Narodil sa v auguste 1930 v Budapešti ako György Schwartz v zámožnej rodine židovského pôvodu, ktorá sa však k judaistickým tradíciám príliš nehlásila. Jeho otec si následne v tridsiatych rokoch nechal zmeniť meno na Soros. Vďaka jeho falšovateľskej zručnosti rodina cez falošné dokumenty prečkala vojnu a unikla transportu, ale následný nástup komunistov prinútil sedemnásťročného Georgea Sorosa z krajiny odísť.
Študoval na London School of Economics, kde ho vraj veľmi zaujali prednášky rakúskeho profesora Karla Poppera. Jeho slávnu teóriu reflexivity následne začal používať pri svojej práci vo finančnom sektore, za ktorou odišiel do USA.
Aj vďaka nej si rýchlo získal povesť geniálneho investora. Jeho doménou sa stali hedgeové fondy, v ktorých sa obchoduje s najväčším rizikom, ale aj s potenciálom najväčšieho zisku. A mladý Soros sa v tejto oblasti rýchlo stal kráľom.
Jeho fond Quantum rástol úplne zázračným spôsobom. Existuje rad modelov, koľko by dnes zarobil investor, ktorý by mu na začiatku sedemdesiatych rokov zveril tisíc dolárov, ale viac-menej všetky predpokladajú súčasný výnos v miliónoch, teda na úrovni tisícnásobku základného vkladu.
Britský historik Niall Ferguson vo svojej knihe Vzostup peňazí venuje Georgeovi Sorosovi a úspechu jeho hedgeových fondov pomerne značný priestor. Jeho príbeh korunuje historkou, ako pán Soros, v tom čase už uznávaný guru finančníkov, bodro vtipkoval s mladším kolegom, špekulantom, a podpichoval ho, koľko má vo svojom fonde.
Mladý burzový maklér pyšne vyslovil sumu v rade jednotiek miliárd dolárov, načo sa George Soros začal hurónsky smiať: „Tomuto ty hovoríš niečo mať?“
Postupom času ale finančník zistil, že vôbec najväčšie zisky prinášajú masívne útoky na rozkolísané meny. Jeho vrcholným kúskom bol útok na britskú libru v roku 1992. Využil vtedy ekonomické problémy Británie a spolu s ďalšími špekulantmi prinútil britskú centrálnu banku radikálne devalvovať kurz libry.
Británia preto musela vystúpiť z Európskeho mechanizmu výmenných kurzov a zastaviť svoje prípravy na prijatie eura (už sa k nim nikdy nevrátila). George Soros vtedy zhrabol za jediný večer miliardu dolárov. A navyše má odvtedy status legendy a „toho, kto zlomil Bank of England“.
Dokument BBC o nájazde Georgea Sorosa a ďalších finančníkov na britskú libru
Jeho apetít neustával. Na konci deväťdesiatych rokov sa zameral na meny juhoázijských krajín, označovaných za „ázijských tigrov“. V nich v roku 1997 prepukla banková kríza nasledovaná výrazným ekonomickým prepadom.
O miere podielu špekulantov so Sorosom v čele na týchto udalostiach sa medzi ekonómami vedú diskusie, každopádne rad tamojších politikov je dodnes presvedčený, že jeho vplyv bol zásadný. Vtedajší premiér moslimskej Malajzie vstúpil vtedy do dejín široko prepieranou poznámkou o židovskom sprisahaní.
Po týchto udalostiach mal Soros, ktorý sa s osobným majetkom odhadovaným na 25 miliárd dolárov radí medzi tridsať najbohatších ľudí sveta, tú najhoršiu povesť. Rozhodol sa ju napraviť posilňovaním svojich filantropických aktivít. Rad ľudí sa však domnieva, že iba spojil príjemné s užitočným a na svojich bohumilých projektoch sám slušne zarába.
Najmä preto, že sa ako mecenáš často zameriava na podporu občianskeho sektora (jeho najslávnejšia neziskovka zastrešujúca celosvetovú sieť organizácií nesie názov Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundations) a protesty proti vládam.
Protesty potom plodia nestabilitu a rozkývané krajiny sú ideálnym cieľom pre finančných špekulantov, ako sám Soros vo svojom živote mnohokrát predviedol.
S podporou a organizovaním protestov má skúsenosti už z osemdesiatych rokov, keď významne financoval najmä protikomunistickú opozíciu v rodnom Maďarsku. Práve preto podľa Reflexu dnes nesie veľmi ťažko vypovedanie Stredoeurópskej univerzity, ktorú založil, a najmä útoky na jeho osobu, ktorými vec sprevádza premiér Viktor Orbán.
Jednak preto, že je vyháňaný zo svojej domoviny, a jednak preto, že Orbán ako študent kedysi v osemdesiatych rokoch dostal práve vďaka jeho fondu príležitosť vyjsť študovať na Západ.
Viktor Orbán: Bill Clinton, to sú len ústa Georgea Sorosa
Sorosova podpora opozičných hnutí najmä v postkomunistickom svete je pestrá. Podľa Reflexu ju je možné vystopovať už v deväťdesiatych rokoch v protestoch proti Mečiarovej vláde na Slovensku. Na začiatku tisícročia potom nasledovala celá vlna farebných revolúcií proti vládam na Ukrajine, v Kirgizsku a v Gruzínsku.
Na základe veľmi podobnej „mustry“ sa špekuluje aj o Sorosovom podiele na ukrajinskom Majdane z roku 2013.
Basketbalista premiérom…
Hovorí sa o Sorosovom zásadnom podiele na kariérach niektorých politikov, napríklad súčasného albánskeho premiéra Ediho Ramu.
Rama, príbuzný niekdajšieho člena albánskeho komunistického ÚV, reprezentant svojej krajiny v basketbale a voľnočasový maliar (za podpory západných neziskoviek dokonca usporiadal niekoľko výstav) ovládol v roku 2005 postkomunistickú Socialistickú stranu Albánska, za ktorú už predtým pôsobil ako minister a primátor metropoly Tirana. Od mimovládnych organizácií neskôr dostal niekoľko medzinárodných cien a v neziskovom sektore si dokonca našiel svoju druhú manželku.
V januári 2011 stál na čele demonštrácií proti pravicovej vláde Saliho Berishu, o ktorých priebehu a organizácii dodnes existujú pochybnosti. Vzhľadom na to, že priebeh akcií bol veľmi podobný ako predtým na Ukrajine či v Gruzínsku, špekuluje sa dodnes o úlohe Open Society Foundations a ďalších neziskoviek.
Protesty v Albánsku v januári 2011
Po ďalších dvoch rokoch protestov v roku 2013 Rama s opozíciou vyhral voľby a stal sa premiérom. Sorosove neziskovky mali sumou v radoch miliónov financovať dvojročný projekt určený na „politickú transformáciu krajiny“.
O podiele nadnárodných neziskových organizácií sa má rokovať dokonca vo Washingtone. Obdobne je prešetrovaný aj vplyv Sorosa a jeho neziskoviek v susednom Macedónsku, kde sa vlna protestov proti korupcii odohrávala nedávno.
Skupina Judicial Watch hovorila o piatich miliónoch dolárov, investovaných Sorosovou nadáciou do malého dvojmiliónového Macedónska len v rokoch 2012 – 2015.
Podozrenia sú také závažné, že rešpektovaný senátor Ted Cruz (najvážnejší Trumpov konkurent v minuloročných republikánskych primárkach) oslovil so žiadosťou o vyšetrovanie ministra zahraničia Tillersona. Dôvodom aktivity amerických zákonodarcov sú informácie, že na intervenciách v Albánsku a možno aj v ďalších krajinách sa okrem Sorosových ľudí mala podieľať aj americká Agentúra pre medzinárodný rozvoj, ktorú zriaďuje priamo ministerstvo zahraničných vecí.
Stopa albánskeho prevratu by tak viedla priamo do administratívy Baracka Obamu.
Najnovšie podozrenie Teda Cruza
Ten sám je do istej miery ďalším „Sorosovým dieťaťom“. Keď sa totiž Sorosovi nepodarila jeho prvá veľká akcia, porážka Georgea Busha v prezidentských voľbách v roku 2004, rozhodol sa vrhnúť do politiky naplno. Vtedajšie elity Demokratickej strany obvinil z prílišnej umiernenosti a neschopnosti a začal systematicky hľadať „nové talenty“.
Pre Obamu všetko. A Clintonová zúrila…
Tým najväčším bol rétoricky veľmi zdatný, hoci dovtedy úplne neznámy senátor z Illinois Barack Obama. Ako píše Reflex, Sorosova kampaň za jeho zvolenie za prezidenta obsahovala také chuťovky ako masívne mediálne diskreditácie všetkých straníckych oponentov alebo presadenie „svojich“ ľudí do inštitúcií dozerajúcich na priebeh volieb a sčítanie hlasov.
Sorosova podpora Obamu vraj veľmi nemilo prekvapila Hillary Clintonovú, ktorá bola v demokratických primárkach roku 2008 Obamovou hlavnou oponentkou a Sorosovi, s ktorým ju spájalo priateľstvo ešte z čias prezidentovania jej manžela Billa, to vraj dlho nemohla zabudnúť.
Obamova administratíva bola z veľmi výraznej časti vytvorená ľuďmi zo Sorosových neziskoviek, predovšetkým ale prezident začal načúvať Sorosovým názorom. Miliardár tak vraj napríklad Obamu presvedčil na intenzívny boj proti klimatickým zmenám, Sorosova stopa má byť aj za Obamovým odklonom od politiky Izraela (Soros sám Izrael veľmi nemusí). Práve osobné intervencie finančníka mali zásadne zmeniť vzťah prezidenta Obamu k Egyptu na jar 2011, čo viedlo k známej Arabskej jari.
Následné zmätky v arabskej oblasti a z toho vyplývajúce migračné vlny sú podľa Sorosa pozitívnym javom. Preto podporuje organizácie hlásajúce politiku otvorených hraníc.
Toto chystal George Soros pre Európu
Ako dodáva Reflex, môže to súvisieť s jeho presvedčením, že tak ako je globálny trh (a Soros to vo svojej kariére dokázal mnohokrát využiť), mala by byť globálna aj politika. Tomu vraj zodpovedá aj Sorosova podpora nadnárodných inštitúcií, ktoré by eliminovali vplyv národných štátov a nastoľovali pravidlá po celom svete.
„Zmes dravého finančníka a krajne ľavicového ideológa, to je George Soros, muž, pre ktorého je dnešný nastupujúci Trumpov svet naozaj nočnou morou,“ uzatvára Reflex jeho profil.
- Reklama -
