podporuje proces spontánnej imigrácie, označuje Rusko ako nášho nepriateľa, podporuje ukrajinskú vládu, ktorá uctieva fašistov – banderovcov.
Má šancu na druhé kolo? Robíte si vy, alebo on prieskumy?
Mainstrem určite pána Harabina podporovať nebude. Štefan Harabin ako reprezentant národne orientovaných občanov má šancu postúpiť do druhého kola prezidentských volieb. Ukazujú to aj výsledky doterajších prieskumov verejnej mienky. Zatiaľ je však všetko otvorené, bič plieska na konci a uvidíme, ktorí kandidáti ešte do prezidentského zápolenia vstúpia. Blikajú mi kontrolky, pokiaľ sa jedná o kandidatúru Kisku a Danka, objaví sa ešte aj kandidát Smeru, ktorým podľa mňa nebude Lajčák, ale jeden z členov vlády. Meno si nechám pre seba.
Ako hodnotíte, myslím z pohľadu ekonóma, prijatý štátny rozpočet na budúci rok? Je realistický? Dá sa udržať ako vyrovnaný, nedeficitný?
Schválený štátny rozpočet na rok 2019 nesie všetky znaky už volebného rozpočtu. Najmä tým, že až po jeho predložení do parlamentu sa na základe politickej objednávky zmenil z mierne deficitného na vyrovnaný. Sto milónov eur, o ktoré minister Kažimír znížil výdavky, predstavuje 3,3 % zdrojov všeobecnej pokladničnej správy, čo nie je zanedbateľné. Ale aj bez toho je tento rozpočet jedným z najnapätejších z doterajších rozpočtov Smeru a je skryte deficitný. Ekonomický rast 4,5 % môže byť chymérou, viacerí významní ekonómovia hovoria o spomalení svetovej ekonomiky v roku 2019, ak nie priam o začiatku každých 10 rokov sa opakujúcej krízy. Vláda nezvláda čerpanie eurofondov, a tak pre výstavbu diaľnic bude musieť v podstatne väčšej miere ako doposiaľ siahnuť po pôžičkách z európskych bánk. To všetko sa premietne do záverečného účtu a výsledkom na konci roka 2019 bude bezpochyby deficit. Pán Kažimír sa však bude z tepla Národnej banky usmievať – že ja nič, ja muzikant.
Vláda sa vychvaľuje, že štátny rozpočet na rok 2019 je prvýkrát v histórii Slovenska schválený ako vyrovnaný. Nie je to pravda. Ako vyrovnané, samozrejme pri použití súčasnej metodiky nápočtu štátneho dlhu, boli schválené aj štátne rozpočty na roky 1993 až 1995. Podobne rozpočty na roky 1997-8. Keďže to bolo za Mečiarovej vlády, ani náhodou o tom nie je zmienka v mainstreame. V tom čase eurofondy neexistovali, a tak rozbeh výstavby diaľnic, dostavba vodných a energetických diel Gabčíkovo, Žilina, dostavba dvoch blokov JE Mochovce či rekonštrukcia JE Jaslovské Bohunice si vyžiadali bankové úvery, ktoré sa následne premietli do záverečných výsledkov hospodárenia štátu. Ale ani koruna deficitu nešla na bežné výdavky, sociálne dávky, administratívu štátu, ale do koruny to boli výdavky na budovanie infraštruktúry štátu. Budovanie infraštruktúry významne posilnilo potenciál Slovenska a otvorilo už počnúc rokom 1998 dvere pre vstup automobiliek a elektrotechnického priemyslu, ako i pre následný ekonomický rast.
Ste s bývalým premiérom Vladimírom Mečiarom v nejakom kontakte? Prípadne s kým z vtedajšej politickej garnitúry?
S bývalým premiérom Vladimírom Mečiarom som sa tohto roku stretol dvakrát. Vo februári na udelení ocenenia pri príležitosti 25. výročia štátnosti Slovenskej republiky istým týždenníkom. Pán Kiska si na nikoho z nás, čo sme boli pri vzniku štátnosti, neráčil spomenúť. Druhýkrát sme sa stretli pred mesiacom na pamätnom stretnutí členov 3. Mečiarovej vlády po 20 rokoch. Bolo to milé stretnutie, pospomínali sme časy minulé, aj dnešné, aj sme si zaspievali. Mečiar by nepochybne aj dnes vedel vo všeličom poradiť, ale do aktívnej politiky sa podľa všetkého nechystá. Avšak, môžem sa mýliť.
Čo vás tento rok z pohľadu ekonóma pozitívne prekvapilo? Ktoré opatrenie – napríklad pre podporu podnikateľov, na odstránenie byrokracie a podobne…
Ak hodnotím rok 2018, tak aj pod vplyvom surovej vraždy Jána Kuciaka s partnerkou došlo prehĺbeniu občianskeho pohybu. Ten započal pod vplyvom rôznych vládnych káuz už v predchádzajúcom období, ale evidentne mu chýba nosná konštrukcia. Ukazuje sa, nestačí byť len proti niečomu, treba ukázať aj reálne východiská, program. Pár odkiaľsi vytiahnutých mladých ľudí, kýmsi financovanými, nepostačuje na spoločenskú zmenu. Akurát na zmeny postov vo vládnucich garnitúrach. A to je dobre. Zmeny v spoločnosti, kde existujú slobodné demokratické voľby, treba dosiahnuť prostredníctvom volieb. A na to treba tvrdo pracovať. A vzdelávať sa. To dnešnej mladej generácii chýba. Rok 2018 potvrdil, že nie je dobre, ak na Slovensku dlhodobejšie vládne jedna dominantná politická garnitúra. Či už to bolo HZDS, či SDKÚ, alebo teraz Smer. Myslím si, že najbližšie parlamentné voľby ukončia éru dominancie strany Smer.
Autor: Ľudovít Kusal
