Fico chce opäť sprísniť tlačový zákon. Skrachovaný politik iba vyhľadáva nepriateľov, ktorí tu nie sú, myslí si liberálka

    0
    Robert Fico (Autor: TASR)

    Okrem iného chce predseda Smeru bojovať proti anonymným diskutérom pod článkami online médií. Zodpovednosť by podľa Fica mal niesť vydavateľ, pod ktorého článkom je takáto diskusia. Ulica bola podľa neho oklamaná. Médiá šíria lži, nikdy neboli také militarizované ako dnes. Médiá podľa neho oklamali verejnosť napríklad pri údajnom únose Vietnamca a aj pri úkladnej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

    Fico uviedol, že Slovensko žiadnym spôsobom neparticipovalo na akomkoľvek skutku, ktorý by sa na únos podobal. Pri vražde novinára považuje Fico za lož tvrdenia, že za smrť mladej dvojice je priamo zodpovedná vláda pre jej údajné napojenie na taliansku mafiu.

    Považujem za veľkú chybu, že sme po vražde novinára a jeho priateľky nekomunikovali náš príbeh. To bola najväčšia chyba, ktorú sme v danej situácii urobili. Musím vyzvať všetkých členov strany, že toto sa už musí skončiť. Na každý útok proti nám, kde sa budeme cítiť silní, musíme mať dostatok sily odpovedať normálnymi legálnymi prostriedkami, ktoré sú k dispozícii,” zdôraznil predseda strany. 

    Rezignácia štandardných médií

    Ako dodal, médiá stranu obviňujú z nárastu extrémizmu a podpory alternatívnych médií. Pritom sa zbavujú zodpovednosti za to, že ponúkajú monopolné videnie sveta. Štandardné médiá úplne rezignovali na svoju základnú povinnosť informovať. Už sa ani nesnažia oddeliť názor od spravodajstva. Médiá nepochopili, že ich jedinou cestou v dobe internetu a sociálnych sietí šíriacich bez problémov akúkoľvek lož, je absolútna dôveryhodnosť. Teraz je šanca pre štandardné médiá. Táto krajina je úspešná, ale keď si otvoríte naše noviny, naše médiá, máte pocit, že žijeme v jednej zaostalej africkej krajine, kde nič nefunguje,” zdôraznil Fico.

    Jarjabek: Znenie Tlačového zákona považujem za nedostatočné

    Predseda výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek považuje súčasné znenie Tlačového zákona, v ktorom sa nachádza aj právo na odpoveď, za nedostatočné. „Nerieši totiž problematiku, ktorú chce dotknutý človek riešiť v krátkom čase. Nemalo by byť na rozhodnutí vydavateľov, majiteľov médií a šéfredaktorov, či právo na odpoveď dostanete alebo nie, hoci ho máte zo zákona garantované,“ vysvetlil. Dodal, že právo sa nedostatočne dodržuje.

    Poukázal na to, že rozhlas, rovnako aj televízia majú rady, na ktoré sa môže nespokojný občan v prípade zlej informácie obrátiť. Konkrétne ide o Radu pre vysielanie a retransmisiu a Radu RTVS, ktoré dohliadajú na obsah verejnoprávnych aj súkromných médií. Z toho dôvodu si myslí, že je potrebné, aby sa dohliadalo aj na obsah printových a elektronických médií.

    „O týchto veciach som diskutoval ešte v čase, keď bol ministrom kultúry Marek Maďarič a tvorilo sa znenie nového Tlačového zákona. Osobne som presadzoval, aby do neho bola zakomponovaná aj tlačová rada. Dôvodom bolo, že pravidlá pre printové a elektronické média nie sú rovnaké,“ vysvetlil. Dodal, že podľa neho táto rada chýba a tá, čo existuje, nebola zložená zo zákona a preto nemá autoritu. Rovnako uviedol, že nerovnaké pravidlá pre médiá sa prejavujú vo viacerých oblastiach a nielen v politickej rovine. To by mohla upraviť tlačová rada, ktorá by mala rovnaké kompetencie ako Rada pre vysielanie a retransmisiu.   

    Populistický krok

    „Radičovej vláda v roku 2011 vyňala právo na odpoveď pre verejných činiteľov, aby bola populistická. Každá vláda, ktorá je pri moci, robí populistické kroky, aby sa zapáčila verejnosti. Je to úplne hlúpe, nech to robí ktokoľvek, pretože sa to vždy obráti proti nemu,“ konštatoval. Poukázal aj na nedávne hlasovanie o zmrazovaní platov, s ktorým poslanci nesúhlasili a platy si rozmrazili. Podľa neho išlo rovnako o populistický krok, ktorý sa v súčasnosti obracia proti poslancom.

    „Nikde nie je garantovaná pravda, na ktorú má každý občan právo. Práve pre to, že obsah, ktorý sa zverejní, je na rozhodnutí majiteľov, vydavateľov médií, rovnako aj to, čo uverejnia a čo nie. Prax je taká, že ak chcete niečo uviesť na pravú mieru, a to aj v politickej rovine, tak nemáte ako,“ uviedol.

    V čase, keď padla Radičovej vláda a k moci sa dostal Smer, sa znenie Tlačového zákona nezmenilo, rovnako sa nezmenilo ani znenie práva na odpoveď. Podľa Jarjabka tomu Marek Maďarič neprikladal veľkú váhu. Dodal, že v tom čase bol spolu s ďalšími poslancami v spore s bývalým ministrom kultúry. A to z dôvodu zloženia tlačovej rady. „S Jánom Budajom sme navrhovali nový Tlačový zákon, v ktorom sme kreovali aj tlačovú radu. Zákon sa dostal aj do druhého čítania, len následne prišli voľby.

    Kaščáková: Netreba vyvolávať démonov

    „Podľa môjho názoru tento skrachovaný politik iba vyhľadáva nepriateľov, ktorí tu nie sú. Už má istý zvyk vyvolávať spoločenské konflikty. Ide o snahu o jeho opätovné zviditeľnenie,“ konštatovala na adresu bývalého premiéra členka výboru pre kultúru a médiá a poslankyňa za SaS Renáta Kaščáková.  

    Na margo práva na odpoveď si myslí, že nie je potrebné všetko zachytávať zákonom, pričom existuje oprávnená obava, že by sa právo na odpoveď pre verejných činiteľov mohlo zvrhnúť na prezentáciu politikov. „Politici majú množstvo iných možností, ako reagovať na niečo, čo sa dozvedia z tlače – napríklad tlačovými konferenciami, ktoré zvolávajú. Nemyslím si preto, že by malo byť právo na odpoveď zavedené až tak prísne do zákona,“ dodala. 

    Konštatuje, že ak by sa vrátilo pôvodné znenie práva na odpoveď, tak by sa tým zamedzilo právo na slobodné šírenie a príjem informácií a slobodu prejavu. Uviedla, že z médií by malo cítiť profesionalitu. „Je momentálne zbytočné vyvolávať démonov a strašiť ďalšími vecami, o ktorých si Robert Fico myslí, že by mohli prejsť,“ uzavrela.

    AVT: Vyjadrenia vnímame so znepokojením

    Asociácia vydavateľov tlače sa vyjadril, že so znepokojením vnímajú slová Roberta Fica o znovu zavedení práva na odpoveď pre verejných činiteľov, pričom podľa nich do slovníka emancipovaného politika by nemali patriť útoky na slobodnú tlač.

    “V modernej demokratickej spoločnosti politici nepotrebujú právo na odpoveď, nakoľko chápu rolu médií a vedia, že tieto svojím kritickým prístupom majú nezastupiteľnú rolu pri ochrane verejného záujmu. Verejný funkcionár ako osoba, ktorá má bezprostredne prístup k mnohým komunikačným kanálom na prezentáciu svojich stanovísk nepotrebuje a nemá mať rovnaké práva voči médiám ako bežný človek,” tvrdí AVT.

    Podotýka, že nejde pritom o diskrimináciu, ale o zohľadnenie podstatne nižšej miery ochrany politikov a podstatne vyššiu mieru oprávnenia médií kritizovať a komentovať konanie politikov, na čom sa zhoduje celá demokratická Európa. Po vražde novinára Jana Kuciaka vyzvala asociácia ministra kultúry na legislatívne úpravy smerujúce k zvýšeniu právnej ochrany novinárov. V tejto súvislosti bola na rezorte kultúry zriadená dočasná pracovná skupina zložená z odborníkov, zástupcov združení vydavateľov a novinárov.

    Odborná skupina

    “Okrem renomovaných slovenských vydavateľov sú jej členmi aj právnici, ktorí podrobne poznajú problematiku a nedostatky súčasnej právnej úpravy. Odborná skupina pracuje v týchto týždňoch na úprave tlačového zákona okrem iného s cieľom posilniť ochranu žurnalistov,” priblížila AVT.

    Asociácia ako jeden z iniciátorov vzniku pracovnej skupiny verí, že táto nezmení svoje poslanie a jej hlavným cieľom bude naďalej zvyšovanie ochrany novinárov. Je presvedčená, že doposiaľ korektná spolupráca na modernizácii legislatívy bude pokračovať a akékoľvek zmeny právnych predpisov budú v prvom rade rešpektovať ideály slobodnej spoločnosti a nebudú smerovať k potlačeniu slobody prejavu, prípadne k zvyšovaniu ochrany politikov pred slobodnými médiami.

    Autor: PH/TASR

    - Reklama -