Napadnutie zákona o štátnych cenách na Ústavnom súde SR smeruje proti vláde SR aj Národnej rade SR, myslí si premiér Robert Fico, ktorý tomuto kroku prezidenta Andreja Kisku nerozumie. Avizuje, že ak bude odovzdávať ceny, nebude laureátov vyberať z kaviarne. Zoznam možných kandidátov na cenu ešte nemá. Poukazuje napríklad na osobnosti z oblasti športu či kultúry.
Premiér pripomína, že vláda ani šéf parlamentu podľa zákona nebudú udeľovať štátne vyznamenania ako prezident, ale iba štátne ceny, čo je podľa Fica rozdiel. „Pán prezident si vždy rád rypne do mňa a do mojej vlády a urobil to aj teraz,“ komentoval Fico v Sobotných dialógoch prezidentovo napadnutie zákona na ústavnom súde.
Vyznamenania nepatria tým, ktorí stáli proti SR
Právnu normu koalícia podľa neho prijala aj pre nesúhlas s tým, ako udeľuje štátne vyznamenania hlava štátu. „Veľmi otvorene som povedal pánovi prezidentovi Kiskovi, že sa mi nepáči, ak pri príležitosti vzniku SR sú vyznamenaní ľudia, ktorí boli proti vzniku SR, alebo ľudia, ktorí hovoria o slovenskom jazyku, že je zbastardený. Nie je možné, aby pri 25. výročí 1. januára prezident dával štátne vyznamenania ľuďom, ktorí stáli proti SR,“ vyhlásil v diskusii Fico.
To podľa jeho slov viedlo koalíciu k pokusu kompenzovať tento stav a vznikol zákon, ktorý umožňuje vláde a predsedovi NR SR udeľovať štátne ceny Jozefa Miloslava Hurbana a Alexandra Dubčeka. „Toto bol celý plán. Nerozumiem kroku pána prezidenta. Opäť to považujem za niečo, čo smeruje proti vláde aj národnej rade,“ uviedol Fico.
Premiér bude rešpektovať rozhodnutie ústavného súdu v otázke štátnych cien. „A nebudeme mu nadávať, ak rozhodne inak, ako by som chcel ja,“ poznamenal. Mená možných laureátov ešte nemá. Pripomína, že ústavný súd môže pozastaviť účinnosť predmetného zákona.
Z trojkára nebude génius
Ministerka školstva Martina Lubyová má v oblasti stredného školstva plnú podporu predsedu vlády. Premiér to povedal v RTVS v Sobotných dialógoch, kde reagoval na zmeny v otázke osemročných gymnázií. „Spolieham sa na profesionalitu pani ministerky a jej tímu,“ vyhlásil Fico, podľa ktorého by bolo dobré sa zamyslieť, „či naozaj každé dieťa musí ísť na gymnázium.“ Pripomenul, že keď on chodil na základnú školu, na gymnáziá chodili najlepší žiaci. Z trojkára sa podľa jeho slov na gymnáziu nestane génius.
Fico hovorí o potrebe zamyslieť sa celkovo nad tým, ako sa postaviť k štruktúre stredných škôl. „A čo ponúkneme zamestnávateľom, aby sa rýchlejšie dostali ku kvalifikovanej pracovnej sile,“ doplnil šéf kabinetu. Trh by podľa neho mal tlačiť na školský systém. Premiér poverí jedného zo svojich podpredsedov otázkou vstupu štátu do systému stredných škôl. Fico vidí priestor na diskusiu s krajmi.
Predseda vlády zároveň nemieni kritizovať Lubyovú za to, že odsúva štátnych tajomníkov a koncentruje moc. Skôr si myslí, že by sa po ďalších parlamentných voľbách mali strany zamyslieť nad „čistými ministerstvami“. Teda že by minister aj štátny tajomník boli z jednej strany, a tak by už nebola krížová kontrola.
Tri možné podoby exekučnej amnestie
Pri pripravovanej exekučnej amnestii vidí vládna koalícia tri možnosti nastavenia jej parametrov. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to vyhlásil predseda vlády Robert Fico.
Cieľom exekučnej amnestie môže byť podľa premiéra posilnenie pracovného trhu. V tomto prípade by riešila situáciu 40 000 až 70 000 ľudí, ktorí sa podľa odhadov Sociálnej poisťovne vyhýbajú zamestnaniu, pretože by im na ich zárobok siahli exekútori. Druhou možnosťou je zamerať sa pri exekučnej amnestii na dlhy voči štátnym inštitúciám.
„Potom je tretia možnosť a tu hovoríme o celoplošnej amnestii, ktorá by stála obrovské peniaze,“ priblížil Fico s tým, že práve tento typ amnestie vyvoláva otázky o správnosti, pretože by sa nerozlišoval dôvod, pre ktorý sa ľudia zadlžili.
„Robil by som veľký rozdiel v tomto, či niekto si požičal peniaze na dovolenku a tieto peniaze nevrátil, alebo si chcel kúpiť luxusný televízor, a človekom, ktorý z dôvodu sociálnej núdze siahal po pôžičkách,“ ozrejmil premiér. „Táto myšlienka sa mne veľmi pozdáva, dať tomu sociálny rozmer,“ doplnil.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská predstavila v pondelok (15. 1.) na koaličnej rade návrh exekučnej amnestie. Koncom januára sa podľa Fica dozvie postoj koaličných partnerov a potom padne konečné rozhodnutie o tom, či exekučná amnestia bude, v akom rozsahu, prípadne etapách. Výsledok by mal byť známy v priebehu februára.
„Toto je téma, ktorá nás dlhodobo trápi, pretože 3,6 milióna exekučných spisov na súdoch, to je taká ,šajba', že s tým sa treba nejako pohrať. Možno pôjdeme po dieloch, možno to urobíme naraz, ale vôľa vo vládnej koalícii je,“ deklaroval ministerský predseda.
Opatrenia môžu mať dosah na štátny rozpočet v rozsahu od desiatok po stovky miliónov eur, ozrejmil Fico. Slovensku sa hospodársky darí a bude mať na exekučnú amnestiu v roku 2018 finančné prostriedky, aj keď to pre súčasnú koalíciu nie je priorita, zdôraznil premiér.
Podpora Dankovmu zámeru
Premiér Robert Fico podporuje zámer šéfa SNS a Národnej rady SR Andreja Danka upraviť fungovanie politických strán. SNS ešte verejnosti novelu zákona o politických stranách nepredstavila, tvrdí však, že návrh je predmetom koaličných rozhovorov. Most-Híd už povedal, že nesúhlasí s limitmi na počet členov, má inú predstavu. Nebráni sa rokovaniam o jasných pravidlách a správnom nastavení podmienok.
„Máme predstavu o tom, ktoré prvky by mohli zabezpečiť štandardné, v civilizovanom svete overené, fungovanie politických strán a zoskupení, medzi ktoré zavedenie limitu na počet členov nepatrí. Nemyslíme si, že by sme práve minimálny počet členov mali určiť zákonom,“ uviedla pre TASR hovorkyňa strany Klára Debnárová.
Z pohľadu fungovania politických subjektov považuje Most-Híd za účinnejšie hovoriť o tom, ako by sme ich efektívne fungovanie mohli zabezpečiť prostredníctvom straníckych orgánov. „Napríklad aj stanovením počtu členov predsedníctva a republikovej rady. Keď tento návrh bude na koaličnom stole, pôjdeme týmto smerom. Zatiaľ sme o ňom nerokovali,“ doplnila.
Národniari už dlhší čas hovoria, že majú novelu pripravenú a že je súčasťou koaličných rokovaní. Novelu si mala prezrieť aj mimovládna organizácia Transparency International Slovensko. Zákon chcela SNS predstaviť na jeseň. Mal by riešiť nielen stranícke štruktúry a limit na počet členov, ale aj to, aby predstavitelia strany, ktorá bola raz zrušená, nemohli pod inou značkou kandidovať opäť. To však údajne v právnej norme napokon nebude.
Prísnejšie podmienky pre politické strany avizoval predseda SNS Andrej Danko pred pár mesiacmi. Spomínal návrh, že by strany kandidujúce v parlamentných voľbách mali mať minimálne 500 členov. Politická strana podľa neho nemôže byť „eseročka“ jedného človeka, ktorý si v nej môže robiť, čo chce.
Danko je presvedčený, že nesystémové strany nevedia riadiť štát. Pravidelne pripomína, že OĽaNO má štyroch členov, z toho dvaja sú rodinní príslušníci. Neraz zdôraznil, že pojmy ako stranícka disciplína nie sú žarty.
Opozícia zmenu zákona, najmä zámer zaviesť limity na počet členov strany, od začiatku kritizuje. Hovorila aj o možnosti napadnúť takýto zákon, ak prejde, na Ústavnom súde SR.
