„My sa snažíme zachovávať si chladnú hlavu vo všetkých veciach, ktoré ste spomenuli, ale tie dve hlavné hrozby nás zamestnávajú dostatočne,“ vyhlásil generál hneď na úvod. Tými dvoma zásadnými hrozbami myslí Islamský štát na jednej strane a Rusko na strane druhej.
Dnes sa totiž Rusko správa úplne inak ako v roku 1999, keď štáty ako Česko, Maďarsko a Poľsko vstupovali do NATO. „Vtedy to bol partner pre NATO, dnes už je to inak,“ konštatoval. „Rusko disponuje obrovským arzenálom vrátane jadrového arzenálu. Rusko dalo jasne najavo, že je ochotné použiť svoj arzenál na presadenie zahraničnopolitických cieľov a vytvára si svoje pravidlá. Hrozba Islamského štátu je aktuálnejšia, ale v tejto chvíli nemá potenciál zničiť náš spôsob života. Rusko ho má,“ doplnil hosť.
NATO si začalo znovu uvedomovať svoj prvoradý cieľ, teda kolektívnu obranu. „Pripravili sme preto cvičenia s väčším rozsahom. Tie Rusko robilo už niekoľko rokov a my sme to nemohli ponechať bez odpovede,“ zaznelo z úst generála. Cvičenie Anakonda v Poľsku predstavuje presne taký typ akcie. „Rusko bolo podľa medzinárodných dohôd o cvičení informované a bolo prizvané ako pozorovateľ. Ja preto nevidím cvičenie ako eskaláciu napätia,“ konštatoval Pavel.
Počúvam, že NATO je agresívne, to je nezmysel
Často vraj počúva, ako Severoatlantická aliancia provokuje Rusko, čo úplne jednoznačne označuje za mýtus. V roku 1999 sa NATO rozšírilo v súlade s medzinárodnými dohodami. Štáty slobodne rozhodli o tom, že chcú byť členmi NATO. „Ja osobne vidím rozšírenie NATO ako úplne dobrovoľný a slobodný proces, ktorý vykladá ako agresívny len Rusko. Na druhej strane, anexia Krymu je fakt,“ podotkol Pavel. To isté platí o vojenskej operácii Ruska v Gruzínsku alebo Moldavsku.
Aj keď dnes Aliancia vníma Rusko ako hrozbu, neoznačuje ho za nepriateľa. Pavel preto verí, že sa dajú vzťahy opäť vylepšiť. Svojim kolegom v Rusku vraj navrhol niekoľko opatrení, ktoré by viedli k vzájomnej transparentnosti a zabránili by rôznym incidentom. Reakcia z ruskej strany však vraj bola absolútne nulová. „Napriek tomu verím, že budeme jedného dňa schopní na vojenskej báze nadviazať dialóg,“ dúfa generál.
Ruské ozbrojené sily absolvujú rozsiahlu a komplexnú modernizáciu svojich vojenských jednotiek. Tieto sú schopné zasiahnuť tam, kde im to prikážu. „Ukázalo sa to v Sýrii, myslím si, že bol zámer to ukázať,“ predostrel svoj názor Pavel. Nedomnieva sa však, že by Rusko chcelo v tejto chvíli priamo zaútočiť na členskú krajinu. Keby k nejakej akcii došlo, stalo by sa to podľa Pavla podobným spôsobom ako na Kryme. Preto sa na túto možnosť Aliancia pripravuje.
Tvrdá ruská propagandistická vojna
Ľudia sa však Ruska neboja, prečo? „Ja si myslím, že je to do určitej miery spôsobené vplyvom pôsobenia ruskej propagandy. Ruská propaganda sa dlhodobo snaží o to, aby relativizovala hrozbu, ktorú Rusko predstavuje. Ruská propaganda sa snaží presvedčiť ľudí, že hlavnou snahou Ruska je boj proti terorizmu. Ale keď sa pozrieme na fakty, tak vidíme niečo iné. Dochádza k budovaniu rozsiahlych konvenčných síl, ktoré môže použiť na presadzovanie svojich zahraničnopolitických záujmov. Aj proti Aliancii. A to my nemôžeme prehliadnuť. Musíme byť pripravení čeliť tým hrozbám, ktoré reálne existujú,“ konštatoval Pavel.
Ľudia sa vraj dnes boja islamského terorizmu viac, pretože o ňom počujú v správach každý deň, zatiaľ čo o ruskej hrozbe nepočujú prakticky nič. Rusko to v tejto propagandistickej vojne umne využíva. „Rusko považuje za dôležité vnášať do radov svojich protivníkov nedôveru, neistotu, nedôveru vo vlastných politikov,“ doplnil Pavel. Západ sa teda musí snažiť ukázať, kde je skutočná pravda. Uznal však, že aj Západ sa snaží šíriť niektoré názorové prúdy v Rusku – názorové prúdy presadzujúce slobodu slova a pluralitu názorov.
Treba si potom uvedomiť, že tri štvrtiny nákladov na fungovanie NATO nesú Spojené štáty a robia to dobrovoľne, čo svedčí o tom, že cieľom USA rozhodne nie je rozvrátiť Európu. „Reči o tom, že Spojené štáty podnecujú do vojny medzi Európou a Ruskom, považujem za nezmysel,“ konštatoval jasne Pavel.
Politici premýšľajú od volieb do volieb. A Turecko s Afganistanom…
Vo svojej pozícii je generál Pavel tiež akousi spojkou medzi armádou a politikmi. A s politikmi sa mu nevychádza ľahko, pretože uvažujú inak ako vojaci. „Do budúcich volieb?“ pýtal sa moderátor Michal Kubal. „Dá sa to povedať aj tak,“ prikyvoval Pavel.
V rozhovore sa generál Pavel vyjadril aj k utečeneckej kríze. Turecko vraj už niekoľkokrát požiadalo partnerov v NATO, aby posilnili obranu na turecko-sýrskych hraniciach. „Turecko prijalo mnoho opatrení, aby zabránilo ilegálnym transferom cez svoje hranice so Sýriou. Hranice so Sýriou sú 1 300 kilometrov dlhé a vedú v členitom teréne, takže nie je ani v silách početnej tureckej armády hranice úplne nepriechodne uzavrieť,“ poznamenal Pavel.
V tejto chvíli podľa jeho názoru neexistujú dôkazy o tom, že by Turecko podporovalo Islamský štát. Je síce pravda, že Rusko v tejto súvislosti predstavilo niektoré satelitné snímky, ale ukázalo sa, že neboli úplne hodnoverné. Turecko vynakladá obrovské prostriedky na to, aby chránilo svoje hranice a potláčalo teroristov na svojom území.
Všetky štáty Aliancie sú súčasťou koalície bojujúcej proti Islamskému štátu. Táto koalícia je veľmi široká, takže koordinácia prípadnej pozemnej operácie by bola veľmi náročná a určite by priniesla obete na životoch. „Sme presvedčení, že tento boj musia vybojovať lokálne sily. Invázia zahraničných jednotiek by nemala podporu miestnych obyvateľov,“ varoval generál.
NATO sa totiž musí snažiť dotiahnuť do konca stabilizáciu Afganistanu. Ale čo je vlastne tým koncom? „Je to predovšetkým schopnosť afganských bezpečnostných síl zaistiť v súčinnosti s vládou pokoj na afganskom území. Podľa odhadov potrebujú ešte dva až päť rokov na to, aby boli niektoré jednotky schopné fungovať samostatne,“ predostrel víziu Pavel. „V tejto chvíli klesá miera armádnych dezercií,“ ocenil hosť.
„Ale ak sa budeme orientovať len na negatívne správy, dôjdeme k tomu, že je tu len zanedbateľný pokrok a že by bolo lepšie z tejto krajiny odísť,“ doplnil. Odchod Aliancie z krajiny by Pavel považoval za zlé rozhodnutie, pretože by sa vytvoril priestor na to, aby sa z Afganistanu stal jeden veľký teroristický výcvikový tábor. Títo teroristi by sa skôr či neskôr objavili aj v Európe. „Je to zložitá situácia, trvá dlho, ale má svoj zmysel,“ trval na svojom názore druhý najvýznamnejší muž Aliancie.
Keď bude v krajine zaistená elementárna bezpečnosť, môžu byť naštartované infraštruktúrne projekty, ktoré krajinu pozdvihnú. Svoju úlohu v stabilizácii Afganistanu hrá aj korupcia, ale tú sa nepodarí úplne vykoreniť. Stretávame sa s ňou napokon nielen v Afganistane.
