„Nie celkom rozumiem, prečo odborníkmi dezignovaný najlepší šéf štátnych peňazí nie je dosť dobrý aj na post európskeho ministra financií,“ píše premiér Robert Fico vo svojom komentári na hnonline. Odkazuje pritom na ministra financií Petra Kažimíra, ktorý ešte v decembri neuspel v boji o lukratívnu európsku pozíciu.
„Som v politike 25 rokov a na rozdiel od rýchlokvasených domácich revolucionárov rozumiem potrebe konsenzu a politických dohôd. Akosi sa však neviem ubrániť dojmu, že v tomto prípade dohody veľkých európskych hráčov Slovensko jednoducho obišli pre svoj vlastný prospech,“ myslí si premiér a podotýka, že ide v pomerne krátkom čase už o druhý takýto prípad po rozhodnutí o sídle Európskej liekovej agentúry mimo územia Slovenska.
Napriek tomu však Fico trvá na tom, že Slovensko musí byť súčasťou jadra EÚ. „Musím povedať veľmi jasne: Slovensko patrí do jadra Európskej únie a na tejto jeho ambícii sa nič nemení. Som presvedčený, že len po boku s tými najvyspelejšími krajinami môžeme rýchlejšie meniť životnú úroveň k lepšiemu,“ tvrdí. Podotýka však, že Európa už dlhé roky trpí na chorobu nedodržiavania pravidiel a prehliadania prehreškov voči spoločnému záujmu.
Minister financií SR Peter Kažimír v decembri neuspel v boji o luktratívny post na čele Euroskupiny. Zdroj: TASR
„Ak sa raz má sformovať skupina štátov, ktoré chcú v integrácii napredovať rýchlejšie, musí sa vyhnúť tomuto chronickému problému, ktorým dnešná dvadsaťosmička trpí. A preto sa nebudem v žiadnom prípade ticho prizerať, ak sa v konkrétnych prípadoch zachovajú silní hráči voči Slovensku nekorektne. Naopak, budem na to upozorňovať a žiadať, aby sme vedeli oceniť aj prínos malých štátov k spoločnému úspechu,“ zaprisahal sa Fico.
Kroky Únie sú logické, Fico nemá veľa možností
Politológ Michal Horský hovorí, že vo všeobecnosti možno konštatovať, že nielen veľký európsky hráč, ako píše Fico, ale najmä zakladajúce štáty sa usilujú integrovať európske inštitúcie a vytvárať isté jadro Únie. A v tomto prípade prirodzene Slovensko, ale rovnako aj, povedzme, Česká republika ťahajú za kratší koniec.
„Fico hovorí, že chceme tiež patriť do jadra, čo iné mu ostáva. A je logické, že sa tiež chce podieľať na inštitucionálnej základni organizácií EÚ. Ak ale ide o ozajstné lámanie chleba, tak tie krajiny, ktoré roky spolu kooperujú, majú k sebe logicky bližšie. Je to jednoduché, bližšia košeľa ako kabát. Keby sme sa my mali rozhodovať, či pridelíme nejakú inštitúciu do Prahy, alebo Madridu, tak by sme boli, samozrejme, tiež skôr za Prahu,“ vysvetľuje Horský na margo sídla Európskej liekovej agentúry.
Politológ Michal Horský Zdroj: TASR
V Kažimírovom prípade však nakoniec zvíťazil portugalský minister financií a Portugalsko nie je zakladajúcim členom EÚ. „Ale tam je taká logika, že portugalský minister bol kandidátom sociálnodemokratickej frakcie a pán Kažimír vystupoval tak trochu ako talentovaný štrajkokaz sociálnodemokratickej frakcie,“ objasňuje Horský.
Na margo premiérovho vyjadrenia, že sa nebude v žiadnom prípade ticho prizerať takýmto praktikám zo strany EÚ reaguje Horský stručne. „Nič iné mu neostáva ako v rámci politickej hry vytvárať istý verbálny nátlak, ktorý môže po čase, ťažko povedať akom dlhom, mať aj istý úspech. Takže buď bude ticho, alebo ľudovo povedané sa bude tak trochu ako topoľčiansky mládenec vyhrážať Európe,“ hovorí.
Ešte v novembri minulého roka sa minister financií Peter Kažimír uchádzal o prestížny post predsedu Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny. V boji o predsednícku stoličku však neuspel a ministri financií členských krajín eurozóny v tajnom hlasovaní nakoniec dali najväčší počet hlasov portugalskému kandidátovi Máriovi Centeno. Začiatkom tohto roku mal však prestížny britský mesačník The Banker patriaci do skupiny Financial Times v otázke Kažimírovej odbornosti zrejme iný názor a vyhlásil ho za Ministra financií Európy za rok 2017.
Rovnako v novembri sa Slovensko uchádzalo aj o lukratívnu európsku inštitúciu Európsku liekovú agentúru, ktorá v dôsledku brexitu musela opustiť svoje doterajšie sídlo v Londýne, a hľadalo sa pre ňu nové umiestnenie. Napriek tomu, že Slovensko bolo favoritom, za nové sídlo odhlasovali európske štáty napokon holandský Amsterdam.
