Francúzski politici sú pobúrení konaní radikálov z radov ´žltých viest´

    0
    Prívrženec francúzskeho hnutia tzv. žltých viest kráča počas protestu okolo policajtov v Paríži (Autor: TASR)

    Ako informoval spravodajský portál France Info, pre narušenie verejného poriadku, výtržnosti a ničenie majetku bolo v sobotu na rôznych miestach Francúzska zadržaných 264 ľudí, z toho 173 v Paríži.

    Parížska prokuratúra v nedeľu uviedla, že o 10.00 h SEČ bolo vo väzbe ešte stále 155 zadržaných osôb, a to vrátane ôsmich maloletých.

    Dejiskom najväčších násilností boli v sobotu dve parížske námestia – Place d'Italie a Place de la Bastille -, kde sa k žltým vestách pridali aj ultraľavicoví radikáli a maskovaní výtržníci z hnutia Black Blocs, ktorí ničili a podpaľovali mestský mobiliár, prevracali a zapaľovali zaparkované autá a rozbíjali výklady obchodov a bánk. Útočili dokonca aj na zasahujúcich hasičov.

    Polícia proti týmto radikálom nasadila slzotvorný plyn aj vodné delá.

    Demonštranti počas svojho vyčíňania v Paríži poškodili i pamätník maršalovi Alphonsovi Juinovi, ktorý v roku 1941 velil francúzskym jednotkám v severnej Afrike a v Taliansku a je vo Francúzsku považovaný za symbol boja proti nacizmu.

    Tento vandalský čin vyvolal pobúrenie naprieč celým politickým spektrom, pričom politici odsúdili barbarstvo jeho páchateľov.

    Francúzsky minister vnútra Christophe Castaner v nedeľu vo vysielaní rozhlasovej stanice Europe 1 kritizoval toto “hrubé” a “násilnícke” správanie sa časti účastníkov zhromaždení usporiadaných v sobotu – v deň prvého výročia vzniku hnutia žltých viest.

    Žlté vesty avizovali svoje ďalšie zhromaždenia a pochody aj na nedeľu.

    Podľa agentúry Reuters parížska polícia od nedele rána zadržala 20 osôb a vykonala takmer 700 preventívnych kontrol u náhodne vytipovaných ľudí, ktorí mali v úmysle zapojiť sa do akcií žltých viest.

    V dôsledku avizovaných akcií žltých viest parížsky dopravný podnik RATP upozornil na zatvorenie niekoľkých staníc metra a rýchlovlakov triedy RER.

    Protesty vo Francúzsku vyvolal v polovici novembra 2018 zámer vlády zvýšiť od januára dane z pohonných hmôt. Vláda nakoniec ustúpila a ceny palív nezvýšila, ale protestujúci prišli s ďalšími požiadavkami vrátane rozsiahleho znižovania daní, zvyšovania miezd a zavedenia mechanizmu pre občanov žiadajúcich referendá o závažných témach.

    Prezident Macron v polovici decembra zareagoval balíkom daňových úľav a mzdových príplatkov. Takisto sľúbil — a aj uskutočnil – veľké celonárodné diskusie a konzultácie.

    Aj keď požiadavky žltých viest pred rokom podporovala väčšina obyvateľov Francúzska, mnohí z nich si už neželajú pokračovanie protestov a opätovnú “mobilizáciu”.

     

    - Reklama -